Austrálska hard rocková legenda AC/DC plánuje otvoriť svoje vlastné obchody v New Yorku a v Los Angeles, v ktorých by sa mali predávať ich albumy a reklamné predmety. Prví zákazníci by mali do novo-otvorených shopov vkročiť presne v momente, kedy oficiálne vyjde nový album AC/DC, Black Ice, teda koncom októbra.
Do konca letných prázdnin by sa mal do rádii dostať prvý singel, ktorý je podľa kapely výnimočne "smoking hot" :) Na sviatok haloween kapela vyjde na 18 mesačné turné, pre podporu spomínaného albumu.


Súvisiace články:
Veľkolepé turné AC/DC začína v októbri
Hudba AC/DC údajne podnecuje výtržnosti
AC/DC dáva k dispozícii 3 nové songy zadarmo

AC/DC dokončili album
AC/DC spolupracuje na novom albume s producentom Pearl Jam

Na oslavu vydania nového albumu „Death Magnetic“ v septembri, sa skupina rozhodla, že rozšíri svoje turné. Metallica sa tak môže stretnúť so svojimi najbližšími priateľmi v ich obľúbených mestách.

12. septembra v Berlíne a 15. septembra v Londýne vystúpi skupina na špeciálnej akcií na oslavu ich nového diela. Lístky na tieto podujatia budú prístupné len pre „MetClub“ a „Mission:Metallica“ členov.

Metallica bude hlavnou hviezdou na festivaloch The Leeds (22. August) a Reading (24. August).

Veľké množstvo zahraničných turistov si prišlo v nedeľu 27.7. do Istanbulu pozrieť vystúpenie Metallicy v meste Ali Sami. Ľudia prichádzali na koncert už od piatej ráno a bolo medzi nimi mnoho fanúšikov z Iránu. Režim v ich krajine totiž nedovoľuje vystúpenia tohto typu a to je hlavný dôvod prečo, toľko Iráncov prekročilo hranice Turecka.

Kaplea odohrala 18 skladieb a na setliste sa objavili 4 prvotiny z albumu Kill´Em All k príležitosti 25. výročia vydania prvého albumu, ktoré bolo 25.júla.

Hoci Turecko a Irán sú krajiny, kde je hlavným náboženstvom islam, v prvej z menovaných krajín nie sú až tak striktní.

Posledná informácia o hlavnom dátume vydania nového albumu je , že by mal vyjsť 30.septembra. Kapela taktiež ohlásila, že zahrá špeciálne vystúpenia (12.9.v Berlíne a 15.9. v Londýne), kde fanklubom predvedie niektoré ukážky z nového albumu.

Tommy Lee, bubeník kapely Motley Crue, chce, aby ho hviezda strieborného plátna - Johny Depp stelesnila vo sfilmovanej verzií bibliografie „The Dirt“ z roku 2001. Tommy Lee: “Johny Depp je moja voľba. Je najlepší vôbec.“ Film bol ohlásený pred niekoľkými rokmi MTV Films a Paramount Pictures, avšak Motley Crue si teraz hľadá nové štúdio. Basgitarista Nikki Sixx sa vyjadril o MTV, že to nebol to ten správny partner.

Motley Crue vydali svoj prvý album po ôsmich rokoch „Saints of Los Angeles“ minulý mesiac.
Kapela momentálne rozbieha prvú Crue Fest tour, na ktorej si zahrajú aj Buckcherry, Papa Roach a iní.

Motley Crue uskutoční online koncert z Las Vegas v piatok 1. Augusta. Prenos bude k dispozícií každému zadarmo cez portál DeepRockDrive.com

www.therockradio.com
www.motley.com/

Dva júnové koncerty kapely Foo Fighters z Londýnskeho Wembley štadiónu budú zvečnené na DVD. Pre kapelu to boli dva najväčšie koncerty v kariére vôbec. Nahrávka s 18 piesňami ponesie názov „Foo Fighters: Live at Wembley Stadium“ a v Británií sa začne predávať 23. Augusta. Na DVD sa objaví dokonca aj Jimmy Page a John Paul Jones z Led Zeppelin. Tieto dve žijúce legendy si s Foo Fighters zahrali počas druhého koncertu 7. júna zeppeliňácke klasiky "Rock and Roll" and "Ramble On."


Na predstavenia sa predalo dokopy 165,000 lístkov a obidva koncerty sa tým stali najväčším koncertným počinom kapely v ich 13-ročnej kariére.
Zatiaľ nieje jasné či DVD vyjde aj v USA.

Výberovka s názvom "Greatist hits", ktorá obsahuje dve nové piesne, bude vydaná v Amerike 11. novembra, v špeciálnej dvoj-diskovej edícií s možnosťou pribaleného Bonus-DVD. Je možné, že záznam z Wembley sa objaví práve na tomto disku.

Kapela je momentálne v strede turné po Severnej Amerike, ktoré vyvrcholí koncom septembra dvoma koncertmi v Las Vegas.

www.therockradio.com
www.foofighters.com

Orange je firma, ktorá tento rok oslavuje už 40 výročie. K tejto príležitosti si pripravila pár noviniek. Nepochybne originálny dizajn, zvuk, oranžová farba a kvalita sú hlavnými atribútmi tejto legendárnej značky.
Tiny teror síce nie je žiadna aktuálna novinka, ale ani starina keďže ju firma predstavila minulý rok. Je to univerzálna celolampová 1-kanálova minihlava s jednoduchý ovládaním, ktorá poskytuje nielen typický britský sound. Výkon 15W je postačujúci na skúšobňu i na malý klub. Možnosť prepnúť aparát na 7W je zas vhodná alternatíva na domáce cvičenie. Hlava sa dodáva s praktickým polstrovaným povlakom.

Hlavu poháňa dvojica malých ECC83 elektróniek v predzosilovači a pár EL84 v konci. Ovláda sa iba 3 točítkami VOLUME, TONE, GAIN. Sila zvuku je od clean-crunch až overdrive. Mne osobne sa páči stará jednoduchá filozofia kreslenia jednokanálom -človek aj keď je trochu společensky unavený, nemá sa ako pomýliť s nastavením. Netreba mať ani obavu, žeby hlava išla neochotne do skreslenia. Značka Orange sa vyznačuje ešte jednou špecifikácou....veľmi dobre rozlišuje gitary(typ a kvalitu). To znamená, že keď do toho budete hrať lacným šuntom, tak to tak aj bude zhruba znieť a naopak(okrem toho, že zvuk je samozrejme hlavne v prstoch). Je to veľká devíza, ktorou sa nemôže pýšiť každá značka.

Hlava sa vyrába v Kórei a ako vieme, tam sú už celkom šikovní a schopní zaručiť celkom dobrú kvalitu výroby. Hlava má rozmery 305 x 155 x 135 mm váhu 6 kg, čo poskytuje skvelú prenosnosť.
No a čo sa týka novinky z tejto rady, firma pre tento rok pripravila combo verziu Tiny Terror-a, kde je vnútri umiestnený starý známy Celestion G14 H Anniversary s výkonom 30 Wattov. Kombíčko váži 14 kg a je samozrejme celé oranžové.

Včera, 29. júla vydal spevák Alice Cooper v poradí už 25. albumu s názvom "Along Came A Spider", ku ktorému sa vyjadril, že to je "temné a hrozivé dielo pre temnú a hrozivú dobu". Album rozpráva príbeh sériového vraha pomenovaného "Spider", ktorého Alice označil ako "anarchóbneho psychopata". Na albume sa okrem Coopra podieľal aj gitarista Velvet Revolver, Slash, ktorý hosťoval na songu "Vengeance Is Mine".

S novým album vyráža Cooper aj na turné, an ktorom sa diváci okrem nového materiálu môžu tešiť aj na overené klasiky ako 'School's Out", "Only Women Bleed" alebo "I'm Eighteen". Turné začína 31. júla v Redmonde, štát Oregon. Cooper sa v poslednej dobe okrem hudby venuje aj hraniu golfu a nedávno mu vyšla kniha Alice Cooper, Golf Monster (A Rock 'n' Roller's 12 Steps to Becoming a Golf Addict).

Alice Cooper tour dates:
July 31 - Redmond, OR - Deschutes County Fair
August 1 - Kalispell, MT - Montana Raceway Park
August 2 - Great Falls, MT - Expo Park
August 3 - Sturgis, SD - The Legendary Buffalo Chip
August 5 - Bismarck, ND - Bismarck Civic Ctr. Arena
August 7 - Saint Louis, MO - The Pageant
August 8 - Milwaukee, WI - Riverside Theatre
August 9 - Sparta, WI -F ort McCoy Army Base
August 10 -Sioux City, IA - Orpheum Theatre
August 12 - Casper, WY - Casper Events Center
August 13 - Idaho Falls, ID - Sandy Downs
August 15 - Imperial, NE - Chase County Fair
August 16 - Council Bluffs, IA - Harrah's Casino-Stir Concert Cove
August 17 - Tower, MN - Fortune Bay Resort Casino
August 19 - Hammond, IN - The Venue at Horseshoe Casino
August 21 - Bloomington, IL - U.S. Cellular Coliseum
August 22 - Indianapolis, IN - White River Park
August 23 - Florence, IN - Belterra Casino Resort
August 24 - Columbus, OH - Lifestyle Communities Pavilion
August 27 - Detroit, MI - Michigan State Fair Bandshell
August 28 - Oshkosh, WI - Waterfest / Riverside Park
August 29 - Waukegan, IL - Genesee Theatre
August 31 - Houston, TX - Bayou Grounds
September 5, 6, 7 - Las Vegas, NV - The Orleans Hotel & Casino
September 12 - Hutchinson, KS - Kansas State Fair Grandstand


Súvisiace články:
Alice Cooper bilancuje

Kobi Farhi, vokalista izraelskej metalovej kapely Orphaned Land vydal niekoľko nových vyhlásení týkajúcich sa ich dlho očakávaného nasledovníka ich posledného albumu Mabool (2004) a taktiež účasti v pripravovanom dokumente s názvom "Global Metal", ktorý režírujú Scot McFadyen a Sam Dunn zo spoločnosti Banger Films (známa predovšetkým kvôli filmu Metal: A Headbanger's Journey)

"Sme skutočne radi, že vám môžeme oznámiť, že proces skladania piesní pre náš dlho očakávaný album 'The Never Ending Way Of ORwarriOR' sa chýli ku koncu. Napísali sme viac ako 90 minút hudby. Neradi sa opakujeme a preto nečakajte nijaký "Mabool Vol. 2"! Samozrejme, ženské vokály a orientálne nástroje u nás budú vždy, ale "ORwarriOR" bude iný a jednoznačne môžem povedať naisto, že bude tvrdší, údernejší a menej progresívny. Stále to je však Orphaned Land a pri jeho počúvaní vám to bude jasné. O nedlho by mal vyjsť prvý singel, ktorým bude úvodná skladba albumu: "Sapari". Taktiež sa snažíme dokončiť obal a získať dátumy k nahrávaniu a produkcii. A navyše stále hľadáme toho správneho bubeníka, ktorý by nám k albumu nahral bicie."

"Ďalšou správou je, že Orphaned Land bude účinkovať v novom dokumente Sama Dunna s názvom "Global Metal". Okrem nás tam bude okrem iných aj Metallica, Slayer, Sepultura a X Japan. Film bude o metalovej scéne v niektorých exotických regiónoch ako napríklad Dubai, Indonézia, Čína, Izrael atď"

Trailer k filmu Global Metal:









Kapela Heaven & Hell , „nástupca“ Black Sabbath začala pracovať na novom albume. Ronnie James Dio, Geezer Butler a Tony Iommi si naposledy zahrali v štúdiu spolu na albume "Dehumanizer" z roku 1992. Tony sa pre Bilboard.com vyjadril, že Ronnie aj Geezer sú už v momentálne v LA a pracuje sa na skladbách pre nový album. „Máme šesť, alebo sedem nových skladieb, čo sme skončili naše turné“ Bubeníckeho postu sa zhostí Vinnie Appice, ktorý si zahral na albumoch The Mob Rules" and "Dehumanizer" a živáku "Live Evil". Dio okrem spomínaných albumov spieval ešte na "Heaven and Hell" z 1980. Na margo nových skladieb sa Iommi vyjadril, že všetky nápady na songy budú nové, aj keď má množstvo nevydaných nahrávok zo štúdia, alebo jam session.


