Gipsy Kings na Slovensku !!! Famózni francúzski umelci konečne aj u nás !!!
S hitmi Baila Baila Baila Me, Bamboleo, Volare, či Trista Pena sa bratia Reyesovci (Nicolas, Canut, Paul, Patchaï, André) a Baliardovci (Tonino, Paco, Diego) predstavia u nás hneď dvakrát. Špeciálnymi hostami v obidvoch mestách budú slovenskí Cigánski diabli.
                           
25. 4. 2008 o 19:00 hod., ŠH Pasienky, Bratislava
Vstupné: státie: 890,- Skk; sedenie 1090,- Skk; VIP MT 1990,- Skk; VIP ČT 2990,- Skk

26.4.2008 o 19:00 hod., ŠH Cassosport, Košice
Vstupné státie: 690,- Skk, sedenie 790,- Skk

zdroj: www.epg.sk

lístky: www.ticketportal.sk

        


SEPULTURA (BRA) + Death Angel (USA)... 29.6.2008 - Košice. Veteráni hrubého zrna prvýkrát u nás. V novej zostave ale s veľkou silou. Brazílska víchrica so starými hitmi aj novými skladbami...Thrashová legenda z USA ako podpora Sepultury ? Máte dosť výdrže ???
Ideálne  podujatie na prevetranie hlavy....

       


zdroj: www.epg.sk

                                               

          V štvrtok 28.2.2008 si to vrámci testovania nového ozvučenia Electro Voice do miestneho klubu Randal zamieril ostrieľaný gitarový pardál Palo Chodelka so svojím bandom (mimochodom zvyšné tri štvrtiny punkovej legendy KONFLIKT).
          Ako špeciálneho hosťa si prizvali mladú talentovanú kapelu LM BAND zgrupnutú okolo bývalého absolventa “prestížnej speváckej súťaže“ Slovensko Hľadá Superstar, Ľuba Miču. Štvorica produkujuje sympatický súčasný post-grunge a lá NICKELBACK, CREED s občasnými metalickými úletmi a s trefným frázovaním Ľuba Miču. Repertoár spievaný prevažne po anglicky obohatený jednou slovenskou skladbou mal šancu osloviť prevážne mladšie obecenstvo.
          
                      

          V závere si seničania dovolili prihodiť ešte štvoricu cover songov, z ktorých tie inštrumentálne (Joe Satriani – Summer Song, Steve Vai) neboli zahrané práve najčistejšie... škoda. Celé snaženie zavŕšila štadiónová hulákačka Keep on rockin in a free world od Neila Younga.

To Palo Chodelka a jeho LIQUID BOOGIE ROLL bola iná šálka kávy.
          Zvuk v priebehu niekoľkých sekúnd vybehol hore ruka v ruke spolu s jeho kryštalickou čistotou (veru keď sa to vie aj tie Electro Voici hrajú dobre). LBR sa predviedol asi v doteraz najlepšej zostave akú si pamätám. Výborné, rázne rytmické duo Lojzo/Kristián dokazovalo, že sú odchovaní nie len punkom, ale aj kvalitným prog rock-metalom. Basové vyhrávky, bubenické brejky účelne dopĺňali Palovu virtuozitu.
                           
          Palo čo by kvalitne podkutý virtuóz predviedol celú škálu gitarových techník. Tapping, hammering v duchu Eddie Van Halena, legáta všetkého druhu s využitím páky. S tónom sa vie láskyplne pomaznať, ale o to radšej roztáča poriadny kolotoč hmatníkových pretekov.
                 
            So stupňujúcim sa množstvom skladieb už u mňa dochádzalo k miernemu zlievaniu jednotlivých melódii. Našťastie Palo vie kedy, a ako zamiešať karty tak aby poslucháča držal v pozornosti. Tu dal priestor Lojzovi k samostatnému bubenickému sólu, inokedy podladil svoju šesťstrunnú krásavicu (skladba Wargasm) a dal tak produkcii úplne nový rozmer.
Skvelú šou bez spevu zakončila famózna a celým Randalom ako jedným hrdlom odrevaná Born to Be Wild od legendárnych STEPPENWOLF.
                   
Čo dodať na záver?!
Proste parádna aj keď miestami trochu samoúčelná exhibícia. Všetci priaznivci gitarových mágov si v postave a hre Pala Chodelku prišli na svoje. Tu trochu Satrianiho, tam trochu Vaia okoreneného troškou FERMATy, všetko umne naservírovane v bezchybnom zvuku v množstvách, ktoré neskĺzajú k bezduchému plagiátorstvu.

                  
Liquid Boogie Roll hrali na: IMG GAT-100w hlava + 4x12 IMG bedna, Digitech Digidelay, Boss Line Selector, Behringer ladička, Galien-Krueger, Engl bedna 1x12, Ampeg bedňa.

L.M. Band hrali na: Carvin Legacy hlava + 2x12 Legacy bedna, Boss Line Selector, kombo Koch + 1x12 Engl bedňa, Morley - Stereo pro wah, dist. volume, Line 6 DL-4

autor: Jeremy

http://www.palochodelka.com/new/



S bratislavskou kapelou Axis som sa stretol po robote v jednej fajn krčme pri pive a prehodili sme pár otázok ohľadom ich hudobnej činnosti.

Nazdar, som rád, že ste si našli čas na rozhovor pre náš blog.
Maroš: Díky, sme radi, že ste sa rozhodli uverejniť článok o našej kapele.

Pred dvoma týždňami som vás videl hrať v bratislavskom Randali na súťaži Blast Beat. Ako ste sa tam dostali?
Maroš: Ľudia od Blast Beat nás oslovili, nakoľko videli našu ukážku na nete a páčila sa im. Napísali nám mail, či by sme sa nechceli zúčastniť tejto súťaže.

