Dve austrálske vysoké školy sa spojili aby urobili štúdiu o problematike nazvanej headbanging. Takto to oznámila Austrálska ABC News. Headbanging je tradičný spôsob komunikácie publika s pódiom, no može mať naozaj tažké následky. Môže viesť až k miernemu úrazu mozgu, alebo k jeho otrasu, či dokonca k zraneniu krku zvlášť vtedy, keď sa tempo hudby a trasenie hlavou zrýchľujú. “Nepochybne je to naozaj vážna záležitosť“, povedal profesor Andrew McIntosh, ktorý je zároveň aj autorom nápadu o výskume headbangingu, ale je aj kapacitou v odbore biomechanika, ktorú prednáša na UNSW (University of New South Wales).

„Ak si všímate headbangerov aj po koncerte, musíte na nich vidieť, že vyzerajú vskutku zmäteno. Takže musí naozaj o niečo isť a my sme chceli vedieť o čo.“ Profesor tiež rozprával o tom, ako sa jeho študenti sústredili na miestu skupinu hudobníkov, aby mohli určiť na akú hudbu najviac radi headbang reagujú.
„Tieto piesne sa pohybujú od tempa 146 bpm (beats per minute) a vyššie.“

Audio ukážky trinástich skladieb legendárnych anglických heavymetalistov z kapely Saxon sa už dajú vypočuť na internete. Skladby sa objavia na albume s názvom Into The Labyrinth, ktorý rovnako ako aj nové dielo nemeckých Kreator, vyjde cez SPV Records. Na trh sa dostane 12. januára (Európa), o deň neskôr v USA. Album bol nahrávaný v štúdiu Blind Guardian, v Nemecku.

Spevák Biff Byford: „Nový materiál sme napísali prevažne v Anglicku a v mojom dome vo Francúzsku. Osobne by som album charakterizoval ako balans medzi doskami ‘Lionheart’ a ‘The Inner Sanctum’.


Link na ukážky skladieb TU


foto: workhardpr.com

Zvukové ukážky všetkých desiatich skladieb nového albumu Kreator - Hordes of Chaos sú už zverejnené na internete. Oficiálny dátum vydania albumu, ktorý vychádza cez SPV Records, týchto nemeckých trahserov je v Európe naplánovaný na 19. januára (pričom nemeckí fans si ho môžu zakúpiť už 16. januára). Na americký trh sa Hordes of Chaos dostane ešte o dva dni skorej.
Album bude dostupný v troch verziách. Klasická verzia bude obsahovať desať skladieb, deluxe verzia bude doplnená o bonusové DVD a ultra deluxe verzia bude k tomu obsahovať aj tričko a rozšírenú verziu DVD.
Dizajn coveru realizoval Joachim Luetke, ktorý sa podpísal aj pod posledný album Kreator - Enemy Of God, ako aj pod kapely Dimmu Borgir, Arch Enemy a Rage.

Link na ukážky skladieb TU


foto: mog.com

Jeden z najväčších nemeckých festivalov, Rock Am Ring potvrdil prvé mená účínkujúcich pre najbližší ročník. Fanušíkovia si na nemeckých pódiách budú môcť vypočuť a pozrieť kapely: Slipknot, Trivium, Volbeat, Billy Talent a Killswitch Engage.

Link na festival nižšie...

Link: Festival Rock Am Ring


foto: seatwave.com

Podľa portálu Gigwise,  zakladateľ kapely Marillion, spevák Fish sa v posledných šiestich mesiacoch odlúčil od akýkoľvek hudobných aktivít. Dôvodom je obava z nádoru. 50 ročnému škótskemu rockerovi, vlastným menom Derek William Dick totiž lekári diagnostikovali rastúci zhubný nádor v hrdle.
Spevák sa na svojej myspace stránke vyjadril: “Po tom, ako mi lekári oznámili, že mám nádor, dostal som strach. Viem čo to obnáša. Je pravda, že veľa fajčím, pijem, môj život je „pestrofarebný“ a odspievali som takmer 1700 koncertov, ale dúfam, že sa z toho dostanem. Preto si teraz dávam od spievania pauzu. Do konca ďalšieho roku však plánujem nový album. Všetko ovšem závisí na najbližších týždňoch .“


foto: getmein.com

Internetový portál Blabbermouth oznámil, že Rammstein má už takmer dokončené nahrávanie ich nového albumu. Kapela nevydala nič, od roku 2005, kedy bol vydaný “Rosenrot“. Rammstein ma podľa správ nahraté gitarové, basové, bicie party. Spevák Till Lindemann začal prednedávnom nahrávať spevy, pokiaľ si celá kapela, aj s producentmi, nezobrala vianočnú dovolenku od 21. decembra.