Súvisiace články:
Legendy sa spoja na Metal Master Tour

Ako sa očakávalo, AC/DC sa pustí do 18-mesačného svetového turné, ktoré začne tento október. Creative Artists Agency spolu Robom Lightom potvrdili túto správu, počas konferencie 83. výročia IAAM v Anaheime.

Light neprezradil detaily o turné, ktoré bude podporovať nový album AC/DC s názvom "Dirty Rhythm". Nahrávka sa dočká špeciálnej Wal-Mart edície. Predpokladá sa, že singel "Run Away from Black Ice" dorazí do rádií už v Auguste.

The Rolling Stones ukončili dlhoročnú spoluprácu s EMI a uzavreli dohodu s Universal Music Group. EMI, ktoré nedávno prešlo do rúk spoločnosti Terra Firma, sa samozrejme snažilo si kapelu udržať.

Nová nahrávka vyjde celosvetovo cez UMG Polydor label, zároveň aj s distribúciou ostatných nahrávok The Rolling Stones. Dohoda zahŕňa fyzickú, ale aj digitálnu distribúciu.

Kapela Universal skúsila už v apríli, keď vydala soundtrack k dokumentárnemu filmu Shine A Light. V Spojených Štátoch sa predaj tejto nahrávky vyšplhal na číslo 106 000.

V piatok, 25. júla oslávil prvým album od Metallica, Kill´Em All 25 rokov. Album, ktorého pôvodný názov bol Metal Up Your Ass bol nahratý za dva týždne a v roku 1983 ho vydal nezávislý label Megaforce Records. Pôvodne bolo vydaných len 1500 kópií, avšak od zmeny vydavateľstva (Elektra Records) v 1984 sa predalo z ich debutu viac ako tri milióny kópií, čím sa Kill´Em All stal trojnásobne platinovým. Prvou skladbou, ktorú zložili James Hetfield a Lars Ulrich bola "Hit The Lights". Tá sa už v roku 1982 objavila na metalovej kompilácii "Metal Massacre". Tesne pred nahrávaním albumu bol zo skupiny vyhodený gitarista Dave Mustaine, ktorého nahradil Kirk Hammett. Aj napriek nenahratiu debutu s Mustainom sa jeho meno objavuje na niektorých skladbách ako spoluautor.

Metallica počas svojej kariéry predala desiatky miliónov kópii svojich albumov, pričom len z "Black Album" sa predalo 15 miliónov. Na september tohto roku je potvrdené vydanie ich deviateho radového albumu, ktorý ponesie názov "Death Magnetic".


Súvisiace články:
Metallica zverejnila názvy skladieb na "Death Magnetic"
Cover albumu Metallica v znamení rakvy!
Metallica ponúkne deluxe verziu albumu Death Magnetic

Smrteľne magnetická Metallica
Report: Metallica pokrstila metalom nový štadión
METALLICA po stopách Radiohead?

Ranné albumy Metallici vyjdú na vinyle

Obsadenie hudobníkov účinkujúcich na spomienkovom vystúpení pre „Dimebag“ Darrella Abbotta (Panthera, Damageplan) je konečne známe. Vystúpenie bude súčasťou festivalu Ozzfest a odznie na ňom veľa Panthera klasík. Abbottov brat Vinnie Paul si popri organizácií stihne aj zahrať na bicie a spoločnosť mu budú robiť známe mená ako Kirk Hammet (Metallica), Jerry Cantrell, Mike Inez (Alice In Chains), Chad Gray (Mudvayne, Hellyeah), Kerry King (Slayer), Scott Ian, Charlie Benante (Anthrax), Jamey Jasta (Hatebreed) a zúčastní sa dokonca aj King Diamond.
Abbott bol zastrelený 8. decembra 2004 počas koncertu v nočnom klube s Damageplan.

Vinnie Paul: “Dostávam tak veľa listov a stretávam ľudí z Fínska, Nemecka, Japonska, kdekoľvek proste...žiaľ zasiahol milióny a milióny ľudí. On oslovil tak veľa ľudí, bol to veľmi smutný, veľmi smutný deň pre hudbu a fanúšikov hudby.

Ozzfest sa uskutoční 9. Augusta v Dallase. Avšak tento rok pôjde len o jednodňovú akciu. Headliner bude samozrejme Ozzy Osbourne a pridá sa k nemu aj Metallica. Zvyšok obsadenia bude tvoriť Hellyeah, Serj Tankian (System Of A Down), Jonathan Davis (Korn), Apocalyptica, Sevendust a ďalší.

Gitarista Slash, známy z pôsobenia vo Velvet Revolver nedávno dovŕšil 43 rokov. Svoje narodeniny oslávil vo veľkom štýle počas dvoch nocí v Las Vegas. V prvý deň osláv mali spolu s ním vystúpiť niektorí známi hostia ako napríklad DJ Perry Farrell (Jane's Addiction). Počas druhej noci sa akcia preniesla do nočného klubu Jet, kde Slash predviedol akustickú show s will.i.am (Black Eyes Peas).

Na teto veľkolepej párty sa okrem vyššie spomínaných hudobníkov objavili aj Jerry Cantrell (Alice In Chains), Tom Morello (Rage Against The Machine), Billy Gibbons (ZZ Top), Jason Bonham (Led Zeppelin), Royston Langdon (Spacehog), Fergie (a.k.a. Stacy Ann Ferguson; Black Eyes Peas).

Méta 43 rokov sa však zdala byť najmä počas hrania s Guns N Roses nedosiahnuteľná. Slash bol totiž známy svojou dlhodobou závislosťou na heroíne a priznal, že po mnohé roky skutočne žil na hrane. Momentálne sa mu však už darí lepšie a spolu s Velvet Revolver pripravuje nový album.

Hľadanie svätého grálu medzi efektami?
V prvom diely nášho seriálu sa pozrieme na efekt Holy Grail - Reverb od spoločnosti Electro-Harmonix. Reverb je jeden z najznámejších a bežne používaných efektov vôbec. Predlžuje dozvuk a pridáva malé ozveny. Imituje zvuk pohlcovaný stenami miestnosti, ktorý sa ozýva - až pomaly utícha. Je to zvuk pri ktorom môžete začať snívať...

Úvod
Začnem tým, že efekt mi prišiel v úhľadnej krabičke a bezpečne zabalený. Pribalený bol aj adaptér (do tohoto efektu totiž nejdú baterky) a letáčik s reklamou o plnom sortimente firmy. Nechýbal ani popis efektu a poukaz na registráciu. Hneď na začiatku upozorním, že je veľmi dôležité, kam reverb zapojíme. Reverb sa zapája až po skresľujúcom efekte (ovedrive/distortion). Lebo ak poradie obrátime - do signálu sa najprv pridá filter reverbu, ktorý sa bude ešte ďalej skresľovať, vznikne veľmi nekonkrétny prehúlený zvuk, ktorý je úplne nepoužiteľný.

Funkcie a Charakteristika
Holy Grail ponúka tri typy Reverbu: SPRING, HALL a FLERB.

SPRING je úplne základný reverb, ktorého zvuk isto dobre poznáte. Verne imituje pôvodný reverb, ktorý v kombách spôsobujú rozvibrované pružiny.
HALL imituje hranie vo veľkej miestnosti. Tento typ reverbu je ozdobnejší, viacej človeka prekvapí – čo všetko dokáže. Intenzita efektu sa mení jediným ovládačom - potenciometrom. Tu ma efekt najviac prekvapil. Prevažne hrávam na kombách so vstavaným reverbom, ktorých intenzita reverbu na maxime sa nedá zrovnávať s možnosťami Holy Grail. Tu sa nám ponúka taký silný reverb, že sa vám bude zdať akoby ste hrali sami vo veľkej hale so super akustikou.
FLERB je špeciálny reverb, s ktorým som sa stretol po prvý krát. Ide o zaujímavú kombináciu Reverbu s Flangerom. Táto kombinácia efektov pekne spestruje celý efekt. Napriek tomu Flerb nie je nosným prvkom Holy grailu, no poteší každého, hlavne alternatívnych gitaristov...(pre fanúšikov Bucketheda ideálne!).

Ovládanie efektu je veľmi jednoduché. Efekt možno ovládať len troma prepínačmi a to:
On/Off, potenciometrom a prepínačom medzi troma druhmi reverbu. Dôležitou informáciou zostáva, že Holy Grail má „true bypass“. Keď je efekt neaktívny (Off), ale prechádza ním signál do aparátu, neorezáva mu žiadne frekvencie, vôbec zvuk neskresľuje. Vtedy je Holy Grail len predlžovačka medzi dvoma káblami.
Efekt si môžete zapojiť rovno pred aparát, alebo do slučky (loop), čím docielite ešte kvalitnejší zvuk.




Špecifikácie
Napájanie: iba! 9V DC/500 mA Ac adaptér (špeciálny pre niektoré produkty od Electro-Harmonix)
Rozmery: 8,5 x 13,5 x 7,5 cm
Ovládače efektu: On/Off, potenciometer, trojpolohový prepínač

Cena
V obchodoch na Slovensku sa pohybuje cena okolo 3400 Sk, v Českej Republike približne 2500 Kč. V bazároch stojí Holy Grail asi 1600 Kč v Čechách, avšak na Slovensku je ho väčší problém zohnať z druhej ruky. Cena na eBay sa pohybuje v rozmedzí 100-120 dolárov.

Referencie
Chase Harris, Jesse Lacey

Zhrnutie
+
efekt je veľmi univerzálny, pekne spolupracuje pri skreslení aj pri čistom zvuku
jednoduché ovládanie
vynikajúce prevedenie a kvalita zvuku
pribalený adaptér
true bypass
-
rozmery Holy Grail sú dosť veľké na to, aký jednoduchý efekt to je.
efekt je digitálny nie analógový

Musím povedať že tento efekt splnil všetky očakávania, ktoré som na reverb mal. Krásny zvuk gitary so s rozprávkovými dozvukom.

www.ehx.com

Metallica zverejnila názvy skladieb na v poradí deviaty štúdiový album, ktorý ponesie názov "Death Magnetic". Na albume sa objaví aj skladba s názvom Unforgiven III, ktorá by mala nadviazať na úspešné Unforgiven II z 1997 (reload) a Unforgiven I, 1991(Black Album).





Traklist „Death Magnetic“:

"That Was Just Your Life"
"The End Of The Line"
"Broken, Beat & Scarred"
"The Day That Never Comes"
"All Nightmare Long"
"Cyanide"
"The Unforgiven III"
"The Judas Kiss"
"Suicide & Redemption"
"My Apocalypse"


Súvisiace články:
Cover albumu Metallica v znamení rakvy!
Metallica ponúkne deluxe verziu albumu Death Magnetic

Smrteľne magnetická Metallica
Report: Metallica pokrstila metalom nový štadión
METALLICA po stopách Radiohead?

Ranné albumy Metallici vyjdú na vinyle

Lunatic Gods sú skutočne originálnym zjavom (nielen) v rámci slovenskej metalovej scény. Vo svojej hudbe miešajú prvky death metalu, black metalu, ale taktiež napríklad aj folku. Na to, čo je nové v tábore Lunatic Gods a mnohé iné sme sa pýtali hlavného mozgu kapely, gitaristu Pavla „Hiraxa“ Baričáka. Hirax okrem Lunatic Gods hrá aj v kapelách Editor a Nothing. Taktiež pod jeho krídlami bežia hudobné vydavateľstvá Hrom Records (metal) a Hirax Records (punk/ska/hardcore/crust). Navyše tento rok prebehol už piaty ročník jeho festivalu Underground Fest. Skrátka človek zahrabaný v hudbe až po uši...