O čo v nej išlo?
Maroš: Je to súťaž mladých kapiel a stredoškolákov, ktorí si založili fiktívne producentské skupiny. Súťaž má tri kolá, z ktorých postupujú vždy dve kapely, pričom z posledného kola vzíde víťaz.

Aká je hlavná cena?
Maroš: Kapela ide nahrať album, má zabezpečené turné a zúčastní sa celosvetového finále v New Yorku, alebo Dubline.

Vy ste sa zúčastnili v ktorom kole a ako ste dopadli?
Maroš: Hrali sme v školskom kole spolu s ďalšími siedmymi kapelami. Postúpiť sa nám nepodarilo, ale ohlasy publika i poroty boli pozitívne.
Minčo: Páčili sme sa aj keď v publiku vraj zvuk nebol moc dobrý. Atmosféra bola skvelá a na pódiu bolo výborne.
Viktor: Celé to funguje na tri kolá, niektoré školy mali vraj aj konkurz na prvé kolo, my sme sa zúčastnili prvého kola, musím povedať, že ja som bol s publikom a zvukom spokojný, osobný výkon žiaľ zaostal, tak isto som počul že zvuk vonku bol nekonkrétny.

Čo vám prinieslo účinkovanie v Blast Beat?
Maroš: Priniesol nám skúsenosť a propagáciu kapely po 8 mesiacoch strávených v skúšobni. Bol to neoficiálne náš prvý koncert.
Minčo: Zahrali sme si pred veľkým publikom, ale my sme to moc nevnímali ako nejakú súťaž ale iba ako koncert. Zistili sme ako nám to hrá na pódiu a podobne keďže to bol náš prvý koncert v tejto zostave.
Viktor: Také prvé oťukanie sa navzájom na pódiu, predsa je to iné ako v skúšobni, keď pred nami stál vypredaný Randal, ale vynikajúci zážitok máme z celej akcie.

Čiže na oficiálny si musíme ešte počkať.

Maroš: Jasne, koncertovať začneme koncom mája, po našich maturitách, potvrdený je termín 29. mája v Pezinku v hostinci U Švarca, kde hráme s bratislavskou rockovou kapelou Janesession.
Viktor: Ďalej pokračujú koncerty z víkendu na víkend






   video bolo pridané so súhlasom http://www.deviantproduction.sk/

Späť ale ku začiatku Axis, pôsobil si predtým aj v iných kapelách, alebo toto je Tvoj prvý projekt?
Maroš: Spolu s gitaristom Minčom sme hrali v thrashmetalovej kapele Seigon, gitarista VicTo pôsobil v kapele Wolfhunt a náš basák Slaver hral vo viacerých kapelách mimo Bratislavy.
Slaver: Aby to bolo presné, prezradím, že som z Trenčína a tam v regióne som začínal na oldschool hardrocku, ale potom ma to viac začalo ťahať metalovým smerom, ten thrash mi bol, aj je, srdcu najbližší, chvíľu som hrával aj Metallica revival, asi ako každý druhý hudobník, ale je jasné že z vlastnej tvorby mám väčšiu radosť.

Ako ste dali dohromady Axis?
Maroš: Keď sa Seigon rozpadol, s Minčom sme chceli pokračovať ďalej, zlanárili sme Viktora, ktorý práve skončil s Wolfhuntom a keďže sme ho poznali dlhšiu dobu a rozumieme si s nim ako človekom, nebola spoločná spolupráca problémom. Slavera nám pomohol nájsť kamarát z kapely Kamorthon, za čo mu ďakujeme. Po Slaverovom príchode bol Axis kompletný.
Viktor: Ja som viac-menej v tej danej situácii ešte neskončil vo Wolfhunte, ale Maroš sa ma spýtal či nechcem ísť hrať do AXISu (vtedy ešte bez názvu), no a ja som potreboval kratší čas cez ktorý som si premyslel, že odchádzam z Wolfhuntu a v ten deň som si odviezol aparatúru do novej skušobne.

Prečo ste vybrali názov práve Axis. Keď si ho zadám do googlu, vyhodí mi od IT firiem až po realitné kancelárie : )
Maroš: Keď sme začínali, každý priniesol nejaký návrh, prešiel však Viktorov, ktorý vymyslel cestou z Viničného do Bratislavy a po spoločnej dohode sme zvolili tento názov.
Minčo: Vymyslel ho so mnou : ) bolo to pri Čiernej vode smerom do Vajnor : )
Viktor: Nám prišiel taký zvučný, ostrý a dobrý na zapamätanie.

Aké boli iné alternatívy?
Maroš: Tie si už presne nepamätám, ale boli tam názvy ako Virus, Second Breath, alebo Hate in High..

Ktorý z tých návrhov bol Tvoj?
Maroš: Second Breath.

Na bandzone.cz vo vašom profile mate song Second Breath, podľa toho si chcel názov pre kapelu?
Maroš: Nie, pesnička vznikla neskôr ako názov kapely.

Keď sme pri bandzone, máte tam iba jeden song a to spomínaný Second Breath, kde ste ho nahrávali a aký máte dojem z nahrávky?
Maroš: Song sme nahrali koncom októbra 2007 v bratislavskom štúdiu Package. Vzhľadom na to, že hráme Hardrock - metal, chceli sme mať rockovo - metalový zvuk, ktorý je charakteristický pre aparáty našich gitaristov a to sa nám do značnej miery podarilo.
Minčo: No tak určite to má od profesionálnej nahrávky veľmi ďaleko, ale my ani profesionáli nie sme. Takže som celkom spokojný.
Viktor: Osobne sa mi ľúbi na nahrávke, že je počuteľne rozlíšiť zvuk Minčovej gitary od mojej, čo nie je tak častý príznak pri menej kvalitných nahrávkach ako je aj táto naša. Nieže by bola zase nejaká nekvalitná, ale ako Minčo spomenul, od profesionalizmu má ďaleko. Ale priniesla nám ďalšie skúsenosti.