Tu si môžete pozrieť video bubeníka Christopha Schneidera zo štúdia:



V utorok 6.1.2009, sa predstaví na prvom novoročnom koncerte v Randal Club-e, spevák brazílskeho pôvodu, Andre Matos. Tridsaťsedem ročný spevák, klavirista a skladateľ, sa môže pochváliť takými spoluprácami ako, Viper, Angra, Shaaman. Pre zaujímavosť, Andre bol jeden z troch finalistov, medzi ktorými si vyberali legendárny Iron Maiden, keď z ich radov odišiel Bruce Dickinson. Od októbra 2006 sa Matos vydal na sólovú dráhu a minulý rok v auguste vydal debutový album, “Time To Be Free“.
Andre Matos bude predskakovať už dobre známa bratislavská kapela Castaway, ktorá zdá sa už nekoncertuje tak často a na domácej pôde ju vidno hrať len zriedka kedy. Boogiesound bude opäť pri tom. Rátajte s reportom a s fotkami.

Dátum vydania: 17.10.2000

Zostava:
Wes Borland – gitara
Fred Durst – spev
Dj Lethal - turntables
John Otto - bicie
Sam Rivers - basa


Páni z Limp Bizkit sa riadili porekadlom „železo je treba kovať pokým je horúce“ a rok po vydaní ich prelomového albumu Significant Other vydali očakávaného nasledovníka s krkolomným názvom Chocholate Starfish and Hot Dog Flavoured Water (skúste sa zamyslieť, čo to tak v americkom stredoškolskom slangu môže znamenať). Na rozdiel od predchádzajúcich, dajme tomu hip-hopovo ladeným obalom na mňa pozerajú akési zvláštne proporcované mimozemské bytosti, ktoré nepôsobia dva krát upokojujúco.

V obligátnom Intre sa ku poslucháčovi prihovorí hlas, ktorý akoby pochádzal práve od jednej z týchto bytostí a zverí sa, že Limp Bizkit is a house. Druhá Hot Dog prekvapí viacerými vecami: o poznanie ostrejší a miestami až odporný hlas Freda Dursta, tvrdšia hudba a slovná žumpa sústredená v tomto songu. Naviac text refrénu je od Nine Inch Nails, skladba Closer. Všetko však zachráni nasledujúca My Generation. Toto je ten pravý Limp Bizkit, na aký sa bude ešte dlho spomínať. Strhujúca práca rytmiky a ľahko zapamätateľný štadiónový refrén, skladba má jednoducho groove.

Kým Full Nelson ničím neprekvapí, nasleduje silné trio songov. My Way, s old school motívom, ktorý evokuje rovnomennú pieseň od Franka Sinatru, absolútnu hymnu Rollin‘(Airraid Vehicle) a nervóznejšiu Livin’ It Up.
Výborná rapová kolaborácia s Xzbitom Getcha Groove On ukazuje, že hip-hop nie je až taká zlá hudba, ako sa väčšina true metalheadov domnieva a kľudne môže byť s ním v symbióze.
Ak ste videli film Mission Impossible 2, určite si spomeniete na ústrednú tému, ktorú majú na svedomí práve Limp Bizkit pod názvom Take a Look Around. Album ďalej graduje. It'll Be Okay je tiež z nervy drásajúceho súdka, po ktorej nasleduje podľa mňa najlepšia pieseň albumu Boiler. Vo výbornom klipe vystupujú okrem iného aj tie kreslené individuá z obalu dosky. A tu by sa album mohol kľudne skončiť.

Lenže Limp Bizkit sa rozhodli pridať takmer zbytočných 20 minút, aby až po okraj naplnili kapacitu nosiča. Balada Hold On je celkom príjemná, ale veľmi sa sem nehodí. Za úplný prešľap však považujem Rollin' (Urban Assult Vehicle), čo je zrapovaná adaptácia hitovky uvedenej vyššie, ktorá je však žalostná. Outro zas a znova pojednáva o tom, že Limp Bizkit sú tou správnou voľbou vo svete Britney Spears a Christiny Aguillery. Ono to aj celé je celkom vtipné, nebyť zaslučkovaného smiechu Adama Sandlera trvajúceho niekoľko minút.
V konečnom dôsledku nahrali Bizkiti album, ktorý bol komerčnou trefou do čierneho. Svedčí o tom aj to, že z neho bolo vydaných 5 singlov s videoklipmi, ktoré po nasledujúci rok boli na dennom poriadku na MTV a iných hudobných aj nehudobných kanáloch. Nachádzajú sa tu ozaj silné skladby, ale aj kopec vaty. Nech si vravia tí, čo sa do hudby „skutočne“ rozumejú čo chcú, mne aj 20 miliónom ľudí na svete, ktorí si album kúpili sa tento album páči. Po tomto albume a rok trvajúcom turné však prišli nezhody vo vnútri kapely, ktorým sa povenujem v ďalšej recenzii.
Moje hodnotenie: 6,5/10

Súvisiace články:
Profily: Limp Bizkit, Pt.1
Retro recenzia: Limp Bizkit - Three Dollar Bill Y´all
Retro recenzia:Limp Bizkit - Significant Other

Celý svet zachvátila mánia zvaná Guitar Hero. Pre tých, čo ste o tejto revolúcií ešte nepočuli, ide o druh počítačovej hry, kde môžete byť členom aj vašej vysnívanej kapely. Záleží len na výrobcovi, resp. na vlastníkoch aké kapely vydajú, naprogramujú a vložia do tejto hry.
Takýto druh “propagácie“ a hlavne zarábania nemôže predsa obísť tie najväčšie kapely. Pred pár dňami som na nete objavil trailer, ktorý ma ani nie prekvapil ale skôr pobavil. Jedna z najznámejších a najpredávanejších metalových kapiel doby, “zapredala“ svoje meno počítačovej hre. Vlastník hry Guitar Hero sa rozhodol venovať Metallice celý jeden diel, na čom bude určite dobre zarábať. Osobne som túto hru nehral a nechcem aby moje slová vyzneli ako odsudzovanie niečoho čo nepoznám, ale čo môže byť už lepšie než hranie na reálnom nástroji? Na tomto celom mi príde najsmutnejšie to, že dieťaťu sa dá do ruky radšej napodobnenina gitary, ako živý nástroj.

