Buckethead - Decoding the Tomb of Bansheebot

Zverejnil blaze o 9:54



          Bežná hudba podľa návodu, klasické postupy pri skladaní, úplné normálna hudba čo sa zaskvie v raňajšom vysielaní bežného slovenského rádia... Opäť nám Buckethead nič z toho neponúkol.
         Buckethead to je originalita v každej note a počine. Rúca hranice medzi štýlmi a zaužívané pravidlá ho vôbec netrápia. Daňou za to všetko čo ponúka je jeho, hádam až chorobná výstrednosť. Hranica medzi originalitou a zvrátenou nevšednosťou je u neho ťažko definovateľná ale má z každého trochu a z niečoho asi aj viac.
         Bucketheadov ďalší samostatný štúdiový album uzrel svetlo inštrumentálneho sveta 30. októbra 2007. Obsahuje 13 rôznorodých trackov so šialenými názvami, ktoré ako je u Bucketheada zvykom, nesúvisia s ničím, okrem jeho šialeného humoru. Keďže Buckethead vydáva albumy, soundtracky, hosťovania, ako na bežiacom páse, už dávno sa názvami piesní a albumov zrejme nezaoberá.

                                       
Track List:
Materializing the Disembodied, Asylum of Glass, Ghost Host, Killing Cone, Bloodless, Checkerboard Incision, Circarama, Disecto, Pickwick's Lost Chapter, I can Only Carry 50 Chickens at a time, Stretching Lighthouse, Hall of Scalding Vats, Sail On Soothsayer

           V každej z týchto kompozícií sa dá nájsť niečo iné. Bucketheadov charakteristický dokonalý, smutný tón sa nesie celým týmto albumom a jeho sóla trhajú poslucháča na kúsky. Rýchle úderné riffy, behy a vyhrávky sa striedajú s melodickými pasážami a pokojnými melódiami, ktoré sú zase vystriedané zvukmi mučenej gitary po ktorej šliape robot vychovaný sliepkami. Clivosť, tak charakteristická pre tohto umelca, je naplno cítiť najmä v poslednom tracku, ktorý je venovaný pamiatke jeho zosnulej tety.
          Či už smútok, alebo energia, oboje sú zabalené do skvelej melódie. Práve ony tvoria atmosféru, ktorá je silnou stránkou tohto albumu. V obsiahlej Bucketheadovej diskografii treba občas dlhšie hľadať súvislú, uchu príjemnú melódiu, avšak tento album je nimi nabitý a výborne sa počúva. U mňa jednoznačne v top zopár inštrumentálnych počinov.

autor: locksmith

 

Menovky:

0 Comments:

Post a Comment



Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)