Tento piatok som sa znovu vybral do Hlavy XXII, aby som si pozrel bratislavskú kapelu Giant Steps, ktorá prednedávnom nahrala svoje demo/album.

Zvukovku som našťastie nestihol, keďže na predošlom koncerte trvala takmer 45 minút. Prišiel som teda asi v polovici vystúpenia prvej kapely, Rámus. Nech sa na mňa chalani z kapely nehnevajú, ale miestami to bol ozaj len rámus a nič iné. Ako povedal kamarát „toto je ozaj underground“. A veruže bol. Kapela miestami neladila, bicie vypadávali, spev kolísal, ale zato nasadenie im nechýbalo. Hudbou žili, a čo je hlavné bavili aj nejakých 20 ľudí poskakujúcich v rytme basy, ktorú bolo počuť viac než dosť, pred pódiom. Apropo zaujíma ma cez čo hrala basa, lebo taký zlý zvuk som na koncerte ešte nepočul :( Prišlo mi to akoby hrala cez linku, ale aj na to by znela dosť zle :( . Škoda toho.

Rámus odohrali asi 45 minútový set, zložený z coverov od Deep Purple, Nirvany, či RHCP, ktoré doplnili vlastnými songami. Práve ich vlastné skladby boli ozaj zaujímavé a keď popracujú na ich prezentácii, môžu byť z toho celkom schopné veci.

Po rámuse prišiel balzam na uši. Giant Steps bez zbytočných natahovačiek okolo zvučenia priniesli so sebou diametrálne iný zvuk, prejav a kvalitu. Zloženie basa, gitara a bicie šlapalo ako má. Kapela hrala iba vlastné songy a keby som ich tovrbu mal k niečomu prirovnať, tak kľudne by som ich označil ako výber toho najpodstatnejšieho z grunge a alternative. Miestami som tam cítil Pearl jam, Nirvanu, ale i Alanis Morissette. U Giant Steps by som vyzdvihol najmä dve veci. Ako prvú kompozíciu skladieb, kde jednotlivé linky nástrojov perfektne do seba zapadali a ako druhú vec, prácu so zvukom gitaristu a zároveň speváka Miša. Podľa všetkého hral na Epiphone Studio a Marshall JCM2000 a jeho zvuk bol vskutku výborný. Medzi gitarou a kombom mal pomerne dosť krabičiek, všimol som si akurát wah, whammy, phaser, delay.
Taktiež mi nedá nepochváliť prácu s nimi, najmä v jednom songu, žiaľ názov si nepamätám, menil dĺžku delay-u, čím vytváral atmosferické zvuky, ktoré mi miestami pripomínali Andreja Šebana a jeho delayovo modulačne excesy : ) Rovnako pôsobivo vyznela aj hra so slákom v jednej z pomalých pasáží.
Jediné čo by som kapele vytkol je basákov prejav na pódiu, ktorý síce hral presne čo bolo treba, ale jeho celkový prejav bol príliš strnulý. Verím však, že s ďalšími koncertmi Giant Steps to bude posun len a len vpred.

Resume: Chalani a baba (bicie) to berú ozaj obrími krokmi a ich alternative rock/grunge je vskutku príjemné počúvať, najmä ak je profesionálne zahratý a zaspievaný.

Gitarista Mišo prisľúbil po koncerte rozhovor pre náš blog, takže v najbližšej dobe a dozviete o kapele Giant Steps viac.



autor + foto: blaze

www.myspace.com/giantstepsba

0 Comments:

Post a Comment