Tu si môžete pozrieť trailer:

V nedeľu, 28.12.2008 sa v Holandskom meste, Tilburg konal po vianočný koncert, Christmas Metal Symphony, z ktorého Vám prinášame zábery, natočené fanúšikmi, ktorí sa na koncerte zúčastnili. Na koncerte účinkovali viaceré zvučné mena a medzi nimi najznámejšie, určite Chuck Billy, Russell Allen, Mats Levén, Floor Jansen. Koncert odohrala 6 členná kapela s 30 členným orchestrom. V ich podaní tu odzneli najznámejšie metalové songy. Videá nájdete nižšie:

Kapela pozostávala z týchto hudobníkov:

Koen Herfst (EPICA) - Bicie
Marcel Coenen (SUN CAGED) - Gitara
Johan Van Stratum (STREAM OF PASSION) - Basa
Frank Schiphorst (CONTROL HUMAN DELETE) - Gitara
Jeffrey Revet (STREAM OF PASSION) - Klávesy
Joost van den Broek (AFTER FOREVER) – Klávesy

Tu je setlist, v poradí a akom songy nasledovali:

01. Blood Of Kingu (THERION) (feat. Mats Levén, Marcela Bovio)
02. Victim Of Changes (JUDAS PRIEST) (feat. Mats Levén)
03. Son Of The Staves Of Time (THERION) (feat. Mats Levén, Marcela Bovio)
04. Passion (STREAM OF PASSION) (feat. Marcela Bovio)
05. Out In The Real World (STREAM OF PASSION) (feat. Marcela Bovio)
06. Enter Sandman (METALLICA ) (feat. Ian Parry)
07. Paranoid (BLACK SABBATH ) (feat. Ian Parry)
08. Breaking The Law (JUDAS PRIEST) (feat. Doro Pesch, Ian Parry)
09. All We Are (DORO) (feat. Doro Pesch, Floor Jansen)
10. I Rule The Ruins (DORO) (feat. Doro)
11. Souls Of Black (TESTAMENT) (feat. Chuck Billy)
12. Return To Serenity (TESTAMENT) (feat. Chuck Billy, Mats Levén)
13. More Than Meets The Eye (TESTAMENT) (feat. Chuck Billy, George Oosthoek)
14. Arise (SEPULTURA) (feat. George Oosthoek)
15. Mountains Of Madness (ORPHANAGE) (feat. George Oosthoek, Floor Jansen)
16. A New Level (PANTERA) (feat. George Oosthoek)
17. Cain (TIAMAT) (feat. Johan Edlund)
18. Brighter Than The Sun (TIAMAT) (feat. Johan Edlund, Marcela Bovio)
19. When The Smoke Is Going Down (SCORPIONS) (feat. Johan Edlund)
20. My Pledge Of Allegiance No. 1 (AFTER FOREVER) (feat. George Oosthoek, Floor Jansen)
21. Equally Destructive (AFTER FOREVER) (feat. Floor Jansen)
22. The Evil That Man Do (IRON MAIDEN) (feat. Floor Jansen)
23. Intro Based on "The Odyssey" (SYMPHONY X) (orchestra only)
24. Evolution (The Grand Design) (SYMPHONY X) (feat. Russell Allen)
25. Paradise Lost (SYMPHONY X) (feat. Russell Allen)
26. Dawn Of A Million Souls (AYREON) (feat. Russell Allen)
27. Phantom Of The Opera (NIGHTWISH version) (feat. Russell Allen, Floor Jansen)

Viacero fotiek môžete nájsť na stránke metal-experience.com.

"More Than Meets The Eye" (TESTAMENT)



"Enter Sandman" (METALLICA) (feat. Ian Parry):



"The Evil That Man Do" (IRON MAIDEN) (feat. Floor Jansen):



"Breaking The Law" (JUDAS PRIEST) (feat. Doro Pesch, Ian Parry):



"Paranoid" (BLACK SABBATH) (feat. Ian Parry):


Rok 2008 priniesol veľa nového a pokrokového vo svete bicích nástrojov. Niektoré veci boli spomenuté v prvom a druhom diely tejto trilógie. Svoje poznatky som čerpal zo stránky musicradar, kde bol vytvorený aj celý tento zoznam. Tu je posledný diel.