          

Na koncerte som videl, že ste mali halfstack Mesa Boogie a Marhsall. Akú hlavu a bedňu používate?
Minčo: Používam hlavu Mesa Boogie dual caliber a bedňu mám Mesa boogie 4x12 traditional, no začínal som na 65wattovom kombe Hughes/Kettner....časom som šetril peniaze a kúpil som si spomínanú Mesu....rozhodol som sa pre ňu vďaka mojmu kamošovi Daliborovi, ktorý si kúpil podobný model a hralo to neuveriteľne...tak som si povedal, že to chcem aj ja.
Viktor: Odkedy som si kúpil prvú elektriku som verný značke Marshall. Skúšal som veľa aparátov, ale žiadny ma tak nepresvedčil ako Marshall. Momentálne kratšiu dobu používam Marshall 1960A Vintage – bedňu a Marshall TSL 100 rada JCM 2000 – 100W lampová hlava.

Song Second Breath ste nahrávali tiež cez tieto aparáty?
Minčo: Second Breath sa nahrával cez Dual caliber a bedňu som mal požičanú od gitaristu Antropoidu - Mesa boogie 4x12 roadking. Efekty som nepoužil žiadne, šiel som čisto cez hlavu.
Viktor: V štúdiu som nahrával na mojej starej aparatúrke Marhsall AVT 50 + bedňa Marshall AVT 4x12. Všetko čisto z hlavy.

Dnes mnoho tvrdých kapiel podlaďuje. Ako sú na tom gitaristi z Axis?
Minčo: My sme podladení na Dis...čize o pol tóna. A prečo? Hmm....nejak sme sa nad tým nezamýšleli, ale skúšali sme hrať našu tvorbu aj v štadnardnom ladení, a nevyznelo to tak ako má. Je to zvláštne, ale ten poltón robí dosť.
Viktor: Sme o pol tóna a je to tak. Neplánujeme to meniť. Prečo? To sa môžeme pýtať aj prečo nie o tón dole alebo hore..., ale Minčo to už vysvetlil celkom presne.

Kto z vás skladá main riffy a ako si delíte sóla?
Minčo: Riffy skladáme hlavne pri jamovaní, tak vzniklo zatiaľ najviac našej tvorby. Čiže neviem povedať kto robí main riffy. Sóla si s Viktorom delíme väčšinou tak, že máme každý v songu sólo. Niekedy je to len po jednom, záleží od nálady jedného z nás : ) Alebo od nálady skladby.
Viktor: Jamovaním vymyslí niekto riff, po prípade ho niekto ešte dorobí. Niektoré riffy dokonca máme zo Slaverovej hlavy, ktoré niekedy zložil a nikdy ich nepoužil. Teraz vylovil a oslovili nás, tak sme ich zakomponovali. Sóla? To je ťažko, kto sa na čo cíti, akú má náladu, ako sa dohodneme...
Slaver: Ale sú aj momenty, aspoň ja ich vnímam, že počas skušky má niekto už niečo pripravené, predvedie to a tak trochu začne dirigovať ostatných, keď má o tom jasnejšiu predstavu. Napr. Keď chceme nájsť vhodný riff alebo pasaž do aktálnej veci, tak práve vtedy to nejde, a prídem na niečo v kľude doma alebo na intráku . . . sice ten kľud na intráku je veľmi relatívny pojem :) Mňa vie aj stres tak správne nakopnúť na tvorenie.


         
Na jednom videu, čo máte na youtube som videl tvoju biciu sadu. Načo taká veľká? : )
Maroš: Za malou sadou vyzerám pri svojich dvoch metroch ako obor : ) Podstatné pre mňa je ale samozrejme to, že sa mi na nej dobre hrá a spoločné napredujeme : )

Akú značku používaš?
Maroš: Pred 10 rokmi som začínal na Amati v catastrofy stave. Neskôr som si kúpil Tamy Rock Star, ktoré rozširujem dodnes. V sade mam dva 22“ x 16“, 3 prechody 10“, 12“, 13“ a dva kotle. Činely používam Paiste, Sabian a Meinl, ale v blízkej dobe chcem všetky vymeniť za Meinl. Bubny mam osadene blanami Remo - Ebony Pinstripe Black, ktoré mi zvukovo úplne vyhovujú. Šlapky mam od Tamy, séria Iron Cobra.

Takúto výbavu v skúšobni by si vedel predstaviť nejeden bubeník. Po akej dobre hrania si si ich kúpil?
Maroš: Hrám už 10 rokov. K bicím som sa dostal prostredníctvom ZUŠ, kde ma najskôr učil Andrej Mášik prvý rok, po ňom 3 roky Jozef Baňák ml. a v súčasnosti jeho otec. Po dokončení prvého cyklu som sa rozhodol pre Tamu, s ktorou to potiahnem snáď až do staroby : )

Späť k Axis. Vravel si, že hráte Hardrock-metal. Čím ja vaša kapela typická, že si ju zaradil do tohto žánru?
Maroš: Hudobný štýl si nechceme škatuľkovať, pretože veľa ľudí si v ňom aj tak nájde niečo iné, pod čím vystupujeme. Nám sa však tento štýl zdá najvýstižnejší.
Slaver: Skôr by sa dalo povedať, že najviac nás ovplyvnil ten hard rock a metal, čiže z toho vychádzame, ale prvky, ktoré do tvorby vkladáme, už idú priamo z nás.

Ako by si teda charakterizoval Axis?
Maroš: Zakladáme si na prierazných gitarových riffoch a kreatívnej base s bicími. Čo sa týka spevu – to je Viktorova parketa, kde vymysli spev a mi mu do toho svorne „radíme“ : )
Minčo: Chceme tvoriť hudbu, ktorá sa bude páčiť nám a aj ľudom v publiku. Myslím, že zatiaľ sa nám to darí.
Viktor: A nie len ľuďom v publiku, ale tak isto aby si dokázali našu hudbu s radosťou pustiť občas aj napríklad doma...