Nie je to tak dávno, čo vás vaši fanúšikovia mohli vidieť na Topfeste...Ako sa vám tam hralo? Čo vravíte na hrací čas a množstvo ľudí, ktoré sa na vás prišlo pozrieť?

Hralo sa nám dobre. Ja som mal síce prvé dve skladby problémy s prepínačom na hlave, ale keď som si vymenil kábel, už to bolo dobré. Čas sme mali skutočne nie moc dobrý, ale my sme to neriešili. Sme vďační za každé pozvanie na hranie a hlavne keď sa jedná o taký prestížny festival, akým Topfest jednoznačne je. A ľudí tam prišlo mnoho. Určite viacej, ako sme čakali. Odozva bola neskutočná. Veľa gratulácií, odkazov na našich stránkach atď. Hodnotíme to moc kladne, hlavne aj preto, lebo sme hrali s dvomi novými bubeníkmi, ktorí sa celý set naučili dva týždne pred vystúpením. Nášmu bubeníkovi Psychovi sa stal malér s rukou, bolo nemožné, aby ten koncert zahral on.

Dávaš prednosť hraniu na festivaloch alebo v kluboch?

Je to jedno. Fesťáky sú s pompou, kluby sú o energii. Obidvoje milujeme. Všetko má svoje výhody, len sa ich treba naučiť hľadať.

Ktoré skladby naživo hrávaš najradšej Ty a ktoré ostatný členovia kapely? Na ktoré sa najviac chytá obecenstvo?

Mám svoje „obľúbenejšie“, ale v podstate zahrám všetko so srdcom a láskou. Ale ak už sa mám sťažovať, tak skladbu „Hate“ už ani moc radi na skúškach nehrávame, hehe. Vieš, keď niečo omieľaš viac ako desať rokov a „musíš“, začne sa organizmus brániť. Ja mám rád skladby, ktoré ma na živo dostanú do amoku. Takými bez sporu sú „The Wilderness“ alebo taká „Dualita“ z nášho nového albumu.

Začali ste už pracovať na novom albume? Čo od neho môžeme očakávať?

Áno, už sme začali robiť nové songy. Máme zatiaľ iba dva. Jedna je rýchla a dosť technická, druhá je ťažká, taký Gorefest. Neviem, čo môžu fanúšikovia od nás čakať, lebo ani my nevieme, čo môžeme čakať sami od seba, hehe. My nechávame na hudobné nástroje hrať naše vnútra. Oni sú pánmi situácie. Veľa kapiel kopíruje veľké vzory. My voláme do našich duší: Hej, nech sa páči, tu sú gitary, bicie, klávesy, mikrofóny, poďte si zahrať, dajte čo je vo vás, nehanbite sa, ukážte po čom túžite. A oni nesmelo prídu, chytia ich, chvíľku sa ostýchajú a potom to prichádza. Psychodélie len tak tečú, bolesť sa zarýva cez struny do uší, brutalita sa strieda s nebom... a my letíme, vznášame sa, lapáme po dychu, bojíme sa a zároveň si vychutnávame zimomriavky behajúce nám po tele. Nie je nič krajšie na svete ako tvoriť a milovať...

Zapracovanie Slovenčiny do textov vyvolalo medzi vašimi fanúšikmi dosť kladné ohlasy. Chystáte sa so Slovenčinou pokračovať aj naďalej?

Určite. Už dávno sme zistili, že New York nedobijeme. Naopak, ak chce niekto počúvať Lunatic Gods, musí sa naučiť po slovensky, hehe. Neberte to v žiadnom prípade ako nejaký rasistický útok. Ja počúvam doma kopec ruských metalových kapiel. Spievajú vo svojej rodnej reči a mne to vôbec nevadí.

Vo vašej hudbe môžeme počuť veľké množstvo nemetalových nástrojov...Je pre vás ťažké zháňať jednotlivých hudobníkov?

Ani nie. Všetko ide samé od seba. Iba sa spýtaš a ten muzikant sa objaví. Stačí si želať a všetko sa ti bude plniť. Nebolo nič jednoduchšie ako nahrať album „Ante Portas“. Nikdy som si tak neoddýchol ako pri tomto nahrávaní. S producenta s nemeckou precíznosťou sa mením na guru, ktorý iba privoláva dobrú atmosféru, ktorá zahalí chystaný album. Žiadne strachy, všetko bude ako má byť. Radosť, láska, pohoda, smiech, tešenie sa s tónov...

Nedávno ste zverejnili videoklip k "Balade o makovom mlynčeku". Ste s ním spokojný? Aké sú naň ohlasy? Kto v kapele rozhodol o tom, že sa bude jednať o animovaný klip?

Sme s ním maximálne spokojní. Martin Ferko už pre náš okruh spriaznených kapiel (Digitus in Recto, Editor, Nothing) robil tri klipy. Jeho kvality sú nedocenené a my ich musíme využiť, kým na ne máme. Ten človek bude raz veľmi slávny. Ja som iba načrtol začiatok scenára, toho snehuliaka, dom, muža, krv z oka atď. Ostatok dorobil Martin. Keď nám to poslal, nebolo čo dodať, len veľké ĎAKUJEME znelo cez mail. A ohlasy? Sú veľmi kladné. Dobrá vec nepotrebuje reklamu. Na bandzone máme 700 prehratí, čo sme s našimi dvomi predošlými klipmi nikdy nedosiahli. Na youtube je to chvíľku a číslo letí rýchlo hore. Ale čo budem kecať, tu sú linky:

http://www.youtube.com/watch?v=SJDx5jE3A9U
http://bandzone.cz/lunaticgods/video/baladaomakovommlynceku

Sú to myslím zo dva mesiace, čo ste dostali za váš aktuálny album „Ante Portas“ Aurela v kategórii Hard & Heavy a Punk. Znamená pre vás niečo toto ocenenie? Odzrkadľuje nejako vašu snahu?

Našu snahu odzrkadľuje podanie ruky hocijakého fanúšika na koncerte, mail, či sms s obsahom, že album sa páči. Ten smiešny tučniačik na polici nie je viac ako topiaca sa vločka v povetrí. Samozrejme, že za tú cenu ďakujeme, prijali sme ju a poďakovali za ňu. Ale zimomriavky pri skladaní skladieb, či koncertovaní to nevynahradí.

Na Slovensku ste v metalovej obci dosť známou kapelou. Máš pocit, že môžete byť pri súčasnej popularite metalovej hudby ešte známejší?

Neviem, takéto otázky si už dlho nekladieme. Čo je „známejší“, čo znamená „popularita“? Nič. Sme obyčajní ľudia hrajúci sa na muzikantov, nič viacej, nič menej. Chceme hrať, skladať, koncertovať. Cítime to tak, robíme to z lásky, vyviera to z nás. To je dôvod našej existencie.

Nedávno ste absolvovali menšie turné po Slovensku. Ako ho hodnotíš?

Kladne. Pár koncertov bola nízka účasť, ale drvivá väčšina dopadla skvele. Ďakujeme všetkým, ktorí nás prišli podporiť! Sme vďačný za každý pár uší a očí, ktorý si nás príde vypočuť a pozrieť.

Mám taký pocit, že vaša webová adresa www.lunaticgods.sk stagnuje. Posledné koncertné dátumy sú staré už niekoľko rokov...V čom spočíva problém?

V nás, hehe. Málo tlačíme na nášho admina. Vieš, je to náš kamarát, ktorý to nerobí za peniaze. Má svoje priority a tie ho živia. A my to musíme rešpektovať. Ale dal som si do plánu, že všetko do štvrťroka upraceme... Fonzo, čítaš tieto riadky?

V auguste hráte na Hardfeste...Hneď po vystúpení s Lunatic Gods hráš s Editorom. Predpokladám, že to nie je prvý krát čo hráš dve vystúpenia po sebe. Ako to zvládaš?

Dvojkoncerty sú v pohode. Ľudia ti väčšinou dajú energiu. Po prvej odohranej kapele si myslíš, že už nebude sily a zrazu stojíš opäť na pódiu a tečie to cez teba prúdom. Máš chuť rozbiť gitaru. Sú to neviditeľné toky, hehe. Náš druhý gitarista Luboslav má s týmto takisto veľa skúseností, hehe, lebo on hrá ešte aj v Digitus in recto a pomáha cez leto hrať druhú gitaru Horskej chate. No a ja som jedného času vypomáhal v Proteste na basu a mal ešte taký úlet Šialený Emil, takže hrať ani trojičku nie je pre mňa, či Luboslava problém, hehe.

Ako si spokojný s Tvojim knižným debutom "Raz aj v pekle vyjde slnko"? Keby si ho mal napísať druhýkrát zmenil by si niečo?

Ja som maximálne spokojný. Nie je ani rok od vydania a robili sa dve dotlače. Odišlo tritisíc kusov, čo je na debutujúceho autora nečakané číslo. Vieš, ja sa ani nepovažujem za spisovateľa. A ani ten debut nie je žiadna literárna perla. Skôr tu išlo o obsah, o výpoveď mojej duše, o pocitoch tejto doby, o radosť zo života, o kopance osudu, o láske, ľudskej hlúposti, o nás všetkých, o našej čarokrásnej planétke Zem... Zmeniť? NIČ! Je to zrkadlo mojich pocitov, ktoré som v tom období, keď som ju písal, cítil. Nemenil by som ani jednu čiarku v nej, ani jednu notu na nejakom mojom albume, ani jeden „hriech“, ktorý som v živote vykonal. Tak to malo byť, aby som rástol a poučil sa z neho. Ľudia tejto doby nevedia prijímať. Ani pády, ani pochvaly. Mnoho z nás blúdi, ale veď tak to je správne. Na to sme sem prišli.

Pokiaľ viem chystáš sa vydať ďalšiu knihu. Na Tvojom blogu máš už uverejnených zopár kapitol. Kedy by mala kniha vyjsť a čomu sa venuje?

Nový román s pracovných názvom „Kým nás láska nerozdelí“ vyjde niekedy pred Vianocami. Tento môj druhý pisateľský počin sa rozbieha veľmo pomaličky, nie je to taký maras ako „Raz aj v pekle vyjde slnko“. Nie je ani z ulice, je tam menej alkoholu a drog. Naopak, zameriava sa na vzťahy a ponímanie lásky tretieho tisícročia. Bude rozdelený na dve knihy. Ten druhý diel vyjde pred letom 2009. Ale obidva zväzky budú mať svoj koniec, nebude to otvorené, takže jedna časť bez druhej bez problémov prežije a čitateľ nebude nútený dokupovať si chýbajúcu sestričku. Nie je to ani vychcanosť z mojej strany. Proste to tak vyšlo a ja som nechcel vydať 400 stranový román. Asi by to bolo dosť ťažké na strávenie, pretože tam mám zasa veľa vnútorných dialógov, hľadaní a všelijakých filozofovaní na rôzne témy žijúce okolo nás.

A čo gitara? Stíhaš popri troch kapelách, dvoch labeloch a písaní aj hrávať na gitare? Kedy si s hraním na gitare začínal?