:Kovové rytmičáky:

:Worldmax Snare Drums:

Tento rok bol úspešný, čo sa týka zbierania úrody úspechu kovových rytmičákov. Najväčší ohlas mala po svete značka Worldmax s ich Craviotto`s Diamond Series Snare. Oslnivý rytmičák, ktorý úplne otupil zmysly všetkých znalcov v každom ohľade. Bohužiaľ, jeho cena je niečo okolo 1200 eur, čo teda nie je vôbec. Teda ak nie ste Chad Smith (Red Hot Chilli Peppers), ktorý vlastní prví vôbec vyrobení kus tohto škopka. Sú naozaj nedosiahnuteľné. Ako náhradu, za tento drahý skvost vytvorili Worldmax sériu aj pre nás, nie Chad Smithov : ). Rada nesie meno Highwood`s Hammer models a oplýva inými, špecifickými vlastnosťami ako: citlivosť, mohutnosť, ale najviac zo všetkého, cenová dostupnosť. Modely Highwood`s Hammer sa pohybujú v sume do 180 eur, čo je už trocha rozdiel. Cena však postupne rastie už teraz.

:Drevené rytmičáky:

:Yamaha Wooden Snares:

Jediný problém s poslednou sériou rytmičákov od Yamahy bol vraj ten, že si nikto nevedel poriadne vybrať z toho množstva druhov. Chcete si vybrať niečo do metalovej hudby? Vyskúšajte Loud Series. Do Jazzu? Je tu séria Vintage - ak viete presne to, čo potrebujete a chcete, tak potom tu je naozaj niečo pre Vás. Rozumná cena, bezchybná konštrukcia a vkusný vzhľad.

:Software:

:Toontrack Superior Drummer 2.0:

Všetky doterajšie vtipné pokusy o seriózny bubenícky software stranou! Software ktorý prichádza, prešiel dlhú cestu za posledných pár rok zlepšovania. Nová verzia je jasným príkladom výkonu, ktorého celý balíček výhod môžete používať veľmi jednoducho. K využitiu je tu všetko od ľubovoľného nastavovania jednotlivých tomov, rôznych druhov nahrávacích štúdii, až po najdrahšie štúdiové vybavenia. Takmer všetko, vytvára pocit malého zázraku, že takéto niečo môžeme vlastniť a nemusíme nikoho rušiť s reálnou sadou. Takmer všetko!


Súvisiace články:
Bicie príslušenstvo roka 2008 (Part 1)
Bicie príslušenstvo roka 2008 (Part 2)

Axl Rose neznáša vraj veľa vecí. Jednou z nich je určite aj ponáhľať sa. “Chinese Democracy“ nahrával 15 rokov ale keď sa Guns N` Roses rozhodli vydať na turné, pravdepodobne až koncom marca, môže sa stať, že to bude dvojročná cesta naprieč svetom.
Richard Fortus, člen koncertnej kapely Guns N` Roses, ktorý mal aj tú česť počuť útržky z Chinese Democracy ešte pred zverejnením, hrával aj so známou kapelou zo St. Louis, Pala Divine. Povedal že s Axlom žartoval o vystúpení GN`R z roku 1991, kde prebehol Roseov najznámejší incident, keď sa prestal ovládať po tom ako videl baviacich sa fanúšikov pod pódiom. Odmietal sa na pódium vrátiť a tvrdil že fans robia bodrel.
„Rozprávali sme sa o tom čo sa vtedy v 91. stalo v St. Louis, napadlo nás urobiť `Love Tour`. Bolo by to turné po veľkých miestach kde prevládajú nepokoje a tam by sme spravil vystúpenia zadarmo. Musíme to ešte zvážiť, ale je pravdepodobné že to spravíme,“ povedal Fortus. S klesajúcim hodnotením najnovšieho albumu v americkom rebríčku, by bolo asi dobré urobiť takýto ťah. Neviem však, ako potom Axl Rose, ktorý má v pláne byť na turné dva roky, vydrží bez honoráru.

Ak ste spomínaný incident ešte nevideli, tu je:

Uplynulo už takmer 15 rokov od smrti Kurta Cobaina a zberatelia sú stále ochotní platiť za útržky zo života, jednej z najväčších ikon 20. storočia.
Gitara značky Fender Mustang, ktorú Cobain vlastnoručne rozmlátil, bola vydražená za sto tisíc amerických dolárov, súkromnému zberateľovi. Predaj bol potvrdený 22.12. 2008, je zlepená dokopy a nezničil ju ani čas.
„Vyzerá naozaj štýlovo, pretože je rozbitá a napriek tomu drží pokope, iba vďaka páske a Cobain sa na ňu podpísal. Povedal riaditeľ Experience Music Project mesta Seattle.
Predajcom bol Sluggo, istý punker zo San Francisca, ktorý tvrdí že zničenú gitaru vyjednal výmenou za novú, počas prvého amerického turné Nirvana. Cobain rozbil gitaru na pódiu v New Jersey. Vdove po Cobainovi, Courtney Love ostali len dve gitary typu Fender Jag-Stangs (červená a modrá), modrú venovala Courtney kapele REM a objavila sa v klipe na song What`s The Frequency, Kenneth?