Ako je to s textami v kapele?
Maroš: Texty píšem prevažne ja, sú o tom, čo sme ako kapela alebo jednotlivci prežili alebo o otázkach ľudského bytia a smerovania.

Ok, ako teda vznikol text ku skladbe Second Breath?
Maroš: Second Breath som napísal ako odpoveď na to, čo sme zažili a kde sme sa dostali a aké to je, keď človek začína odznovu. Hovorí o tom, že každý z nás už niekde hral, ale teraz začíname od začiatku a robíme pre to všetko.

Z toho textu vyplýva, že máte vysoké ciele.
Maroš: Tomu ver, chceme hrať veľké pódia : ) Ako som už povedal, začíname v máji v Pezinku, do konca júna hráme dokopy 12 koncertov na Slovensku a jeden v Českej republike. Naši bratislavskí priaznivci si nás môžu vypočuť v júni, kedy opäť hráme v Randali. Najviac sa však tešíme na jesenný koncert s českou thrashmetalovou legendou Arakain, s ktorými by sme mali hrať vo Viničnom pri Pezinku.

Ako si už spomínal, v štúdiu ste nahrali zatiaľ jeden song, chystáte dať dokopy cele demo?
Maroš: Jasne, demo chystáme na jeseň tohto roku, znovu v Package štúdiu.

Keď sme pri ďalšom nahrávaní, chcem sa opýtať, prečo nespievate po slovensky?
Maroš: V angličtine nám príde naša hudba aj texty ako celok lepšie.

Takže plány sú jasné, najprv koncerty, potom nahrávanie. Diváci sa teda majú na čo tešiť. Čo by si im na záver odkázal?
Maroš: Metal up your ass my friends, vidíme sa na koncertoch !!

Díky za rozhovor, nech sa darí.
Jasne, díky. Drž sa.


kontakt na Axis:
http://bandzone.cz/axis
http://www.myspace.com/axismyspace
vo vystavbe: www.axis-band.sk
axis-band@azet.sk

          Austrálska hradrocková legenda AC/DC, ktorá pôsobí na scéne už 35 rokov sa pripravuje po ôsmich rokoch na nahrávanie nového albumu. Pôjde o 13. album v ich histórii, pričom to bude 9 doska so spevákom Brianom Johnsonom.

                  

          Portál Spinner.com spravil rozhovor s basgitaristom AC/DC Cliffom Williamsom v Rock and Roll Fantasy Camp v Los Angeles. Ten na otázku, či môže potvrdiť nahrávanie nového albumu k 1. marcu odpovedal: "God I'm ready". Avšak čo sa týka turné, Williams si bol menej istý o zámeroch skupiny. „Nikdy nevieš kedy a či pôjdeš von. Na turné sme boli dlhú dobu, takže teraz je čas na prácu v štúdiu. Očakávam však, že turné zrealizujeme. Nechcem sa k tomu stavať negatívne." AC/DC prednedávnom znovu otvorili svoju oficiálnu web stránku, aby rozpustili fámy, že kapela hrala počas tejto zimy niekoľko tajných koncertov v Európe.
         Posledný album, ktorý Angus Young s kapelou vydali bol Stiff Upper Lipp v roku 2000.

JUDAS PRIEST na SLOVENSKU !!!
Halford - Tipton - Downing - Hill - Travis

Legenda legiend konečne aj u nás !!! Jediný a prvý krát v originalnej zostave. Britská legenda heavymetalu pôsobiaca už od roku 1969 so svojimi najznámejšimí albumami Sin after sin, British steel, Painkiller a najnovším Angel of retribution sa predsatvi v Bratislave 16. júna

     

16.6.2008 - Incheba Open Air - Bratislava - Rock Planet Day
- podporuje: Junifest 13-22.6.2008
P.s.: vstupenky za 790,- len do konca 2/2008 -
štart predaja: 25.2.2008 v sieti ticketportal!!!

http://judaspriest.com/

Pain Of Salvation – Scarsick © 2007
štýl: Progressive Metal

          Máte radi puzzle či iné stavebnice? Máte otvorenú myseľ, a akceptujete široké spektrum hudby súčasnej i tej z rokov dávno minulých? Pre všetkých tých, ktorých izby sú natreté desiatkami pestrých farieb, prichádza švédsky súbor nálad, pocitov a zmien PAIN OF SALVATION so svojou poslednou doskou. Mozaika príbehov jednotlivých fáz života je poskladaná do jedinečného celku menom Scarsick.

Celé dielo by sa dalo rozdeliť do dvoch pomyselných častí.
Prvá, experimentálnejšia časť od Scarsick po Disco Queen odhaľuje nové, doteraz PAIN OF SALVATION neprebádané územia. Úvodné dve skladby Scarsick a Spitfall čerpajúc zo súčasnej nu-metalovej scény v plnej miere vyžívajú rap, ktorý zasadzujú do jemného hudobného podkladu. Následovné ethno motívy sa spolu s bezchybnou rytmikou, opierajú o výborné, ako britva ostré, gitarové rify a trefné frázovanie Daniela Gildenlöwa. Ten na dokonalé dokreslenie frustrujúcej atmosféry okrem plného hlasu hojne využíva aj rôzne farby falzetu, a miestami sa obtrie aj o hrubší vokálny prejav.
      




          Horkotrpká balada Cribcaged s nie práve najvyberanejším slovníkom, plná vnútornej vzbury posúva jedinca bližšie k sebapoznaniu.Na dlhom putovaní s našim hrdinom sa zastavíme v 60´s u príbehu západnej strany Ameriky a prúd času nás zavedie aj do divokých rokov sedemdesiatych kde vládla disco vlna. Zvodom Disco kráľovnej podľahnete aj vy. Tento odvážny položart, nebyť súčastného zvuku bicích, skutočne vyvoláva dojem, že sa jedná o akúsi pôvodnú nahrávku z oných liet. Všetko s notnou dávkou nadhľadu, vybrúsené k úplnej dokonalosti.
Samotné kompozície, akokoľvek sa zdajú nesúrodé a v rámci celku vzájomne nesúvisiace, ulietavajú na jednotnej vlne vnútornej melanchólie.