Začal som rok pred maturitou, to som mal asi sedemnásť, lebo ja som chodil ešte do osemročnej základky. Keď som skončil vysokú, povedal som mame (otec mi zomrel, keď som bol malý harant), že nebudem robiť nič, čo ma nebaví. A tak som bol dva roky na podpore. Odmietal som všetky ponuky ohľadne strojárstva, lebo ja som vyučený inžinier. Hral som dva roky na gitare. Osem hodín. Mama šla do práce a ja som držal gitaru v ruke. Vracala sa a ja som stále hral na gitare. Niekedy sa smiala, inokedy po mne kričala. Právom, uznávam, hehe. Až potom sa naskytla práca zvukového technika v rockovom rádiu Rebeca. Vieš, mňa vždy ťahalo všetko okolo muziky. Práca so zvukom, nahrávanie, mixovanie, mastering, hranie, vydávanie, manažovanie, promovanie, organizovanie koncertov či festivalov atď. A to mi zostalo dodnes. V Rebece som to dotiahol na technického riaditeľa. Keď rádio padlo, mal som už rozbehnuté labelíky a začal som sa živiť nimi, masteringom, promom pre zahraničné labely atď. Nebral som si toho na parohy dosť, tomu ver, xixi. Nespomenuli sme totiž ešte organizovanie môjho festivalu UNDERGROUND FEST, ktorý má piaty úspešný ročník zdárne za sebou, či robenie množstva miestnych koncertov v oblasti Martina a Žiliny. A to nepočítam turné s Editorom, či Lunatic Gods. Napríklad teraz v septembri ideme do štúdia nahrať nový album od Editor a od januára do decembra 2009 máme v pláne uskutočniť megalomanské turné po celom Slovensku a Čechách. Celú túto klubovú šnúru prerušíme jedine v lete fesťákmi a na jeseň pokračujeme. Bude to zaberák. To zasa niektorí hráči odídu z kapiel, prípadne sa nejaké frajerky rozlúčia s milovanými. Všetko je skúška a nič nie je na tomto svete zadarmo...

Na záver by som sa spýtal ešte na Tvoju prezývku - Hirax. Ako vznikla?

Ako mladí chalani sme si všetci v partii vymysleli prezývky. Ja som si ju dal podľa jednej americkej corovej kapely. Tá skupiny dodnes existuje. Spieva v nej černoch a občas si s ním napíšem mail. Trošku ho mrzí, že moja prezývka predbehla v Československu meno ich kapely, hehe.

Ďakujem za podporu! Kto by mal záujem o niečo ohľadne mojich kapiel, nech sa bez ostychu ozve. Buďte všetci šťastní, prajem vám to z celého srdca! Hirax


www.baricak.blog.sme.sk – Hiraxové úvahy, glosy, kapitoly z románov, cestopisy, básne...
www.hiraxrecords.sk – Hiraxov punk / HC label a web distribúcia.
www.hromrecords.sk – Hiraxov metalový label a web distribúcia.
www.bandzone.cz/lunaticgods - Lunatic Gods
www.lunaticgods.sk – Lunatic Gods
www.editor.sk - Editor
www.bandzone.cz/nothing - Nothing

Na štvrtok 31. júla si nerobte plány, pretože do čajovne Biela Ľalia v areáli kultúrneho domu Trávniky zavíta kapela PHB – pathetic hypermarket band. Táto alternatívne ladená folková zostava, bude hrať známe pesničky z posledného štúdiového albumu „naoko“. Avšak frontman Mário Polónyi s kapelou si na nás nachystal aj prekvapenie v podobe nového materiálu.

Koncert o 19:00 začne Stanislav Kalman, ktorý hrá v PHB ako basgitarista, so svojimi sólo pesničkami. Po tomto príjemnom hudobnom predjedle nastúpia headlineri večera PHB.
Vstupné bude symbolické – 50 korún (1,65 eur – Boogiesound je dobre pripravený na príchod eura :)

Čajovňa Biela Ľalia - Kultúrne stredisko CULTUS - Trávniky, Nevädzová ulica č. 4, Bratislava

www.phb.sk

V piatok 1. augusta budete mať možnosť zadarmo pozerať online koncert Motley Crue. Toto vystúpenie v ten deň hľadajte na stránke DeepRockDrive.com, ktorá oficiálne spúšťa sériu koncertov prístupnú širokej verejnosti.

Podobný typ koncertu hrali v máji tiež pre DeepRockDrive.com Disturbed .

Každý koncert na tejto stránke ponúka možnosť interakcie medzi divákmi a vystupujúcimi. Fanúšikovia majú ďalej možnosť posielať správy priamo na pódium, môžu
navrhovať zaradenie ich oblúbených piesní do setlistu a taktiež meniť uhly kamery a tvoriť digitálny potlesk v reálnom čase.

Na november si pre svojich fans pripravili Foo Fighters vydanie "Greatest Hits". Aj keď tracklist ešte nie je zverejnený, podľa všetkého sa na výberovke objavia songy zo všetkých šiestich albumov, vrátane Grammy oceneným "Echoes, Silence, Patience and Grace". Momentálne je kapela uprostred letného turné, ktoré ukončia koncom septembra dvomi vystúpeniami v Las Vegas.

O tom, ako sa skupine darí svedčí aj fakt, že počas predošlého turné dokázali Foo Fighters 2x vypredať Wembley. Na tieto show predali takmer 165 tisíc vstupeniek. Z najnovšieho albumu dokázali Fighters predať už 700.000 kópií.


Súvisiace články:
Foo Fighters a Pearl Jam vzdali hold The Who
Foo Fighters a 1/2 Led Zeppelin vo Wembley

Ozzy Osbourne by podľa posledných správ mal začať túto jeseň pracovať na novom albume. Prípravy by mali začať hneď po odohratí koncertu v rámci "Monsters of Rock" v Clagary, 26. júla a vlastného festu "Ozzfest", v Dallase, 9. augusta. Nový album by mal nadviazať na úspešný "Black Rain" z 2007, ktorého sa len v Amerike predalo vyše 500.000 kópii.
Manželka a zároveň manažérka Ozzyho, Sharon Osbourne sa k ďalšiemu ročníku Ozzfestu vyjadrila, že by bola rada, keby sa uskutočnil ako viac dňový festival, ako tomu bolo v minulosti. V role headlinera by rada videla austrálskych hard-rockerov AC/DC, ktorým by ešte tento rok mal vyjsť nový album, pracovne pomenovaný Black Ice.

Túto jeseň by sa Osbournovci mali znovu objaviť na televíznych obrazovkách. Televízna stanica Fox totiž zakúpila práva na odvysielanie šiestich hodinových sérií. Pracovný názov "reality show" je zatiaľ The Osbournes: Loud and Dangerous.


Súvisiace články:
Ozzy a Metallica headlinermi Ozzfestu?
http://boogiesound.blogspot.com/2008/03/news-ozzfest-mieri-do-londna.html

Vážený rocku a metaluchtiví priatelia. Ani tento rok sme na vás naši milí nezabudli s našim (ne)pravidelným tera-festom s príslovečným názvom LESS//THAN//FEST.
Predstaví sa na ňom menej ako šesť skupín z menej ako štyroch krajín!
Na 4. októbra 2008 sme pre vás namiešali pestrý a výdatný gulášik hudobných štýlov a kapiel.
Po prvýkrát sa v Bratislave predstavia spolky: NEURASTHENIA, s ráznym melodicko-deathovým základom (http://www.myspace.com/neurastheniask, www.neurasthenia.sk), krvom a mliekom odchovaní košičania PUSSY BUSTER (http://www.myspace.com/pussbusters), z Čiech dobehnú silou a progresom podkutý špinavci DIRTY GAMES (www.dirtygame.cz),
a napokon až z ďalekej Brazílie melodici STORMENTAL (http://www.myspace.com/stormental, www.stormental.com).
Záštitu nad celým podujatím, rovnako ako po iné roky, drží domáca parta CASTAWAY (www.castaway.sk, www.myspace.com/castawaysk)

Nezabudnite; 4.10. 2008, klub Randal, začiatok o 19:00, Vstupné:99,- Sk

Tešíme sa na vás
Keep on rockin´!

Bývalý bubeník Guns N Roses Steven Adler bol prepustený z väzby po zložení kaucie a bol odvedený na odvykacie centrum ako následok jeho zatknutia, kvôli obvineniu z držby návykových látok.


Adler nedávno účinkoval v druhej sérii reality seriálu Celebrity Rehab, v ktorej sa rôzne celebrity pokúšajú poraziť svoje závislosti. Nová séria bude mať premiéru už túto jeseň.

Taktiež podpísal dohodu o svojom účinkovaní v programe Sober Living, ktorá by popisovala životy hviezd po návrate z odvykacieho centra.

HARDfest 2008

Tento rok sa chystá už druhý ročník tohto dvojdňového festivalu. HARDfest 2008 sa bude konať v dňoch 15. a 16. augusta v amfiteátri v Jaslovských Bohuniciach.

Headlinerom festivalu je punková legenda The Casualties (USA). Ďalej na festivale nájdete slovenskú ska stálicu Polemic, ktorá sa už drží na scéne rovných dvadsať rokov. Taktiež sa môžete tešiť na vystúpenie Karpiny. Ich výnimočný koncert plný recesie bude nepochybne patriť k vrcholom festivalu. Ďalej nás čaká alternatíva v podobe Chiki liki tu-a, hardcore/metalcorový X-Core (CZ), punkový HT alebo martinská metalová kapela Lunatic Gods.

Okrem vyššie spomínaných kapiel na festivale vystúpia aj: Houba(CZ), SKA2tonics, Editor, Hospital Bukra, Punkreas, Karpatské chrbáty, Šrouby(CZ), Dysanchely, Digitus In Recto, Vandali, Metropolis, Slina, Euphoria, Lord Alex, Nekultúra, New Black Widow, Syras, Shadow Of Your Mind a Peacemaker.

Celým programom vás svojim moderovaním bude sprevádzať Braňo Jobus.

Lístky môžete dostať na www.ticketportal.sk, www.hiraxrecords.sk, taktiež si ich môžete objednať cez mail na hardfest@post.sk . Pri nákupe cez www.hiraxrecords.sk alebo hardfest@post.sk môžete využiť špeciálnu zľavu – pri nákupe desiatich vstupeniek dostávate jednu zdarma.

Ceny vstupeniek:
2-dňová v predpredaji 399 Sk, na mieste 499 Sk
1-dňová vstupenka na piatok v predpredaji 199 Sk, na mieste 249 Sk
1-dňová vstupenka na sobotu 349 Sk na mieste

Viac informácii nájdete na www.kulturneletobohunice.sk/hardfest

Electro-Harmonix - firma pochádzajúca z New Yorku, založená v roku 1968. Spoločnosť preslávila hlavne rada kvalitných gitarových efektov. My vám budeme pravidelne na Boogiesound-e prinášať recenzie jednotlivých efektov. Najbližšie sa môžete tešiť na ich efekt Holy Grail (Reverb)
Najprv sa pozrime v skratke na históriu firmy Electro-Harmonix. Zakladateľom je Mike Matthews, ktorý je aj tvorcom prvých efektov. Prvý efekt, ktorý bol vyrobený pod ich značkou, sa volal "Foxey Lady". Jednalo sa o jemné skreslovátko v štýle Hendrixa. Neskôr sa pridali drsnešie efekty ako Treble Booster a Bass Booster. Tie si rýchlo získali popularitu u gitaristov, pre svoj výnimočný skresleny zvuk.

Medzi najnámejšie efekty z dielne Electro-Harmonix patrí Big Muff (distortion), Phaser,
Q-tron (ťažko popísať tento filter, najlepšie si ho vypočuť :) POG (pridávanie oktáv). Okrem týchto ozaj originálnych efektov vyrábajú aj klasické ako Reverb, Flanger, Delay a iné. Celá plejáda svetových hudobníkov hrá na týchto efektoch. Spomeniem len napríklad Red Hot Chilli Pepers, REM, U2 či ZZ top.

V našom seriály recenzií sa najskôr pozrieme na ich Reverb, s názvom Holy Grail. Na Boogiesounde už čoskoro...



Link: http://www.ehx.com/2008/

Podľa agentúrnych správ sa kapela Bon Jovi chystá vydať živé DVD ešte pred koncom tohto roka. Pravdepodobne pôjde o záznam posledných dvoch koncertov v rámci tohtoročného turné skupiny, Lost Highway, ktoré sa uskutočnili 14. a 15. júla v Madison Square Garden.