Na dátum 7.12 som mal už dlhé mesiace zaznačený v kalendári očakávaný viedenský koncert Opeth+Cynic+The Ocean. Spolu s dňom konania koncertu prišli do Viedne z ďalekého Švédska okrem kapely Opeth aj treskúce mrazy. Po nekonečnej zhruba trištvrte hodinovej prechádzke po vyprázdnenej podvečernej európskej metropole sme dorazili na miesto konania koncertu – Arena Wien. Do tohto klubu sme išli po prvýkrát a mali sme mierne obavy hlavne čo sa týka kapacity, keďže bolo dopredu avizované, že koncert je do posledného lístka vypredaný. Toto nám potvrdila obrovská masa ľudí, ktorá sa zhromaždila na priestranstve pred hlavným vchodom Areny, ale najmä zúfalí oneskorenci, ktorí si nestihli kúpiť lístok v predpredaji včas a pobehovali vonku s transparentmi „Need Ticket 2 see Opeth“. Takéto niečo som ešte teda nevidel. Kapele Opeth môžu túto oddanosť fanúšikov ostatné kapely len ticho závidieť.

Polhodinku po našom príchode začali veľmi organizovane a pomaly vpúšťať ľudí dnu, tak aby nevznikala tlačenica, no bolo to trochu nedomyslené. Hneď pri vstupe totiž boli pulty s merchandiseom a šatňa, kde sa začali okamžite tvoriť rady, aj keď šatniari išli na 100%. Prvá z trojice kapiel – energickí Nemci The Ocean spustili svoj kratučký set ešte v čase, keď bola väčšina návštevníkov práve v nehybnej tlačenici pri šatni. Fanúšikovia Oceanu mali teda určite radosť, keď časť už aj tak krátkeho vystúpenia svojich obľúbencov, počúvali cez stenu a so zimnými kabátmi v rukách. Do priestoru pred pódiom sa nám podarilo dostať zhruba v polovici ich setu. Na moje počudovanie bol sektor na sedenie oproti pódiu úplne obsadený a pred pódiom sa dali nájsť ešte celkom dobré miesta na státie.
Tvorba kapely bola pre mňa veľkou neznámou. Po pár minútach mi bolo jasné, že to tak zrejme ostane aj naďalej. Ocean sa zhliadli v dlhých ( pre mňa nikam nevediacich) hypnoticky-atmo- sferických plochách striedaných s kontrastujúcimi razantnými breakmi, kde spustila vždy celá kapela zbesilú priamočiaru mierne disharmonickú nakladačku. Z ich vystúpenia jednoznačne vyčnieval jeden z gitaristov vďaka svojej energickej živelnej hre a mierne akrobatickým kúskom.
Po krátkej pauze sa menila scéna na pódiu. Boardy kapely Ocean s motívom morskej obludy vystriedala akási duchovno-mystická postava z obalu comebackového albumu amerických tech-prog-death-jazz (a neviem čo všetko) „metalistov“ Cynic. Pred ich vystúpením sa aj priestor pred pódiom začal viac zapĺňať. Ľudia si chceli zrejme výkony pánov hudobníkov pozrieť pekne zblízka. Zaujímavé bolo zistenie, že cynici si postavili bicie úplne vpredu na samom kraji pódia a natočili ich na seba, čiže bubeník Sean Reinert bol bokom k divákom a pozeral sa priamo na dianie na pódiu. Po krátkom intre z druhého (a zatiaľ posledného) albumu „Traced in Air“, kapela plynulo naviazala na prvý „regulérny“ song „The space for this“. Nad celým tým inštrumentálne náročným usporiadaným chaosom sa ťahal zefektovaný kozmický vokál ústrednej postavy kapely - Paula Masvidala. Tento chlapík si ešte k samotnému „spevu“ neustále pobehoval po hmatníku gitary v bezchybných krkolomných vyhrávkach a jazzových akordoch. Smekám klobouk. Nasledovali ďalšie skladby z posledného albumu, čo mňa osobne dosť prekvapilo. Na 15 rokov starý debut „Focus“ siahla kapela iba raz a to v polovici setu peckou „How could I“. Ihneď bolo z reakcií publika jasné, že túto skladbu poznajú už dlhšiu dobu a vedeli si ju aj náležite vychutnať. Kapela pôsobila uvoľneným, spokojným a skromným dojmom pričom zároveň sa dala pozorovať ich obrovská koncentrácia, zanietenosť a profesionalita. Musím však za seba povedať, že ich hudba je určite skôr na domáce počúvanie, lebo si vyžaduje veľkú dávku pozornosti a obsahuje množstvo detailov, ktoré sa pri živom hraní často strácajú. Po 3-4 skladbách som bol už úplne preťažený ich komplexnosťou, neuchopytelnosťou, zefektovaným vokálom a množstvom nápadov, ktoré sa z pódia hrnuli ako na bežiacom páse na divákov, ktorí nemali ani len možnosť poľaviť vo svojej koncentrácií pri počúvaní. Menej je niekedy viac. Po poslednom tóne začala kapela baliť veci, no ľuďom sa ich vystúpenie zjavne páčilo a skandovanie Cynic Cynic vydržalo niekoľko minút. Časový rozpis bol však neúprosný a kapela a diváci si mohli akurát tak nechať zájsť chuť na nejaký prídavok. Paul so svojou bandou sa divákom poďakoval za nečakanú vrúcnu podporu a prenechal pódium headlinerom večera.
Počas asi 20 minútovej pauzy sa ukázalo kvôli komu sem väčšina ľudí prišla. Dav pred pódiom značne zhustol a objavilo sa ešte pár vtipálkov, ktorí sa hlava-nehlava snažili natlačiť úplne dopredu, aby boli čo najbližšie k svojím hviezdam. Po príchode frontmana Mikaela na pódium všetko očakávanie a nervozita pred pódiom opadla. Kapela spustila bez zdržovania za obrovskej eufórie svojich fanúšikov nakladačku „Heir Apparent“ z posledného albumu Watershed (resp. Water shits ako by povedal sám frontman :D ). Odozva publika bola takmer okamžitá a atmosféra skočila skoro rovno na 100. Obrovská chyba bola, že som dôkladne poznal iba posledný album Watershed. Zaregistroval som ešte z neho song „The Lotus Eater“, ktorý bol asi pre väčšinu jedným z vrcholných momentov večera. Druhým vrcholom bol určite začiatok songu "Deliverance", ktorý je fantasticky vygradovaný a to isté spravil aj s atmosférou v publiku. Ostatné veci, ktoré Opeth hrali som počul predtým väčšinou iba párkrát a vôbec som sa v nich nevedel zorientovať. Prišli mi kompozične veľmi podobné a hlavne čo sa týka atmosféry – tá bola stále buď v jednej zvláštnej psycho-disharmonickej rovine alebo naopak v druhej rovine kľudnej a príjemnej akusticko-uspávacej melanchólie. Toto ma po čase jednoducho začalo nudiť. Myslím, že naživo by možno mohli povyberať pestrejšie a hlavne kratšie a „chytľavejšie“ (neviem či sa v prípade Opethu dá toto slovo vôbec použiť) songy. Verím tomu, že určite majú z čoho vyberať. Hrali „len“ vyše 80 minút, ľudia jednoznačne očakávali dlhší program, čo som mal možnosť po koncerte počuť.
Čo sa týka vystúpenia Opethu rád by som spomenul ešte dve veci, ktoré sa mi vryli do pamäti. Prvou je frontman kapely spevák a gitarista Mikael Akerfeldt. Fantasticky pracoval s publikom. Reagoval na podnety z publika v takej istej miere ako publikum reagovalo naňho. Pekne uvádzal a komentoval jednotlivé songy, vtipkoval a trefne si uťahoval zo seba ako aj ostatných. Celý jeho prejav či už počas hrania (spev/growling + texty) alebo medzi songami pôsobil maximálne úprimne a prirodzene. Druhou vecou, ktorá vo mne zanechala dojem, je neskutočné umenie, ktoré predviedol bubeník Martin Axenrot , ktorý sa ku kapele pridal len pred necelými dvoma rokmi. Celý koncert búchal presne ako švajčiarske hodinky bez jediného zaváhania a hlavne hral na bicie tak muzikálne ako to len ide. Výborne narábal s dynamikou a podľa mňa obrovskou mierou prispel ku konečnému vyzneniu ich tvorby.
Nakoniec musím však skonštatovať, že som bol mierne sklamaný z ich vystúpenia, ale jednoznačne si ich pôjdem pozrieť aspoň ešte raz. Moje očakávania asi boli až príliš veľké a setlist príliš monotónny :) .