          Druhá časť z rozsiahlejšieho celku, počínajúc Kingdom Of Loss a končiac v desaťminútovom veľkolepom finále Enter Rain už dodržiava líniu akéhosi spoločného konceptu, čo sa hudobnej zložky týka. Nebazírujú na retro motívoch či prílišnom sekavo–rapovom frázovaní. Ponúkajú skôr svoju takpovediac klasickú tvár. Dokonalosť celku dokresľujú osobité hudobné výkony, tu naivné jednoduché na posluch, inokedy virtuózne prešpekulované do najmenšieho detailu s citom pre melódiu, atmosféru či efekt.


          PAIN OF SALVATION stvorili dielo, ktoré sa mierne vymyká súdobému trendu prog rock/ metalových kapiel. Naopak svojou štýlovou neuchopiteľnosťou sa posúvajú mimo mantinely a udržujú si vysoký štatút sebaoriginality.

Jeremy

Skladby:
1. Scarsick
2. Spitfall
3. Cribcaged
4. America
5. Disco Queen
6. Kingdom Of Loss
7. Mrs. Modern Mother Mary
8. Idiocracy
9. Flame To The Moth
10. Enter Rain

total: 67:52

Zostava:
Daniel Gildenlöw - vokály, basa
Johan Halgreen - kytary
Fredrik Hermansson - klávesy
Johan Langell - bicí

Kontakt:
www.painofsalvation.com

vydavateľ:
Inside Out


Ubehla už nejaká doba, odvtedy čo som zhotovil svoj prvý gitarový box, ale až teraz som sa dostal k tomu, aby som svoje poznatky, skúsenosti, ale aj chyby a ponaučenia dal dokopy a ucelil ich do návodu na domácu stavbu gitarového reproboxu. Pre svojpomocné majstrovanie som sa rozhodol predovšetkým z finančného hľadiska, box 2x12 Marshall stál vtedy, v lete 2005 vyše 16 tisíc Sk.

Nákup materiálu...
Drevo na box som použil brezovú preglejku, ktorá mi bola odporučená ako jeden z najlepších materiálov pre stavbu boxu. V Bratislave som našiel iba jedinú firmu, ktorá dovážala brezové preglejky a síce firmu Finnforest, so sídlom na Vajnorskej ulici 135 v Bratislave. Neviem ako je to dnes, ale v čase môjho majstrovania a neskôr aj pomoci pri výrobe ďaľších boxov pre kamarátov ponúkala táto firma preglejku o rozmeroch 1525mm x 1525mm a hrúbke 18mm, váhe 30kg. Preglejky boli v dvoch kvalitatívnych triedach. Trieda „A“ stála 1167 Sk. Okrem preglejky som na výrobu reproboxu potreboval ešte aj materiál na kostru, na ktorú sa steny neskôr montovali. Tu som zvolil borovicovú lištu z Baumaxu, rozmery 15mm x 28mm o dĺžke 2000mm. Jeden kus stál 65 Sk, spolu som ich kúpil 5 kusov. Rovnako v Baumaxe som zakúpil disperzné lepidlo pre drevárensky priemysel Duvilax a taktiež aj Duvilax určený na lepenie podlahových krytín a kobercov. Každé z nich stálo 115 Sk, pri váhe 1kg. Okrem spomínaných vecí som ešte potreboval skrutky a klince: 50 Sk, rohy na box: 8 x 46 Sk, 2x uši po 30 Sk a 2 x mriežka na repro po 85 Sk, koberec: dĺžka 2 metre, šírka 1.2 metra – 500 Sk, kolieska 4 x 35 Sk, tmel za stovku a samica a kábel na prepojenie repro, od ktorých bohužiaľ už nemám blok, ale spolu to bolo určite do stovky. Posledná a najväčšia položka boli 60 watové reproduktory Celestion Vintage 30, 2 kusy, spolu za 6798 Sk. Všetky tieto maličkosti okrem reproduktorov a samozrejme klincov so šróbami som si zkúpil v predajni hudobných nástrojov Reviel, v Bratislave na autobusovej stanici Mlynské Nivy.

Zo skúšobne dielna na dlhú dobu...
Kedže toto bola moja prvá „stolárska“ práca, všetko potrebné náradie som si musel pozháňať. Použil som kotúčovú pílu, kmitavú pílu, vŕtačku a pajkovačku. Spočiatku som ľutoval, že sa mi nepodarilo zohnať svorky - aby bol vyvinutý väčší tlak na spoje - ale ako sa neskôr ukázalo, aj bez svoriek to bola v pohode robota a spoje držia ako sa patrí.Ako prvé som si spravil na preglejku náčrt, kade pôjdu rezy kotúčovou pílou, steny museli byť všetky vyrezané presne na prvý krát, pretože z daného rozmeru preglejky sa dal spraviť len presne taký počet stien o takých rozmeroch, aké som potreboval, teda prípadné zlé narezanie jednej zo stien by moju stavbu boxu riadne predražilo. Pri rysovaní nákresu treba myslieť na hrúbku kotúča píly a teda tomu prispôsobiť nákres.