Set list z koncertu:
July 14th: 'Lost Highway', 'Born To Be My Baby', 'You Give Love A Bad Name', 'Capt. Crash', 'Runaway', 'Sleep When I'm Dead', 'Blaze Of Glory', 'Whole Lot Of Leavin'', 'Always', 'Any Other Day', 'We Got It Goin' On', 'It's My Life', 'Faith', 'I'll Be There For You', '(You Want To) Make A Memory', 'Bed Of Roses', 'Dry County', 'Have A Nice Day', 'Who Says You Can't Go Home', 'Bad Medicine'. Encore: 'Hallelujah', 'Wanted Dead Or Alive'', 'Livin' On A Prayer'.


Súvisiace články:
Koľko sa dá zarobiť za jedno turné?

Queen a Paul Rodgers pomaličky dokončujú práce na ich novom štúdiovom albume, ktorý by mal výjsť v septembri. Bývalý spevák z Bad Company teraz aktívne spolupracuje s gitaristom Brainom Mayom a bubeníkom Rogerom Taylorom. Album, ktorý sa zrejme bude nazívať Cosmos Rocks bude prvým počinom kapely Queen po vydaní albumu Made in Heaven (1995).
Rodgers koncertoval s Queen ešte skôr ako plánovali nahrávať niečo nové. Rodgers: „Pozreli sme jeden na druhého a povedali si, „Takže, ďalší krok bude vojsť do štúdia a pozorovať čo sa stane.“ A tak sme aj spravili. Bolo to fantastické. Veľmi som si to užil. Roger a Brain - sú to hudobníci z predmestia. Ku všetkému sa stavajú veľmi kreatívne.“

Turné Queen a Paul Rogers sa uskutoční v Európe na jeseň. Do Ameriky zavítajú budúci rok.
Rodgers si ešte stihne zahrať s kamarátmi z Bad Company (Simon Kirke, Mick Ralphs) 8. Augusta v Hollywoode. Bude to však len jednorázová akcia.

Predpredaj albumu je už možný na stránke - QueenOnline.com


zdroj: www.therockradio.com

V piatok 18. júla v Los Angeles bol v ranných hodinách zatknutý bývalý bubeník Guns N' Roses Steven Adler za údajné prechovávanie drog.

Podľa hovorcu miestnej polície bol 43 ročný Adler zatknutý okolo 4. hodiny ráno. Adler bol vzatý do väzby kvôli vyšetrovaniu ohľadom držby drog a ich užívania. Adler bol pôvodný člen Guns N' Roses, ale v roku 1990 bol z kapely vyhodený kvôli nadmernému užívaniu drog.

MASTERS OF ROCK 2008 - Vizovice, Areál likérky Rudolf Jelínek - 10. - 13. júla 2008

S rovnakou pravidelnosťou ako sa deň s nocou strieda aj my vám prinášame každoročný report z najväčšieho rockového festivalu našich západných bratov Čechov MASTERS OF ROCK. A to, že festival opäť narástol dokázali usporiadatelia, ktorý neváhali a tentokrát natiahli program na plnohodnotné dlhé 4 dni kvalitnej hudby, dobrého piva a skvelej zábavy!!!
Hneď na úvod musím pochvalne zareagovať na výborný zvuk takmer všetkých menej či viac známych kapiel a na promptný zásah upratovacích čiat, ktoré sa počas celého festivalu mimoriadne činili a likvidovali vršiace sa kopy plastových pohárov a iných odpadkov.

Štvrtok 10.07.2008
Rattle Bucket (CZ) , Doga (CZ), Sirenia (Nor) , Korpiklaani (Fin), Ministry (USA), DEF LEPPARD (UK), AVANTASIA (Int.)

Štvrtkový program otvárala domáca partička RATTLE BUCKET, po ktorej na stage došli Třincom zdomácnený a v rámci MOR panensky sa prezentujúci izaiášovci DOGA.
V podstate overené a odskúšané festivalové hity z Tŕince skúsili aj na vizovické obecenstvo a čuduj svete, fungovalo to! Žiadne zbytočné exhibície, priamočiary, spevný a skočný český bigbeat tak aby si refrén Nejsi nevinná či Když chlapi tančí mohol zarevať každý.

Po českom okienku nastúpil na pľac prvý zo zahraničných hosti, nórsky odpadlíci od TRISTANIE, kapela združená okolo Mortena Velanda - SIRENIA. Neškodný stredno-rytmový gothic/doom so súčasným soundom, hutnými samplami a predhranými zbormi. Na festivale sa predstavili po prvýkrát aj s novou speváčkou, Španielkou Ailyn, ktorá zaujala viac zjavom ako spevom. Ten spočiatku nebolo veľmi počuť. Slečinka počas celého vystúpenia zápasila zrejme so zlým odposluchom, pretože spievala neisto a miestami veľmi falošne. Rovnako chvíľu trvalo kým pán zvukár vytiahol druhú gitaru ( 8strunný Ibanez). Našťastie po The other side sa to zvukovo vylepšilo. Z novinky pridali ešte One by one a My mind's eye, kde sa v istejšom svetle čo by vokalista predviedol Morten Veland.

V domácich končinách už viac než známi skoční Fíni KORPIKLAANI naservírovali divákom svoju porciu folkmetalu. Tradičné domovskou fínštinou odhulákane popevky miestnemu zábavy chtivému obecenstvu neprekážali. Skrátka tá správna kapela na “vesnickou tancovačku“!

Krstný otcovia, proklamátori industriálneho rachotu americký MINISTRY sa pred vizovickým publikom schovali za vysoké ploty. Hneď po prvých “tónoch“ bolo jasne, že 50tnik Al Jurgensen si nebude ani tentokrát dávať pred ústa žiadne servítky a nohu z plynu nestiahne. Kapela sa s ničím nekašľala a naprala to obecenstvu plnými priehrštami. Intenzita a sila z nich priam sršala. Al zavesený na svojom olebkovanom mikrofóne zbustrovaným hlasom vylieval svoju zlosť na (ešte stále) súčasného prezidenta USA Georga W. Busha. Keď sa na videoprojekcii objavila americká vlajka, kde sa namiesto bielych hviezd v modrom podklade objavili hákové kríže, bolo každému jasné, že svoj antibushizmus dotiahol do maximálne extrému.
V reve mu veľmi zdatne asistoval aj zvyšok ansámbelu, najvýdatnejšie snáď gitarista PRONG Tomy Victor. Narozdiel od iných kapiel nešidili nejakými playbeckmi a k vystúpeniu si prizvali živého klavesáka a púštača samplov. Najväčší dôraz bol v rámci zvoleného konceptu pochopiteľne kladený na posledné tri albumy. Pre všetkých staromilcov pridali na záver ešte dva rázne kúsky So what a Just One Fix. Prevalcovaný, rozdrvený som čakal na láskyplné a ukľudňujúce vykúpenie od Hluchých Leopardov.

Playlist: Lets go, Watch Yourself, Life Is Good, No W, The Last Sucker, Waiting, Worthless, Rio Grande Blood, Señor Peligro, Lies Lies Lies, So what?, World, Just One Fix (pozn. Playlist nie je podľa poradia)

             
Presne hodinku po industriálnych kráľoch nabehli na pódium britský aristokrati DEF LEPPARD. Ich štadiónový hymnický hard rock bol ako stvorený pre akciu akou je MOR. Veľká, a nie zbytočná pochvala patrila opäť zvukárovi. Tak konkrétny, mohutný a pritom čistý zvuk nemala dlho žiadna kapela. Možno až na basu, ktorá miestami trčala nad všetkými nástrojmi. Ďalším bodom k dobru, ktorý je možný pripísať práve tejto legende je, že počas ich setu areál likérky nezažil väčšiu masu ľudí čoby podporovali kapelu, tak bezkonkurenčne a spontánne reagujúcich! Prepracovaná svetelná šou len dotvárala kulisu štadiónovej star. Vynikajúce vokály trojice gitaristov miestami kazil nie príliš presvedčivý spevácky výkon Joa Elliota. Je fakt, že vo vysokých pasážach to nebolo až také isté ako v tých stredných. Čo “odflákol“ pri speve to dohnal v pohybovej prezentácii.
Úvodné dva songy (Go, C´mon c´mon) z veľmi podareného nového albumu “Songs from the sparkle lounge“ predelili zborovkou Rocket.
Potom to bola už len jedna obrovská plejáda veľkých hitov z rokov minulých. Po tiahlej Love Bites zaradil Rick Savage trochu atypické basové sólo, v ktorom viac ako svoju hudobnú zdatnosť prevetral funkčnosť basových efektov. Tento čas zatiaľ využila štvorica na prezlečenie a zrejme aj malé občerstvenie. Obaja gitaristi Vivian Campbell a Phil Collen obnažili vrchnú časť svojich tiel, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden dvadsiatinu či tridsiatnik a spievali čo im hlasivky stačili. A to prosím pekne pánom tiahne na päťdesiatku! Klasický hit Hysteria zahrali v jemne pomalšom tempe, no aj tak na počudovanie jednoruký borec Rick Allen so svojou sadou bicích predvádzal neuveriteľné kúsky ( ja viem ono ten samplík sem-tam vypomohol... no a?!)
Na záver nádhernej rockovej show nemohlo zaznieť nič iné ako Let´s Get Rocked. Po ktorej ešte dlho predlho dav neutíchal.

Playlist: Go, Rocket, C´mon c´mon, Animal, Mirror Mirror, Make Love Like Man, Love Bites, Rock On, Hysteria, Armaggedon it, Photograph, Pour Some Sugar On Me, Rock Of Ages, Let´s Get Rocked

             
Sen všetkých fanúšikov speedmetlových eposov sa stal skutočnosťou a Tobi Sammet pritiahol po nekonečných rokoch doprosovania sa svoj cirkus AVANTASIA na dosky čo znamenajú svet.
Vďaka prvým dvom dielom metalovej opery, ktorú mnohí skalní fanúšikovia žánru prirovnávajú ku klasike Keeper Of the Seven Keys od HELLOWEEN si Tobi, okrem pekne naplnených bankových účtov, získal aj ďalšie zástupy fanúšikov ochotných čakať na svojho miláčika.
Vystúpenie pojaté štýlom: „Ja Tobias a tí druhí ktorí sú tu dnes so mnou aby to opäť nebol EDGUY“, otvoril rádiovým singlom Twisted Mind. Po nej si na pódium priebežne prizýval už jednotlivých hostí zvučných mien. Hneď druhú skladbu, rovnako ako aj zvyšok vystúpenia nakopol stále škaredší a stále lepšie spievajúci Jorn Lande. Myslím si, že nebyť jeho účasti nemala by táto maškaráda žiadny zmysel.
Ako ďalší štatisti sa predstavili André Matos (ex ANGRA, ex SHAMAN) ten spieval aj party speedmetalovej ikony Michaela Kisskeho. A musím dodať, že celkom zdarne, aj keď kuvičie hlasy nedajú na Kisskeho dopustiť a vždy sa nájdu jedinci, ktorí si radi rýpnu, že to nebolo ono. Na živo trochu nevýrazný Bob Catley (MAGNUM), Kai Hansen (GAMMA RAY), Oliver Hartmann (ex-AT VANCE), ktorý sa predstavil zároveň aj ako (falošne solujúci) druhý gitarista.
Ako gitarista sa po mnohých rokoch predstavil na živo producentský mág Sascha Peath spolu s klávesakom Mirom, obaja zodpovedný za celú škálu skvelých power a speed metalových kapiel. Aby chlapcom z EDGUY nebolo smutno na záverečných pár štychov si za bicie sadol bubeník už spomenutej kapely - Felix Bohnke. Ženské osadenstvo reprezentovali Amanda Somerville a Cloudy Young.
No vráťme sa k samotnej pompéznej, bombastickej a jedinečnej show.
Po tiahlej Inside Tobi využil svoje manipulačne schopnosti a po zahlásení, že sa z dnešného vystúpenia bude točiť DVD dostal jemne letargické obecenstvo do riadneho varu. Aj keď aj jemu osobne to v ten večer pár krát pekne hlasovo zaškrípalo.
Skladby odsýpajú, starinka streda novinku, speváci sa menia, zbory otriasajú pódiom, obecenstvo šalie, ruky sa medlia, vrecká sa plnia. Vyzerá to tak, že každý je spokojný.
V záverečnom prídavku sa objavuje vo slušivom cylindri Kai Hansen s Henjom Richterom (obaja GAMMA RAY) a dajú si The Toy Master. Úplný koniec patril medley Sign of the Cross+ The Seven Angels a predstaveniu všetkých zúčastnených. More neskrývanej vďačnosti, úprimných úsmevov, a huráá poďme do hajan...zámer sa podaril, všetci sú radi!