Setlisty
The Ocean: Calymmian,Orosirian,Ectasian,Queen Of The Food Chain

Cynic: Nunc Fluens,The Space For This,Evolutionary Sleeper,How Could I,Adam's Murmur,King of Those Who Know,Integral Birth

Opeth: Heir Apparent,The Grand Conjuration,Godhead's Lament,The Lotus Eater,Hope Leaves,Deliverance,Demon Of The Fall, prídavok:The Drapery Falls


Cynic



Opeth - Lotus Eater I



Opeth - Lotus Eater II



Opeth - Acoustic song









Americká skupina Lamb of God, označovaná ako New Wave of American Heavy Metal zverejnila na nete novú skladbu z ich pripravovaného albumu Wrath, ktorý vyjde 24. fenruára 2009. Skladba je pomenovaná „Contractor“ a vypočuť si ju môžete nižšie.....






foto: totalgamingnetwork.com


Súvisiace články:
Lamb of God - o plánoch do budúcnosti
Lamb of God v štúdiu

21.12.2008
Randal Club, Bratislava

Ethereal Pandemonium, Metrom

Vianoce neboli tento rok jedinou decembrovou udalosťou, na ktorú sa bratislavskí metalisti mohli tešiť. V nedeľu 21.12. sa totiž v bratislavskom Randal Clube uskutočnilo vystúpenie na Slovensku veľmi dobre známej metalovej kapely Ethereal Pandemonium. Okrem nich sa na tomto zimnom podujatí predstavila aj ďalšia bratislavská kapela s názvom Metrom, ktorej hudba sa dá zaradiť do dark ambientu. Boogiesound bol pri tom a vďaka tomu sa o celom podujatí môžete dozvedieť viac.