Po narezaní mi vznikla spodná a vrchná stena o rozmeroch 750mm x 350mm, predná a zadná stena s rozmermi 714mm x 464mm a dve bočné steny 500mm x 350mm. Teraz, ked som mal napílené jednotlivé steny boxu, pustil som sa to vytvárania opornej kostry z vyššie spomenutých líšt. Ako prvé som si priprvil bočné steny, do ktorých som spravil ešte predým otvory na uši. Naledovala spodná a vrchná stena. Všetky tieto steny som dokopy zlepil a zmontoval pomocou samorezných skrutiek. Taktiež hranoly kostry sú na steny nalepene duvilaxom a upevnené samorezkami, ktoré boli rovnako natreté lepidlom, aby držali ešte lepšie. Na rad prišlo osádzanie reproduktorov. Tie som do vyrezaných otvorov, ktoré som spravil pomocou kmitavej píly osadil zvnútra. Hrany výrezov na repro som preto nastriekal čiernym sprejom, aby pri celkovej čiernej frabe bedne, nebila farba preglejky do očí. Samozrejme tie hrany som striekal pred osadením reproduktorov. Po nalepení a priskrutkovaní prednej steny prišlo na rad tmelenie pripadných nerovnosti, resp. fúg a to z dôvodu, že membrána reproduktoru vytvára akustické tlaky, ktoré musia byť pohlcované stenami reproboxu a to tak, aby nerozenovali a nevydávali iné neželané zvuky. Tmel som použil klasický stolársky v tube, z ktorej sa dal pekne vytláčat priamo do medzier.


Finále...
Teraz ked som mal box zmotovaný a osadený reproduktormi, prišiel čas kozmetických úprav. Najprv som ju okrobercoval. Keďže lepidlo Duvilax, ktoré som mal k dispozícii nebolo dostatočne silné, pripevnoval som koberec na hranách aj malými klinčekami, čo mi robotu hodne spomalilo.

Pri jednej z bední, ktorú som robil kamrátovi sme použili nastrelovač spiniek a okrem toho že to bolo 5x rýchlejšie, bola to aj oveľa elegantnejšia robota. Po okrobercovaní bedne som nasadil uši, predné rohy, mriežky, kolieska, zapojil som reproduktory a ako finále prišlo namotovanie zadnej steny už okobercovanej s výrezom na samicu. Zadnú stenu som samozrejme na box nelepil, iba priskrutkoval, pre prípad, že by sa poškodili reproduktory, alebo kabeláž. Po nasadení zadnej steny som namotoval aj zadné rohy a dielo bolo hotové.
Môj reprobox 2x12 má rozmery 750mm x 500mm x 350mm (dĺžka, výšska, hĺbka).

S jeho spoľahlivosťou som maximálne spokojný. Zvukovo tlačí dobre, nič nerezonuje a hrá ako sa patrí. Na tú dobu som ušetril tretinu ceny z originálneho box a aj napriek dlhému času, ktorý mi zabrala výroba, kedže som nemal žiadne skúsenosti, bola to fayn robota a som rád, že som sa do nej pustil.


blaze

Planet X - Quantum
Inside Out ©2007
Štýl: Instrumental Progressive Metal

          Meno Derek Sherinian hádam širšiemu hudobnému, či rockovému poslucháčstvu netreba bližšie predstavovať. Tento sympatický klávesák, arménskeho pôvodu, po tom čo sa ohrial v bande ALICE COOPERa a strihol si jeden album s progresívnymi bohmi DREAM THEATER, zakotvil vo vlastnej formácii PLANET X.


          Po dvoch albumoch a jednom živáku prichádza Derek po piatich rokoch s tretím radovým albumom. Deväť inštrumentálnych trackov nemiešaných za výdatnej pomoci skvelého bicmana Virgila Donatiho poteší najmä priaznivcov technicky prepracovanej progresívnej muziky. O gitarový post, narozdiel od predchádzajúcich albumov, kde sa zaskvel fenomenálny Tony MacAlpine, sa tentokrát podelili dvaja fenomenálni páni gitaristi: Allan Holdsworth (LEADER, spolupráca s LEVEL 42, STANLEY CLARKE, BILL BRUFORD atď.) a Brett Garsed (NELSON).


          Quantum je živou ukážkou umného mixu progresívneho rock-metalu, psychadelie, jazzu či fusion.  Svoju inštrumentálnu schopnosť predvádzajú muzikanti od prvej skladby Alien Hip Hop. Virgil snáď ani nepozná pravidelné rytmy. Derek používa širokú škálu registrov, od klasického piana cez orchestrálne zvuky až po rôzne moogy a iné nedefinovateľne sólové soundy. Prepracovaná štruktúra skladieb sa nedrží jednotnej melodickej alebo rytmickej línie, ale variabilne manévruje skrz šialené brejky z tempa do tempa, rytmu do protirytmu. Až sa miestami zdá, že ide len o náhodný zhluk separátnych, vzájomne nesúvisiacich nápadov, cez ktoré sa ako tenká niť tiahnu Derekove klávesy. Kláves tu nie je postavený do role leadra, ako by sa mohlo zdať.
          Značný priestor dostáva aj sólová gitara. Paradoxne, muzikanti nekladú dôraz na rýchle behy, ale skôr na rozmanité atmosféry, disharmonické, matematicky premyslené prechody a ťažkouchopiteľné zmeny. Práve vďaka týmto neustálym zmenám, ktoré vás držia v pozornosti a nemáte pocit, že spev absentuje.
V mnohých miestach to pripomína tvorbu podobne ladených progresivistov LIQUID TENSION EXPERIMENT.

Quantum nie je album pre bežného rockového poslucháča-konzumenta. Prenikanie do štruktúry skladieb je zložitý proces na viacero vypočutí, ktorý odmení a poteší všetkých fanúšikov technických vecí a inteligentnej hudobnej ekvilibristiky

Jeremy

Skladby:
1. Alien Hip Hop
2. Desert Girl
3. Matrix Gate
4. The Thinking Stone
5. Space Foam
6. Poland
7. Snuff
8. Kingdom Of Dreams
9. Quantum Factor

Total: 50:52

Zostava:
Derek Sherinian - keyboards
Virgil Donati - bicie
Hostia:
Brett Garsed - gitary
Allan Holdsworth - gitary
Jimmy Johnson - bass
Rufus Philpot - bass

Kontakt:
http://www.xplanetx.com

          S trochou nadsázky by sa dalo povedať, ze francúzi, ako znalci dobrého vína a zakladatelia extravagantného kankánu spojili tieto dva elementy pri výrobe gitár značky LAG. Pod kvalitné prevedenie, zvukovú charakteristku, ako aj celkový dizaj sa totiž táto juhofrancúzska firma podpisuje už celé štvrťstoročie.

          Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé modely. Filozfia firmy, ako je už vyššie spomenuté, je postavená na kvalitnom prevedení a osobitom dizajne. Tvary LAG-u charakterizujú tri hlavné modely. Prvým je model JET, zastupujúci klasický stratovský zvuk, model ROXANE, tvarovo pripomínajúca gitary legendy Anthraxu, Scotta Iana a triumvirát uzatvára superstrat ARKANE, typický zástupca tvrdých odnoží rockovej muziky. Takže, zobereme to od začiatku:



JET JV100-SUB
          Tento model je najlacnejším produktom firmy LAG, avšak rozhodne sa ako lacný nechová. Na pohľad jednoznačne vychádza z koncepcie stratocasterov. Štandardné rozmiestnenie troch singlov, vintage tremolo a javorový krk. LAG však razí svoju vlastnú cestu a ako prvé padne človeku do oka tvar. Gitara ma podstatne menej krojené „rohy“, čo však neprekáža pri hre vo vysokých polohách a taktiež oblúk medzi prednou a zadnou časťou gitary je tvarovaný pod väčším uhlom ako klasické stratocastre. Dizajn gitary dopĺňa biely krémový pickguard s moderným oválnym tvarom, 5 polohový prepínač, 3 firemné single snímače a vintage tremolo. Krk je spojený s telom pomocou štyroch skrutiek. Zaujímavosťou je, že model JET má 24 pražcov, teda na chuť si prídu aj gitaristi ktorí „nutne“ potrebujú dve oktávy Krk je vyrobený z javoru, rovnako ako aj hmatník, pričom tento kus mal veľmi peknú kresbu, ktorú umocňoval aj matný lak.. Inlaye sú v podobe bodiek. Od tretej polohy sa postupne zväčšujú až k dvanástej polohe, aby sa potom smerom k 24 zmenšovali. Žeby ďaľšia francúzska extravagancia?

          Pozrime sa ako JET hrá? Príjemným zistením bolo, že gitara už od výroby bola dobre zoštelovaná a čo ma ešte viac potešilo, bola osadená skvelými strunami Elixir. S ladenim nemá JET najmenšie problémy. Mechaniky kladú primeraný odpor a ladenie držia dobre. Pri používaní no-name tremola sa gitara nerozlaďuje, tón je stále rovnako pevný a nekolíše. Čo by som však výrobcovi vytkol je umelý nultý pražec. V tejto cenovej kategórii to však nie je výnimka, bohužial skôr pravidlo, avšak gitare by jeho výmena rozhodne neuškodila.



          Po zapojení do aparátu sa na čistom kanály z gitary ozve príjemný bluesový tón, ktorý však treba dotvoriť tónovou clonou. Pri jej maximálnom otvorení totiž gitara produkuje príliš výškový zvuk na ktoromkoľvek snímači. Tónova clona má však taký široký rozsah, že spolu s piatimi polhami prepínača sa dá z gitary vytihanuť široké spektrum farieb zvuku. Tónovu clonu dopĺňa ešte jeden volume ovládač, ktorý má plynulý nábeh, čiže slákove efekty robené volume ovládačom nie sú problém pre hociakého zručnejšieho gitaristu. Po prepnutí na skreslený kanál sa z aparátu ozvalo to, čo chce počuť každý fanúšik rockovej muziky – dravý sound. Snímače nemajú príliš silný výstup, teda hi-gain z toho človek nevytihane, ale o to viac si rozumejú s poloskreslenými zvukmi. Pri lacných gitarách sa často stáva, že snímače sú mikrofonické, teda napískavajú a človek si ich musí vymeniť. Tu našťastie tento problém nehrozí. Aby som ich zas len nechválil, musím podotknúť, že keď človek hrá na krkovom, ale najmá strednom snímači, začínajú brumieť. V medzi polohách a na kobylkovom snímači tento neželaný efekt nie je. Celkovo sa na modely JET hrá pohodlne a príjemne. Pražce sú na krku zapracované dobre, krk nie je príliš tučný, gitara je dobre vyvážená a za sustain sa jej lipové telo rozhnodne nemusí červenať.
          Suma sumarum – model JET je určený na bluesovú a rockovú muziku a vo svojej cenovej kategorii sa skutočne nemá za čo hanbiť.


+
pohodlný krk
24 pražcov
rozsah tónovej clony
tremolo
nenapískavanie snímačov

-
brum krkového snímaču
na skreslenom zvuku nie je dostatočne cítiť rozdiel medzi kobylkovým a krkovým snímačom


Tech info:

Krk: javor
Hmatník: javor
Pražce: 24 pražcov (medium)
Telo: lipový masív
Snímače: LAG NEW VINTAGE (Single)
Tremolo: LAG NEW VINTAGE
Ovládače: 1x volume, 1 x tone, 5-pásmový prepínač snímačov
Hardvér: niklová povrchová úprava



ARKANE AF200-AMB
          Už na prvý pohľad je jasné, predovšetkým pre koho je tento model určený. Mahagonové telo so žíhanym javorom, doplnené javorovým krkom s ebenovým hmatníkom nemôže jedoducho zvukovo hrať zle. Vzhlad gitary vychádza z klasického superstratu, teda 24 pražcov, floyd rose, 2x humbucker, 1x singel. Pod pohodlie hry sa podpísal príjemny krk a hlavne dobre riešené výrezy pre hranie vo vysokých polohách. Pred zapojením do aparátu bolo potrebné nastaviť dohmat, pretože najmä vo vyšších polohách boli struny vyššie ako by sa na takúto gitaru patrilo. Po naladení a zamknutí floydu však všetko šlapalo ako má.

