Legendárni bubeníci (part 2)

Zverejnil Chef. o 15:34

V druhej časti o bubeníkoch s veľkým “B“ Vám predstavím otca jazzového bubnovania. Človeka, ktorý prišiel na nové spôsoby vo výrobe bicích a určil ich napredovanie na ďalších pár rokov. Celý život Gene Krupa sa točil okolo bicích a hudby. Na sklonku života vyhlásil: „Som rád, že sa mi v živote podarilo dosiahnuť dve veci: získal som autoritu pre bubenícke remeslo a kopu ľudí som nasmeroval k jazzu.“

Gene Krupa sa narodil 15. januára 1909 v Chicagu, ako najmladšie z deviatich deti rodičom Bartleymu a Ann Krupa. Bartley zomrel keď bol ešte Gene prakticky v plienkach a jeho mama pracovala ako výrobca klobúkov, aby uživila rodinu. Všetky deti začali pracovať ešte predtým ako dovŕšili 12 rokov. Malý Gene začal pracovať keď mal 11. Jeho brat Pete vtedy pracoval v “Brown Music Company“ a vybavil mu prácu ako výpomoc. Gene začal hrať v rovnakom období na bicie. Vtedy sa rozhodoval podľa ceny nástroja na čom bude hrať. V robote si dôkladne prešiel celý katalóg ponúkaných nástrojov a zistil že najlacnejšie sú bicie. Japonská sada, ktorú kúpil obsahovala veľký kopák a mosadznú činelu zavesenú na ňom, malý bubon a wood block.
Jeho rodičia boli silno veriaci a zariadili mu, aby študoval za kňaza. Mladý Krupa však jasne objavil to, čo chcel v živote robiť a tak ako 13 ročný začal hrať v kapele. V roku 1928 prvý krát debutoval, keď v hudobnej verejnosti spôsobilo jeho bubnovanie veľký rozruch a to z nahrávky súboru McKenzie - Cordon`s Chicagoans. Po tomto projekte sa mu začali zákazky sypať jedna radosť a paradoxne na tom je, že Krupa nevedel čítať noty. Keďže Gene chcel byť po všetkých stránkach dokonali, vybral sa k učiteľovi, ktorý mu objasňoval teóriu. Zdokonaľovanie jeho hudobných schopností mu bolo len osožné, lebo sa mu otvorili nové možnosti hrania. Za vrchol jeho tvorby sa považuje koncert v hoteli Congress v Chicagu v roku 1935. Jeho hra s kapelou na roky predurčila jazzové bubnovanie.
Tak ako bol novátor v hre na bicie, tak bol aj na ich mechanickú podstatu. Jeho tom mal laditeľné obe blany, čo bolo úplnou novinkou. Dovtedy sa vyrábali tomi tak, že horná blana sa dala ladiť, pričom spodná bola prinitovaná a hýbať sa ňou nedalo. Tak isto zaviedol aj stojany na kotol, ktorý bol dovtedy stavaný na rôzne stojany. Bol naozaj géniom vo svojom obore a keď došiel na to, aká je jeho hodnota, rozhodol sa založiť vlastný súbor. Ten produkoval veľa známych skladieb ako napr. “Drum Boogie“ alebo “Drummer Boy“. Ako väčšina géniov bol aj Krupa istým spôsobom výstredný. V roku 1942 bol obžalovaný z prechovávania drog a 84 dní strávil vo vezení. Po tom sa žalobu proti nemu rozhodli úrady stiahnuť. Krátko na to sa dal Krupa opäť dokopy s Benny Goodmanom a neskôr obnovil aj svoju kapelu, ktorú musel po drogovom škandále rozpustiť. V roku 1954 sa rozhodol založiť školu pre bubeníkov, kde vyučovali až 150 žiakov týždenne.

Keď v roku 1960 prekonal srdcový infarkt, vystupoval stále menej a menej. Jedno z jeho posledných vystúpení sa uskutočnilo na Newportskom jazzovom festivale, kde si mohli hostia na ňom všimnúť značné stopy ťažkej choroby. Gene Krupa zomrel 16. októbra 1973 na leukémiu. Po jeho smrti vyšli ešte rôzne jeho kompilácie a knihy o ňom. Jeho prínos pre jazzovú hudbu, ale aj pre zdokonalenie bicej sady sú nevyčísliteľné.


 

Menovky: ,

0 Comments:

Post a Comment



Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)