Playlist: Twisted Mind, The Scarecrow, Another Angel Down, Prelude, Reach out for the Light, Inside, No Return, The Story Ain´t Over, Shelter From the Rain, Lost in Space, I don´t Believe in your Love, Avantasia, Serpent in Paradise, Promised Land, The Toy Master, Farewell, Medley: Sign of the Cross+ The Seven Angels.


Piatok 11.07.2008
Komunální Odpad (CZ), Totální Nasazení (CZ), Jaksi Taksi (CZ) , Dying Passion (CZ), Dark Gamballe (CZ), Fourever (Swe), Engel (Swe), The Sorrow (Aut), Haggard (Ger), Sabaton (Swe), ANNIHILATOR (Can), OOMPH! (Ger), Moonspell (P)

Z piatočného dopoludňajšieho bloku českých kapiel najviac zaujali moje uško domáci DYING PASSION s energickou a výborne anglicky frázujúcou speváčkou. Kapela ponúkla moderný crossover/post doom s vkusnými samplami. Kvalitný set s veľmi slušným zvukom ukončili coverom od FAITH NO MORE Ashes to Ashes.

DARK GAMBALLE v aktuálnej tvorbe úplne eliminovali pôvodnú “gambalčinu“ z textov a uprednostnili rodnú češtinu. Nenáročný elektro metal doplnili patričnou image. Spevák aj tento rok zablikal rozkošne rožkami a na záver si struhli nadmieru vydarený cover od PRAŽSKÝ VÝBĚR – Zubatá.

Blok inokrajných kapiel otvorili tri rozkošné barbinky zo Švédska FOUREVER.
Stalo sa už pekným zvykom, že organizátori pozvú nejakú tú babskú kapelu, ktorá viac ako hudobnou produkciou zaujme svojim vzhľadom. Nie inak tomu bolo aj v prípade FOUREVER. Trio predviedlo vcelku milú ukážku ženského šarmu a neškodného (aj keď po úvodných výpadkoch skôr ne-)gitarového metal n rollu. Baby zrejme po neúspešnom semifinále MISS Svergia dostali intenzívny mesačný kurz hry na nástroje a poď ho na pódia. Zo zmesi rovnako znejúcich skladieb asi najviac vyčnela hulakáčka Shout my name! Aspoň, že bolo na čo pozerať keď už hudobne nič prevratné nepriniesli. Obzvlášť potriasanie obrovskou blonďavou hrivou bubeníčky bolo impozantné.

Po mierne uzývanom sete škandinávskych krások nabehli na stage ich krajania ENGEL. A to bola iná káva. Rázny, našliapnutý neothrash/ core metal ako vystrihnutý zo školy AT THE GATES. Precízne zmáknuté hutné rify, jemné elektronické podmazy, striedanie tvrdého a melodického spevu. Práve onú jemnú polohu ukázal krikľúň a pódiový šialenec Mangan Klavborn v priam rádiovo hitových Casket closing a Next closed Door.
ENGEL má zatiaľ na konte jediný album „Absolute Design“, ktorý na festivale dôkladne prevetrali. Aj keď by sa zdalo, že kapela je na hudobnom poli nováčik opak je pravdou. Jej členovia sú ostrieľaný korzári; basa: Michael Håkansson (EVERGREY), gitary: Niclas Engelin (Gardenian, In Flames) a Marcus Sunesson (The Crown) – obaja hrajúci na biele Ibanezy IceMan.
Len tak pre zaujímavosť, bubeník kapely mal asi najchudobnejšiu sadu zo všetkých: rytmičák, kopák a floor tom. Okrem toho iba jediný činel, ktorý do konca setu úplne roztrieskal. Napriek tomu bicím vo výslednom zvuku nič nechýbalo. Veľmi milé prekvapenie festivalu.

V podobnom duchu sa javili byť naši južný susedia, rakúsky THE SORROW. Ich setu však chýbal ona tmeliaca myšlienka akú mali ENGEL. Spočiatku sa to javilo ako keby každú skladbu poskladali z navzájom nesúrodých chaoticky pôsobiacich rifov. Nakoniec sa predsa len ukáznili a zakotvili pri goetheburskom razení s občasnými core úletmi.

Ďalší účinkujúci si vybrali na prípravu dlhší čas. Bodaj by nie na pódium malo prísť dlho očakávané symfonicko-metalové teleso HAGGARD čítajúce spolu viac než jednu desiatku muzikantov.
Využili atypické pódiové rozmiestnenie. Bicie dali na vyvýšenú ľavú stranu a uvoľnený stred prenechali sláčikovej sekcii. Celé ich vystúpenie bolo žiaľ poznačené veľmi zlým zvukom, ktorý sa ani do konca setu nepodarilo nastaviť tak, aby sa našiel optimálny pomer medzi orchestrálnou a metalovou zložkou, a
vôbec jednotlivými nástrojmi ako takými. Do karát im nehrala ani relatívne skorá hodina. Viac by sa im hodila tma s príznačnou svetelnou show. Tým pádom navodenie správnej nálady a atmosféry ich príbehov, vychádzalo napriek ich snahe navnivoč. Všetky emócie a harmónie obsiahnuté v ich hudbe ostali kvôli zvuku potlačené. A to musím uznať, že sopranistka Su patrila tento rok medzi spevácku elitu. Niečo málo zahrali aj chystanej novinky "Tales of Ithiria". A ako na potvoru HAGGARDu ešte skrátili set, takže kompozíciou Awaking the Centuries ukončili svoje vystúpenie.

Vlaňajšia živelná prezentácia švédskych SABATON spôsobila, že tento rok namiesto pár stoviek sa prišlo zabaviť na ich muzike niekoľko tisícok, ktoré riadne zaplnil plochu pred pódiom. Hralo sa, vtipkovalo, pobehovalo po pódiu a pripíjalo českým pivom. Basák Pär Sundström tradične z neodmysliteľným úsmevom na tvári premeriaval pódium z jedného konca na druhý. Odznelo aj niekoľko vecí z nového albumu The Art of War a samozrejme zaručené hity: Panzer Battalion, Attero Dominatus, Primo Victoria, Metal Machine. Pieseň Cliffs Of Gallipoli z nového albumu sa dokonca stala No.1 vo švédskej singlovej hitparáde. Kapela za ten rok viditeľne narástla a dospela čo sa pódiového prejavu, hráčskej zdatnosti a komunikácie týka. Ale aj tak nestratili svoju sympatickú tvár.

Kanadský thrashobijci ANNIHILATOR bolo presne to, čo sa žiadalo po bojovných Švédoch. Trochu poctivej gitarovej techniky a rifov. A neuhnúť ani o piaď z nastolenej údernosti. Jeff Waters a spol. podobne ako na brnenskom koncerte, kedy predskaovali americkým kolegom ICED EARTH, predviedli to najlepšie čo mali doma na policiach.
Po nádhernom intre Crystall Ann, dobre naladený Jeff odpálil čoby spevák, svoju show songom King of the Kill. Celý čas sa škeril, moshoval a z rukáva súkal jeden skvelý rif za druhým. Samozrejme k mikrofónu sa dostal ešte niekoľko krát. Set list nie nepodobný tomu brnenskému doplnili o chuťovečky navyše: In Command, W.T.Y.D. Speváčik Dave, ktorému to až na vysoké falzety v Alice In Hell a Fun Palace spievalo výborne, natoľko vyhovuje šéfovi spolku, že s ním plánuje nahrať aj ďalšiu dosku, čo nebývalo zvykom.
Jeff predstavil obe svoje červené V-éčkové gitarové krásavice; poľský NOX a nový prírastok v zbierke EPIPHONE, ktorú dokonca v Never Neverland rozsvietil. Veľmi podarený set uzavreli nejakým hardrockovo znejúcim coverom. Dojem z ináč výživného koncertu kazilo na môj vkus pridlhé ladenie medzi skladbami.

Z mne nepochopiteľnej akejsi vyššej (manažérskej) moci sa do najlukratívnejšieho primetimu dostali ničím výnimočný germánsky pochodový disko metalisti OOMPH!.

Na portugalských vlkolakov MOONSPELL sa čakalo prekliate dlho, ale oplatilo sa! Suverénne najlepšia kapela tohto dňa a možno aj celého festivalu.
Po tajomnom intre sa zaplnilo pódium čiernou hrozbou. Perfektná súhra hudby, pohybu a svetiel vytvorila desivú atmosféru aj bez monumentálnych kulís. Rázny začiatok s dvoma piesňami z nového albumu predstavili Ribeira v tej drsnejšej spevovej polohe. Do nového albumu pichli ešte asi dvoma štychmi, ináč sa hrali osvedčené tutovky: Opium, Vampiria, Wolfshade. Fernando bol počas celého koncertu vysoko komunikatívny a správne burcujúci, k tomu pridal malú dávka teatrálnosti, to aby nebola nuda – hold rodený frontman! Hrubý spev striedal s ponurohlbokými polohami. Pozíciu samplmana a príležitostného klávesaka dokonale zvládal druhý gitarista. Bubeník MOONSPELL mal jednoznačne najnabuchanejšiu sadu bicích na festivale, čo aj patrične využíval.
Po Full Moon si na štyri prídavky nahodil Fernando dobre padnúci červený plášť, čo s dokonalou hrou svetiel vytváralo veľmi impresívny obraz. Posledná skladba z nového albumu First Light, bola zároveň ich posledná skladba večera. Nutno poznamenať, že znamenitého večera!
Playlist: Tragic Heights, Night Eternal, Wolfshade, Love Crimes, Opium, Nocturna, Scorpions Flover, Blood Tells, Invaded, Vampiria, Alma Mater, Full Moon Madness, In Memoriam, Finisterra, From Lowering Skies, First Light


sobota 12.07.2008
Existence (CZ), Salamandra (CZ), KJU: (Ger), Alestorm (UK), Horkýže Slíže (SK), Stormwarrior (Ger)
Tristania (Nor), Brainstorm (Ger), Arakain + Plzeňská Filharmónie (CZ), AMON AMARTH (Swe) ,
APOCALYPTICA (Fin), My Dying Bride (UK)

Sobotňajší deň sa niesol v znamení časových posunov, skracovania setov, pestrého hudobného gulášiku a večerného dažďa.
Po veľmi vydarenej jazde speedmetalovej SALAMANDRY zarachotili na MOR už dobre známi nemecký crossoverový KJU.
Škótsky piráti ALESTROM sa po úspešných hodnoteniach svojho debutu javili ako nádejný spolok, ktorý by rovnako ako vlani SABATON mohol strhnúť na svoju stranu nie jedného fanúšika heavy metalu. No chyba lávky. Mládenci na živo pôsobili veľmi nezohrato s nepresnými nástupmi a nie veľmi presvedčivým spevom.