          Poďme ku zvuku. Hneď na začiatok by som rad povedal, ze model ARKANE si viac rozumie so skreslenými zvukmi ako s čistými. Snímače EMG-HZ nezneli na tomto modely pri čistom zvuku, tak ako by som si predstavoval pri clivých bluesových sólach. Zvuk mi totiž prišiel mierne zastretý, aj pri otvorenej tónovej clone. Najpríjemnejši zvuk sa mi podarilo nájsť v kombinácii krkového humbuckra a stredného singla.



          Na poloskreslených zvukoch hrá gitara štandardne, no pri hi-gaine človek zistí, že drží vskutku podarený nástroj. EMG-HZ neboli zlou volbou firmy LAG pri tvorbe ARKANE. Avšak, určite by bolo zaujímavé, keby už táto séria modelu bola osadená aktivnými snímačmi. HZ-tka totiž nemajú príliš silný výstup a preto je potrebné sa do strún viac oprieť. Vtedy si gitara udrží dlhý sustain a plný zvuk. Na druhej strane treba pochváliť, že všetky tóny sú konkrétne a žiadne zliatie ani pri vysokých skresleniach nehrozí. Ešte podotknem, že gitara bola ladená štandardne v „E“ a natiahnuté mala desiny Elixíri. Zaujímavé by určite bolo, skúsiť gitaru s hrubšími strunami a podladiť ju o pol, alebo celý tón.
          Uchytenie páky floydu je riešené klasicky, so závitom. Floyd pracuje spolahlivo aj pri divokom pákovani a la Steve Vai. Potenciometre volume a tone su umiestnené v dobrej vzdialenosti, takze práca s nimi počas hrania zaručuje potrebný komfort. Tónová clona je naviac riešená systémom push-pull, kde vo vytiahnutej polohe rozopína zadný humbucker, čím sa docieli ostrejší, prieraznejší zvuk. Zaujímavo je riešený 5-polohový prepínač, ktorý sa nepohybuje po klasickej osi, ako je to zvykom pri iných značkách, ale v prípade ARKANE opisuje mierny polkruh.
          Po odskúšaní gitary môžem s kľudným svedomím napísať, že tento nástroj je určený predovšetkým hráčom, ktorí sa s tvrdou muzikou nemaznajú a zároveň si potrpia na elegantné prevdenie zachovavajúce dizaj klasického superstratu.


+
kvalitné drevo
jumbo frets
ebenový hmatnik,
tremolo

-
slabší výstup snímačov


Tech info:

Krk: javor
Hmatník: eben
Pražce: 24 pražcov (jumbo)
Telo: mahagonový masív, javorový top
Snímače: EMG HZ2 1xH4A / 1xS3 / 1xFH3A
Tremolo: FR Type
Ovládače: 5-pásmový prepínač snímačov, 1xVol / 1xTone / P-Pull Split Coil



ROXANE RM100-BLK
          2x humbuckre, lipové telo a pevná kobyla. Keď k tomu ešte pridáme tvar nápadne sa podobajúci gitare lídra amerických thrasherov Anthrax – Scotta Iana, máme pred sebou model Roxana. Vzhľadovo RM100-vka veľa nepovie, na tele matný čierny lak, v rovnakej farbe je aj krk i hlava. Svoje prednosti však Roxana ukrýva vovnútri. Vonkajšok teda len v skratke: krk je pohodlný s dobre osadenými medium pražcami, k telu prišróbovaný štyrmi skrutkami. Ladiace mechaniky fungujú plynule a spolu s tune-o-matic kobylou držia ladenie ok.



          To najdôležitejšie čo ROXANE v sebe skrýva sú snímače. Už ich názov PowerMagnet 2 hovorí, že sa rozhodne nebude jednať o snímače so slabým výstupom. Na čistom zvuku sa citelne prejavuje zapojenie snímača. Pri zapojení krkového produkuje gitara plný jemne basový zvuk, kdežto pri kobylkovom je to štandardne opak. Dotvorením zvuku tónovou clonou a volume, ktorý je na ROXANE pre každý snímač zvlášť, sa dajú vytvoriť dva odlišné zvuky, ideálne na rytmiku a po prepnutí snímača na lead zvuky. Prepínač je umiestnený napravo dole od kobylky, takže je dostupný už aj pri dlhšom úhoze rukou.
          
          Očividne najlepšie si ROXANE rozumie so skreslenými zvukmi. Aj pri vyokej miere skreslenia a dlhom sustaine si tón zachováva potrebnu konkrétnosť. Práve to by som vyzdvihol ako najväčšie plus. Vďaka konkrétnosti tónov, teda správnemu pomeru basov / stredov / výšok sa gitara dobre správa pri všetkých technikách, od klasického vybrnkávania, cez tapping až po palm muting. S očakávaním som teda gitaru podladil do „D“, ako sa bude javiť čitateľnosť tónov v tomto prípade. Gitara si aj v „déčku“ počínala skvele. Ladenie držalo, tóny boli jasné, basy viac mohutnejšie, teda tak, ako to má byť


+ vyníkajuce vlastnosti snímačov
silný výstup, konkrétnosť tónu
krk gitary

-
nedotiahnutý polohový prepínač v strednej polohe
gitara mierne padá na hlavu


Tech info:

Krk: javor, bolt on
Hmatník: black rosewood
Pražce: 22 pražcov (medium)
Telo: lipový masív
Snímače: Lag PowerMagnet 2 x Humbucker
Tremolo: Tunomatic Bridge (fixed) and Tailpiece
Ovládače: 2xVol / 1xTone


link na vyrobcu:  http://www.lagguitars.co.uk/

blaze