To, že sa koncert nezačne načas jednoznačne naznačoval fakt, že o 20:00, na kedy bolo ohlásené oficiálne otvorenie podujatia, bola v klube iba neveľká hŕstka ľudí. Hrať sa teda začalo s hodinovým oneskorením. Prednosť dostala menej známa formácia Metrom. Musím sa priznať, že som bol veľmi zvedavý, ako to vlastne bude vyzerať. Na pódiu boli umiestnené dva laptopy cez ktoré hrala hudba. Hudobníci do toho vstupovali minimalistickou hrou na elektrickej gitare, či bubeníckom pade. Kapela začala veselým vianočným introm, ktoré dokonale uvoľnilo atmosféru v klube. Po tomto vtipnom úvode sa potemnelo a v tejto tendencii aj pokračovalo celé ich vystúpenie. Veľmi zaujímavým prvkom ich vystúpenia bola vizuálna projekcia, ktorá prebiehala na pozadí počas celého ich vystúpenia. Výhľad nám bohužiaľ trochu kazili bicie Ethereal Pandemonium, no aj tak bolo na čo pozerať. Ľudí v klube však ich hudba za srdce veľmi nechytala a myslím, že väčšina skôr vyčkávala na príchod nasledujúcej kapely.

Výmena kapiel prebehla veľmi rýchlo a úplne bez prestávky. Skromnú zostavu Metrom postupne vymenila päťčlenná zostava Ethereal Pandemonium. To už sa klub celkom zaplnil. Kapela dnes má už od black metalu ďaleko, v súčasnosti už vlastne iba využíva niektoré jeho prvky a na nejaké presnejšie zaradenie ich súčasnej tvorby by som sa neodvážil. Kapela zvolila celkom zaujímavý setlist, v ktorom sa okrem iného objavila aj cover verzia Radiohead. Publikum sa spočiatku na ich vystúpenie veľmi nechytalo a rozohrialo sa až s príchodom jednej z najznámejších skladieb kapely - „Winter Solstice Eve“. V setliste nechýbali taktiež klasické metalové ľudovky „Pod Telgártom“ a „Balada O Furmanovi“. Kapela pôsobila na pódiu veľmi príjemným a uvoľnením dojmom. Napriek tomu, že patria koncertne skôr medzi menej aktívne kapely, pôsobili veľmi zohrato. Vyzdvihnúť musím najmä výkon speváčky, ktorá počas celého vystúpenia spievala veľmi dobre. Ich celkový hrací čas bol okolo hodiny, čo bolo dosť na to, aby uspokojil všetkých zídených divákov. O mnoho menej uspokojivý bol pre mňa fakt, že do setlistu nezaradili moju obľúbenú (a všeobecne veľmi populárnu) skladbu „Il Pagano“. Pochváliť musím ešte zvuk, ktorí bol na relatívne slušnej úrovni.

Zostáva mi už teda iba poďakovať sa obom kapelám a klubu Randal za príjemne strávený večer a tešiť sa na ďalšiu podobnú akciu.



Na záver zopár fotiek:

autor+foto: pilgrim




MySpace odhalil rebríček ôsmich najpozeranejších, najpočúvanejších a najpopulárnejších umelcov a zároveň zoznam ôsmich najpozeranejších videí.

Medzi ôsmimi najpopulárnejšími umelcami na MySpace stránkach sa na prvom mieste umiestnili Gorillaz pred kapelami ako Coldplay, Oasis alebo Lily Allen.

V zozname najpopulárnejších umelcov, ktorí majú stránku na MySpace.com Gorillaz porazili kapelu Bullet For My Valentine, ktorá skončila na druhom mieste. Madonnine „4 Minutes“ sú najpozeranejším videom tohto roka, pričom porazili „Love Is Noise“ od Verve.

Najpopulárnejšími umelcami na MySpace v roku 2008 sa stali:
Gorillaz (682,875 priateľov)
Bullet for My Valentine (596,885 priateľov)
Amy Winehouse (542,268 priateľov)
Coldplay (525,110 priateľov)
Lily Allen (462,159 priateľov)
MIA. (399,858 priateľov)
Oasis (353,484 priateľov)
Imogen Heap (351,484 priateľov)

Najpozeranejšie hudobné videá na MySpace za rok 2008:
Madonna - '4 Minutes'
The Verve - 'Love Is Noise'
BPA featuring David Byrne and Dizzee Rascal - 'Toe Jam'
Justice - 'DVNO'
Oasis - 'I'm Outta Time'
Dragonforce - 'Heroes of Our Time'
Sigur Ros - 'Inni Mer Syngur Vitleysingur'
The Raconteurs - 'Old Enough'


zdroj info a foto




Vedúca osobnosť kapely Blur, Damon Albarn, vyhlásila, že sa opäť rozpráva s gitaristom Grahamom Coxonom.
Blur ohlásili, že budúci rok v júli vystúpia na dvoch koncertoch v londýnskom Hyde Parku.


Ako Albarn povedal pre Radio 4, rozhodli sa s Coxonom ísť na prechádzku a kúpili si typické pečivo Eccles cake a sadli si na prah. Táto situácia ich priviedla k spomienkam a uvedomili si, aké to bolo, keď boli mladší. Určite pekné, ako to už býva, že :)

Totiž, Damon Albarn a Graham Coxon sa rozišli asi pred desiatimi rokmi a presne toľko spolu veľmi nekomunikovali.
Albarn medzitým vydal dva úspešné albumy s Gorillaz a podieľal sa až na jednej skladbe z albumu Think Tank, ktorý Blur vydali v roku 2003.