Zato slovenský rockový všeparodici HORKÝŽE SLÍŽE bola kapela k zožratiu. Krátke rázne, spevné songy a všadeprítomný humor opäť riadne zahustil plochu pred pódiom. Kukovci sa ani veľmi nemuseli snažiť. Ich notoricky známe popevky: Horí ti maštaľ, Bicie v 85, Líza a Vendy, Logická hádanka, L&G song, Malá Žužu, Bernardín ovládal snáď každý. K tomu zopár dobre mierených Kukových vsuviek a komentárov a o kotol bolo vystarané. Set skončili o nejakých 10 minút skôr a zmeny outfitu a RNB soul sme sa nedočkali. Škoda, lebo náladu urobili vskutku znamenitú.

Oldschoolový STORMWARRIOR dali nie len svojím image, ale hlavne hudbou spomenúť na roky osemdesiate, dobu kedy frčal ACCEPT či RUNNING WILD. Mierne tuctový heavík na mňa však veľmi nezapôsobil..

Po štvrtkovej SIRENII som bol zvedavý ako svoj rolu zvládne jej staršia sestra TRISTANIA. Na živo ponúkli nevinný gothic metal s elektronickými podmazmi a štipkou progresivity, to všetko zabalené do slušivého plne znejúceho zvukového kabátu.
Rovnako ako v prípade prvej spomenutej, aj TRSTANIA len toť nedávno vymenila vokalistku. A keďže na severe sa už všetky solídne speváčky minuli, hrabli aj oni do južných častí Európy. Pre zmenu do slnečného Talianska. Šarmantná a postavou nevysoká Mariangela Demurtas nahradila Vibeke Stene. Myslím, že spevovo si počínala istejšie ako jej španielska konkurentka, aj keď mi akosi chýbala potrebná charizma. O zvyšné vokály sa podelili dvaja mužský zástupcovia, dvorný skladateľ Anders Hidle - gitara a rev a Osten Bergoy - čisté spevy.
Napriek tomu, že zahrali overené fláky z prelomového albumu Beyond the Veil, mi ich set aj vzhľadom na relatívne skorú hodinu, prišiel akýsi nemastný–neslaný. Viac by im sedelo komornejšie, klubové prostredie.

Playlist: Libre, Angellore, Shadovman, Mercyside, The Wretched, Down, Beyond the Veil, Sacrilege, World of Glass

Po mierne fádnom vystúpení Nórov, bol power metal nemeckého kvinteta BRAINSTORM ako obliatie živou vodou. Technicky vyspelý, energický a paradoxne negermánsky znejúci metal s dokonalým, výborne spievajúcim a charizmatickým leadrom Andym B. Flackom. Ten človek bol na neudržanie; neustále v pohybe, liepajúc sa na konštrukciu pódia, spievajúc v nultom rade priamo pred tvárami publika, dokonca si trúfol na veľmi odvážny stagediving a z rúk fans ho musela stiahnuť ochranka. Skrátka úžasný frontman, ktorému každé jeho číslo oplácalo obecenstvo neutíchajúcim aplauzom a pozitívnu energiu vracalo späť. To sa to potom hraje! Neveľký kotlík pod pódiom sa po druhej, tretej skladbe rozrástol na riadny húf. Hralo sa prevážne z novinky Downburst, ale nezabudlo sa ani na výborné staršie veci: Worlds are comin´through, Shiva´s Tears. Kapela zároveň predstavila novú basovú posilu Antonia Ieva z FARMER BOYS, ktorý zapadol viac než dobre. Ďalšie z milých festivalových prekvapení tohto ročníka!

Všetky posuny a skracovania sobotňajšieho dňa mali jedného spoločného menovateľa - domácu metalovú stálicu ARAKAIN. Tá mala na tento večer pripravené špeciálne vystúpenie s Plzenskou filharmóniou, podľa slov Honzu Toužimského , druhé a posledné v ich kariére (Honzo, nikdy nevrav nikdy!). Nazvučiť viac ako 40-členné teleso spolu s kapelou, a speváckym zborom, to už chcelo riadnu dávku zvukárskeho kumštu a skúsenosti. A že sa to Ondrovi Martinkovi (dvorný zvukár ARAKAIN) podarilo v rekordne krátkom čase mohli potvrdiť všetci prítomní. Takto komplexne mali byť nazvučený piatočný HAGGARD.
Klasické hity tým získali nový šat. Výber pochopiteľne zúžili skôr na pomalšie a stredne-tempové songy (podobne ako na ich DVD z pražského EDEN-u) s výnimkou Amadeus, Gilotína a Vir. Síce plný, hutný a pritom vyvážený sound, kvôli orchestru a dirigentovi vyvolával dojem, že skladby zneli ešte ťažkopádnejšie a pomalšie ako ich originálne verzie. Honza udomácnený v roli frontmana je každou show lepší a lepší a o jeho angažovaní v skupine dnes nikto nemôže pochybovať.
Aj keď kapela hrala výborne a celok vyznel zaujímavo, mne osobne viac sedí ich tvrdá metalová tvár.
Playlist: Bláhová víra, Karavana slibu, Amadeus, Muzeum Zla, Marilyn, Návrat Bohu, Strom Života, Gilotína, Ztráty a nálezy, Apage satanas, Vir

Vikingom z ďalekého severu AMON AMARTH hralo spočiatku všetko do karát – padajúci súmrak, lepšia svetelná show, i priazeň obecenstva. Paradoxne v prvých eposoch zápasili s nie práve najlepším zvukom čo sa čoskoro v dobre obrátilo a kapela aj fans si to mohli parádne užívať. Vokalista Johan Hegg je na pódiu skutočne zviera a to nie len zjavom, ale aj brutálnosťou prejavu. AMON AMARTH svojim melodickým, výpravným death metalom priam navádzali k headbangingu a na pódiu to skutočne vyzeralo ako jedna víriaca záplava vlasov. S Odinom po ich boku ponúkli českým fans všetky zásadne hity: The Persuit of the Vikings s nezameniteľným rifom či Valhalla Awaits Me. Nanešťastie počas ich vystúpení sa strhol hotový Raknarog a lialo ako z krhle.

Žiaľ vidieť po štvrtýkrát set fínskych violončelistov APOCALYPTICA sa mi  vďaka intenzívnemu dažďu nepodarilo a prečkal som ho v ako-tak suchom stane.

Anglický doomový melancholici MY DYING BRIDE dokonali dielo skazy sobotňajšej noci.
Aaron Stainthorpe a spol. v úvode vsadili na šľapavejšie skladby: Here In The Throat, The Songless Bird, to zrejme aby publikum hneď nerozplakali. Ich rady mierne omladli a opekneli. Na poste huslistky a keyboardistky sa predstavila územčistá Sarah Stanton, a basovú gitaru obsluhovala šarmantná napol Japonka Lena Abé. Je pravdou, že doom metal nepatrí medzi moje najobľúbenejšie žánre a necítim sa byť v tejto škatuľke až tak doma. No MDB podali svoj set veľmi oduševnene s patričnou dávkou depresie a smútku. Zároveň veľmi pekne a uchu lahodiaco. Aaronov slušný no strohý prejav a  plačlivý spev, väčšinou v čistých polohách a len minimum pohybu dokonale umocňovali pochmúrnu atmosféru patriacu k danému štýlu.

Playlist: Here In The Throat, The Songless Bird, From Darkest Skies, And I Walk With Them, The Cry Of Mankind, The Snow In My Hand, Blackheart Romance, Vest Choirs, To Remain Tombless, The Dreadful Hours


nedeľa 13.07.2008
Power 5 (CZ), E!E (CZ), Endless (CZ), Nil (CZ), Bloodbound (Swe) , Communic (Nor), Volbeat (Den)
Gotthard (Swi), SONATA ARCTICA (Fin), WITHIN TEMPTATION (Nl), Die Apokalyptischen Reiter (Ger)
V posledný festivalový deň sa ma zmocňovala únava a čoraz nutkavejšia chuť to zbaliť a pobrať sa domov. No povinnosť zaznamenať aspoň čo–to nakoniec zvíťazila.

Po pestrom českom štvorokienku prišli na rad Švédi BLOODBOUND . Mimochodom tento ročník bol na švédske kapely viac než plodný. Škandinávci predviedli sýty a vyzretý power metal s hlasovo veľmi dobre podkutým vokalistom a skvelými sekundantmi v zboroch. Výber skladieb pozostával z obidvoch doterajších opusov: “Nosferatu“ a minuloročnej dosky “Book of the Dead“. Všetci milovníci nenútenej melodiky, ráznych a úderných rifov Made in Sweden si v podobe BLOODBOUND prišli na svoje.

Na nórsky COMMUNIC som sa obzvlášť tešil. Táto mladá trojica v svojej tvorbe tmelí to najlepšie z power a prog metalu nevermorovského strihu. A fakt, že tak náročné hudobné jazdy, zložité rytmické frázovania a rôzne obraty zvládajú pri krásne plnom zvuku len s jednou gitarou je úžasné. Ako neskôr vyplynulo zo zbežného rozhovoru s hlavným mozgom kapely Oddleifom Stenslandom, druhej gitare ani do budúcna neuvažujú. Ten sa zároveň zaskvel ako veľmi kvalitný vokalista. Skladbami, hoc trochu dlhšej stopáže, prevetrali všetky tri svoje doterajšie albumy.
Playlist: On Ancient Ground, Frozen Asleep In The Park, Waves Of Visual Decay, Payment Of Existence, Unpredictables Of Life, Raven's Cry, Communication Sublime

Nový objav dánskej rockovej scény, skupina VOLBEAT boli na propagačných buletinoch charakterizovaný ako čistokrvný rock ´n roll, či „ELVIS metal“. Na živo však táto partička pôsobila ako správne nabrúsený a živelný spolok, ráznejšia METALLICA v období niekde na pomedzí albumov Load a Reaload ( to vďaka veľmi podobnému frázovaniu Michaela Poulsena a Jamesa Hetfielda). Motorkárska muzika, ktorá nikoho neurazí, neprekvapí, ale zároveň poteší.

Na švajčiarskych hardrockerov GOTTHARD, sa opäť čakalo neskutočne dlho. Nečudo veď sú to správny rockový matadadori, ktorým úprava zovňajšku a správne naladenie trvá v ich veku trocha dlhšie.
To čo sa potom strhlo v priebehu nejakej hodiny a pol sa dá nedá nazvať ináč ako 100% rocková jazda so všetkými pózami a klišé, v tom najlepšom zmysle slova. Spevák Steve Lee pohybmi a komunikáciou viac ako kohokoľvek pripomínal leadra AEROSMITH Stevena Tylora, hlasovo ale na úplne inej úrovni. Tento chlapík má v hrdle 24 karátové zlato. Suverénne najlepší spevák festivalu! Tvorba a výsledný sound skupiny, stojí a padá na ňom. Zároveň to bol riadna rocková mánička - počas setu si niekoľko krát odbehol do zákulisia upraviť frizúru! Prirodzenou komunikáciou pretavil vystúpenie do dokonalej symbiózy medzi kapelou a obecenstvom. Výborne dopĺňaný vokálmi a nad všetkým sa vznášajúcimi hammondkami si celú show spolu so zvyškom bandu patrične užíval. Sólové vstupy dokázali jednotliví muzikanti nenásilne zakomponovať do záverov skladieb, čo pôsobilo prirodzene a nenarúšalo atmosféru koncertu. Songy z aktuálneho CD Domino Effect i staršie veľké hity: Mountain Mama, Anytime Anywhere a Parplovska hulákačka Hush boli len jedny z mála vecí vďaka, ktorým si kapela hravo získala obecenstvo na svoju stranu. Rafinované a ľahko stráviteľné popevky súkala kapela s hravosťou a šarmom im blízkym.
GOTTHARD by si som s kľudným svedomím postavil na piedestál vedľa ďalších rockových veličín typu: WHITESNAKE, DEF LEPPARD, DEEP PURPLE či už spomenutý AEROSMITH. Škoda, že sa kapele nedostáva takého uznania, potenciál, hity i skúsenosti na to má.