„Nikdy sme sa skutočne nerozišli, len sme sa určitým spôsobom prestali rozprávať.“
„Neboli to peniaze, nebolo to nič také, bolo to len o dvoch ľuďoch, ktorí sa mali radi a zrazu sa im zdalo, že už spolu nevedia komunikovať, no a my dvaja sme to tak mali desať rokov,“ okomentoval „vzťah“ s Coxonom Damon Albarn.

Blur sa chystajú do spomínaného júla zorganizovať niekoľko warm-up koncertov, ktoré by chceli odštartovať v rodnom meste Grahama Coxona, v Colchesteri v Essexe.

„Bude to naozaj krásne, dúfame, držíme si palce,“ povedal so smiechom frontman. „Bude to naozaj krásne alebo to bude ten najstrašnejší omyl, aký sa kedy stal!“

Boogiesound drží palce, aby to bolo naozaj krásne a teší sa, že sa pritrafí aj nejaký nový Blurovský album.


zdroj info a foto


Elektronické bicie sady ( edrums):
:Yamaha DTXtreme 3 Special:
Vyzerá to tak, že Roland a ich elektronické bicie rady, majú silného konkurenta na tento rok. Nie je ním nikto iný než, Yamaha DTXtreme 3, ktorá sa im vyrovná, ba ich aj predbehne v každom detaile. Majú veľký a rozumný modul, ktorý ja nahraný rôznymi zvukmi. Jednotlivé gumené pady a činely znejú fantasticky a rampový systém má také ľahké používanie, že si ho vie postaviť aj dieťa. Taktiež sú dosť praktické a sú schopné s Vami chodiť na akékoľvek cesty.
Činely:
:Sabian APX:
Tieto činely sú podľa recenzentov, ktorý ich počúvali a hodnotili dlhé hodiny, najhlučnejšie na trhu. Podľa ich slov, dokážu prelomiť rôznu zvukovú bariéru. Ale tieto vlastnosti, samozrejme, nie sú postačujúce pre ocenenie. Činely sú agresívne, tvrdé a rýchlo šíriace zvuk. Oceniť ich môžu najmä bubeníci, hrajúci rockový štýl. Pri voľbe týchto činelov, nezabudnite na ochranu uší.
:Dream Bliss Cymbals:
Neviem o tom, že by činely tejto značky, boli dostať kúpiť niekde na Slovensku, alebo v iných okolitých štátoch. Sú vyrobené v Číne, ale na podivenie nie masovo. Sú to univerzálne činely, s rôznorodým charakterom zvuku a môžu hrdo konkurovať aj iným, svetovým značkám. Ak budete mať možnosť posúdiť ich zvuk sami, budete podľa odborníkov veľmi milo prekvapení. Ak budete mať tú možnosť skôr ako my, určite nám potom dajte vedieť aké to bolo.

Končiaci rok bol hviezdnym pre bicie príslušenstvo. S odstupom času si môžeme predstaviť tie najlepšie ohodnotené výrobky, z toho množstva uvedeného na trh tento rok. Príslušenstvo bolo vyberané z kategórii: bicie sady, činely, elektronické bicie sady, malé bubny, atď. Nasledovné príslušenstvo bolo vybrané stránkou, musicradar.com.
Yamahacke DTXtreme 3 sú míľnikom vo výrobe elektronických bicích. Technológia X Shell od DW je obrovským skokom pre bubnujúcu časť planéty a nové, malé a plytké Tamacke tomy rady Superstar. To sú všetko veci, ktoré budú v roku 2009, viac ako určite kopírované, každým iným výrobcom bicích nástrojov.
Blany:
Evans G-Plus coated
G-Plus, sú azda najzreteľnejšími blanami z toho množstva, ktoré trh momentálne ponúka. Zvuk je popisovaný ako teplý, bohatý a trvajúci. Tieto vlastnosti robia blanu vhodnou na živé vystúpenia, zatiaľ čo blany rady EQ sú vhodné do štúdia. Sú skutočne veľmi dobré.
Akustické bicie sady:
Tama Superstar Custom Hyperdrive Kit
Male a plytké prechody nie sú žiadnou novinkou, ale tieto bubny z dielne Tama, sú výnimočné kvôli ich plnému, širokému zvuku. Sú úplne odlišným príkladom, ako napreduje Čínska výroba. Konečná úprava (predovšetkým nosná hrana ) je excelentná.
DW zberateľská séria X Shell kit
Tak čo je dopekla X Shell technológia? Dobrá otázka, a jednoznačnú odpoveď vedia zrejme len výrobcovia. V zásade je to krížové vrstvenie jednotlivých vrstiev bubna. DW našli cestu, ktorá im umožňuje pokladať vrstvy dreva zvisle, namiesto priečneho pokladania. Takto vedia dosiahnuť nižší a zreteľnejší tón bicích. Je to viac ako len technológia, je to prevratná myšlienka.