Po lejaku, ktorý nastal na konci ochutnávky švajčiarskych syrov prišla na stage s viac ako 45 minútovým meškaním fínska SONATA ARCTICA. Po tak skvelom koncerte ako zahrali GOTTHARD mali severskí melodici veru neľahkú a nezávidenia hodnú úlohu.
Posilnený o nového gitaristu, ktorý bojoval s malými technickými problémami keď mu vypadávala gitara, pôsobilo spočiatku Fínske kombo dosť otráveným dojmom. K pohode neprispievalo ani mokré pódium, pohyb po ktorom bol na okraji rizika úrazu. Paradoxne nie najlepší zvuk prehlušovali hromové bicie.
Na posledných počinoch sa Tony Kakko už tak zarputilo nedriape do speedmetalových výšok, o to divnejšie bolo počuť songy z prvého albumu „Ecliptica“: Kingdom For A Heart, Replica, kde sa Tony hlasovo trochu hľadal. Za výdatnej spevovej pomoci klávesáka s ručnými „michaldavidovkami“ a podpory vizovického publika našla SONATA stratenú chuť a fans namiešala výdatný koktail starších i novších songov.

V stane vedľa hlavného pódia si “nádobíčko“ medzitým rozbaľoval český gitarový virtuóz, hráč firmy IBANEZ Honza “Kirk“ Běhounek a jeho spolok SEVEN. Veľmi príjemným a sympatickým spôsobom so správnym feelingom naservíroval niekoľko energických, technický nie práve najľahších kompozícii. Honzík ukázal aj niekoľko zo svojich RG-čkových krásavíc IBANEZ v rôznych ladeniach. Prekvapivo do svojej tvorby zahrnul aj speváka. Anti–imageom pripomínal skôr výčapníka v lokálnej moravskej krčme, zato disponoval slušným mäsitým hlasom. Trochu mu chýbala technika, správne frázovanie a cit pre melódiu. Ale aj tak necelá stovka prítomných, prevážne známych kapely, vytvorila viac než skvelú klubovú atmosféru.

Predposledným interprétom a pre mňa osobne krásnou bodkou za tohtoročným festivalom, sa stali už po druhý krát holandský romanticko–gotický symfometalisti WITHIN TEMPTATION. Šarmantná mamina Sharon den Adel sa predstavila v prazvláštnom baletkovskom odeve s krátkou volánikovou sukničkou. Zvyknutý na jej dlhé róby mi tento ohoz prišiel prinajmenšom... divný?! Bludný Holanďania tento krát upustili od gigantických nafukovacích kulís a aj plánované plátno z pozadia odstránili kvôli možnému vetru a prípadnému úrazu spôsobenom jeho odtrhnutím. Ako “jediná kulisa“ slúžila veľkoplošná videoprojekcia.
Veľmi decentný zvuk zo začiatku, kedy ste sa mohli rozprávať s vedľa stojacím bez toho aby ste museli zvýšiť hlas, trochu uberal z bombastickej produkcie. No po nejakej tretej skladbe vytiahol pán zvukár hlasitosť na správnu festivalovú úroveň. Oproti SONATE kapela priam prekypovala aktivitou a pohybom. Pôvabná Sharon svojim typickým spôsobom čarovala a spievala fantasticky, až som sa neraz prichytil pri myšlienke či všetky tie spevy nejdú na playback. S obecenstvom komunikovala o trošku menej ako by sa očakávalo.
V úvode sa hrali prevážne rádiovo znejúce veci z novinky The Heart Of Everything s absenciou gitarových sól. Dokonca na playlist zaradili duet What Have You Done s playbackovým Keithom Caputom... ufff no ale takéto niečo som ešte nezažil! Nové skladby nefungovali zle, no samozrejme najväčší ohlas zožali staršie pecky v závere setu: Angels, Mother Earth, Deceiver of Fools, Ice Queen. Ich koncert mal výborný dramaturgický spád, tu si človek clivo zamával tam si rezko podskočil a celé predstavenie ubehlo ako voda.
Rovnako ako pred dvoma rokmi súbor ponúkol nadštandartne vysoký výkon, ktorý bol kvalitou a prevedením vďaka podmazom a playbackom zrovnateľný s ich albumami.
Playlist: Jillian, The Howling, Stand My Ground, W.H.Y.D., The Cross, Hand of sorrow, The Heart of Everything, Forgiven, Our Solemn Hour, Forsaken, The Promise, Angels, Mother Earth, Deceiver of Fools, Ice Queen

Úplný záver celého festivalu patril nemeckým ohrublým všemetalovým majstrom katom DIE APOKALYPTISCHEN REITER. V čase keď rozbaľovali všetky tie nádherné mučiarenské pomôcky sme sa z areálu Likérky vzďaľovali s vidinou ďalšieho ročníku MASTERS OF ROCK 2009, v ktorom dúfam bude ešte o niečo menej duplicitných kapiel. Opakovanie nie vždy býva zárukou úspechu...

fotos by mercery, www.incipitum.sk

Ranné hodiny druhého dňa okrem obrovského neporiadku odhalili, aj nedostatok možností realizovať sa mimo koncertov. Práve preto veľká časť ľudí za svoj doobedňajší program zvolila prechádzku do Nového Mesta nad Váhom, najmä za účelom doplnenia zásob, či už alkoholického alebo potravinového charakteru. Prvé hudobné vystúpenie nás čakalo jednu hodinu popoludní na Main Stagei v podobe víťazov Blast:Beatu - The Paranoid. Musím sa priznať, že ma svojou hudbou ani výkonom veľmi nezaujali, ale ich skalní fanúšikovia myslím mohli odchádzať spokojní. Na nasledujúcu kapelu Hex som sa celkom tešil. Nie som síce znalec ich tvorby, ale ich živé vystúpenie ma rozhodne zaujímalo. Hex potešili, čo však nepotešilo bola krátkosť ich vystúpenia. Jedna z kapiel na ktorej vystúpenie som sa tešil bola bratislavská kapela Appendix hrajúca na Vlnky Stagei. Ich tvorba sa presne zaškatuľkovať nedá. Nájsť sa v nej dá rock, jazz, metal, ale aj prvky iných žánrov. Appendix predviedli hŕstke fanúšikov pod pódiom podľa mňa veľmi dobrý koncert pozostávajúci z vlastných piesní, ale aj zopár cover verzií. Oceniť musím najmä speváka, ktorý podal podľa mňa skvelý výkon. Jedinou chybičkou krásy na ich vystúpení bol fakt, že saxofón často nebolo počuť, napriek tomu však u mňa prevládala spokojnosť. Ďalšou kapelou, ktorú som si chcel pozrieť bol Polemic. Nanešťastie kvôli dlhému nazvučovaniu som ich vystúpenie nestihol celé, keďže som sa ponáhľal na Finlandia Stage na Forrest Jump. No tá polhodina, ktorú som videl, urobila na mňa veľký dojem. Teším sa na to, ako si to zopakujem na augustovom Hardfeste. To už ale prichádzam asi počas druhej pesničky na vystúpenie Forrest Jump. Sklamal ma fakt, že pod pódiom je neuveriteľne málo fanúšikov. To však kapele vôbec neprekážalo. Trúfam si povedať, že čo sa nasadenia týka, jednalo sa o najlepšie vystúpenie, ktoré som tu mal možnosť zhliadnuť. Táto česká kapela, ktorá v svojej tvorbe ukrýva hardcore, metalcore či nu-metal má na svojom konte dva albumy. Ich vystúpenie pozostávalo najmä z ich aktuálneho albumu Orgasmix, ktorý je naspievaný výhradne v českom jazyku. Kapela dokázala do tých pár ľudí pod pódiom napumpovať neskutočnú energiu. Kapele sa „smažba“ pod pódiom natoľko páčila, že spevák vletel medzi ľudí pod pódiom a zabával sa spolu s nami. Kapela svojim vystúpením zanechala veľký dojem a na mne dosť veľkú únavu. Takže som vymenil Horkýže Slíže, ktoré som už aj tak videl, za menší oddych. Z rozprávania iných ľudí som sa však dozvedel, že podali veľmi dobrý výkon. Ďalšia kapela, ktorú som videl sa volala Until To Die. Ľudí zoskupených pod Finlandia Stageom síce ich vystúpenie chytilo, no mne sa vôbec nepozdávalo. Vo mne z ich vystúpenia zostali dosť zmiešané pocity. Headlinerom sobotňajšieho dňa bola známa česká kapela Kabát. Tentokrát už časový rozpis nefungoval tak, ako mal a tak kapela vystúpila asi s polhodinovým oneskorením. To však väčšine fanúšikov neprekážalo.„Kabáti“ zahrali prierez svojou tvorbou, ktorý vskutku potešil, len ma mrzí, že nehrali nič z ich prvého albumu „Má Ji Motorovou“. Kapela po vyše hodinke odišla do zákulisia. Ľudia si kapelu pýtali späť, no kapela sa dlho nevracala. Nakoniec sa však kapela za veľkých ovácii vrátila s tým, že boli dlho preč kvôli nejakým technickým problémom. Kapela odpálila svoje najväčšie hity s názvami Žízeň a Moderné Děvče, ktoré spolu s nimi odspievalo celé publikum. Po skončení ich vystúpenia mohol divákov potešiť ohňostroj, ktorému som sa však ja nevenoval a ponáhľal som sa na Finlandia Stage, kde sobotňajší program uzatvárala martinská kapela Lunatic Gods. Ja osobne Lunatic Gods považujem za najlepšiu slovenskú metalovú kapelu a veril som, že mi to svojim vystúpením potvrdia. Škoda, že program bol postavený tak, že som nemohol vidieť celé ich vystúpenie. Došiel som asi v polovici ich setu. Kapela hrala skladby najmä z ich minuloročného albumu Ante Portas (tento album získal aj Aurela v kategórii Hard & Heavy a Punk). Myslím, že to bol veľmi dobrý ťah, vzhľadom na to, že tento album je naspievaný v Slovenčine, čo znamenalo, že publikum mohlo spievať ich texty spolu s nimi. Z odohraných pesničiek si spomínam na Baladu O Makovom Mlynčeku (má relatívne nový videoklip, spomínaný aj na tomto blogu), Hélium, Dualitu, zo starších albumov na Hate. Myslím, že Lunatic Gods bola výborná bodka za celým festivalom.

Na záver by som festival rád zhrnul. Hudobne sa myslím jednalo o podarenú akciu za výbornú cenu. Myslím, že predpredajových 600 korún skutočne nie je veľa. Ľudia to ocenili natoľko, že ich množstvo v ktorom sa zúčastnili spôsobilo, že počas soboty sa museli festivalové brány uzavrieť a dnu púšťali už iba ľudí s vopred zakúpenými vstupenkami. No rád by som sa zmienil aj o záporoch festivalu. Nebudem hodnotiť množstvo blata (v piatok asi polhodinu silno pršalo), za to organizátori nemôžu. Ale vyčítam im smrad v oblastí záchodov, ten bol naozaj neznesiteľný. Veľmi ľutujem ľudí, čo tam mali postavené stany. V celom areáli bolo žalostne málo odpadkových košov, takže tam bolo všade obrovské množstvo odpadkov. Mne však asi najviac vadila absencia kofoly v stánkoch s občerstvením. Pollitrová Coca-Cola naozaj nebol lacný špás (40sk) a tak sa nepivári museli uspokojiť najmä s vlastnými zásobami pitia. Ďalším nedostatkom bolo podľa mňa umiestnenie stánkov priamo na hlavnú cestu, ktorou ľudia odchádzali od hlavného pódia. Vznikala tak obrovská tlačenica pri východoch. Myslím však, že väčšina ľudí sa však dokázala povzniesť nad tieto nedostatky a užili si príjemný festival.