Zobrazujú sa príspevky s označením bicie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením bicie. Zobraziť všetky príspevky

Legendárni bubeníci (part 2)

0 komentárov Zverejnil Chef. o 15:34

V druhej časti o bubeníkoch s veľkým “B“ Vám predstavím otca jazzového bubnovania. Človeka, ktorý prišiel na nové spôsoby vo výrobe bicích a určil ich napredovanie na ďalších pár rokov. Celý život Gene Krupa sa točil okolo bicích a hudby. Na sklonku života vyhlásil: „Som rád, že sa mi v živote podarilo dosiahnuť dve veci: získal som autoritu pre bubenícke remeslo a kopu ľudí som nasmeroval k jazzu.“

Gene Krupa sa narodil 15. januára 1909 v Chicagu, ako najmladšie z deviatich deti rodičom Bartleymu a Ann Krupa. Bartley zomrel keď bol ešte Gene prakticky v plienkach a jeho mama pracovala ako výrobca klobúkov, aby uživila rodinu. Všetky deti začali pracovať ešte predtým ako dovŕšili 12 rokov. Malý Gene začal pracovať keď mal 11. Jeho brat Pete vtedy pracoval v “Brown Music Company“ a vybavil mu prácu ako výpomoc. Gene začal hrať v rovnakom období na bicie. Vtedy sa rozhodoval podľa ceny nástroja na čom bude hrať. V robote si dôkladne prešiel celý katalóg ponúkaných nástrojov a zistil že najlacnejšie sú bicie. Japonská sada, ktorú kúpil obsahovala veľký kopák a mosadznú činelu zavesenú na ňom, malý bubon a wood block.
Jeho rodičia boli silno veriaci a zariadili mu, aby študoval za kňaza. Mladý Krupa však jasne objavil to, čo chcel v živote robiť a tak ako 13 ročný začal hrať v kapele. V roku 1928 prvý krát debutoval, keď v hudobnej verejnosti spôsobilo jeho bubnovanie veľký rozruch a to z nahrávky súboru McKenzie - Cordon`s Chicagoans. Po tomto projekte sa mu začali zákazky sypať jedna radosť a paradoxne na tom je, že Krupa nevedel čítať noty. Keďže Gene chcel byť po všetkých stránkach dokonali, vybral sa k učiteľovi, ktorý mu objasňoval teóriu. Zdokonaľovanie jeho hudobných schopností mu bolo len osožné, lebo sa mu otvorili nové možnosti hrania. Za vrchol jeho tvorby sa považuje koncert v hoteli Congress v Chicagu v roku 1935. Jeho hra s kapelou na roky predurčila jazzové bubnovanie.
Tak ako bol novátor v hre na bicie, tak bol aj na ich mechanickú podstatu. Jeho tom mal laditeľné obe blany, čo bolo úplnou novinkou. Dovtedy sa vyrábali tomi tak, že horná blana sa dala ladiť, pričom spodná bola prinitovaná a hýbať sa ňou nedalo. Tak isto zaviedol aj stojany na kotol, ktorý bol dovtedy stavaný na rôzne stojany. Bol naozaj géniom vo svojom obore a keď došiel na to, aká je jeho hodnota, rozhodol sa založiť vlastný súbor. Ten produkoval veľa známych skladieb ako napr. “Drum Boogie“ alebo “Drummer Boy“. Ako väčšina géniov bol aj Krupa istým spôsobom výstredný. V roku 1942 bol obžalovaný z prechovávania drog a 84 dní strávil vo vezení. Po tom sa žalobu proti nemu rozhodli úrady stiahnuť. Krátko na to sa dal Krupa opäť dokopy s Benny Goodmanom a neskôr obnovil aj svoju kapelu, ktorú musel po drogovom škandále rozpustiť. V roku 1954 sa rozhodol založiť školu pre bubeníkov, kde vyučovali až 150 žiakov týždenne.

Keď v roku 1960 prekonal srdcový infarkt, vystupoval stále menej a menej. Jedno z jeho posledných vystúpení sa uskutočnilo na Newportskom jazzovom festivale, kde si mohli hostia na ňom všimnúť značné stopy ťažkej choroby. Gene Krupa zomrel 16. októbra 1973 na leukémiu. Po jeho smrti vyšli ešte rôzne jeho kompilácie a knihy o ňom. Jeho prínos pre jazzovú hudbu, ale aj pre zdokonalenie bicej sady sú nevyčísliteľné.


 

Menovky: ,

Superman medzi pedálmi - SONOR Twin Effect Pedal

0 komentárov Zverejnil butcher o 12:33


Popri hľadaní nejakej kvalitnejšej šlapky(alebo ak chcete pedálu)pre blízkeho človeka som narazil na zaujmavú vec.
Firma Sonor je známa vysokou kvalitou spracovania, inovatívnimi vylepšeniami a ústretovými riešeniami pre bubenníkov. Vlajkovú loď medzi pedálmi zastupuje séria Giant step, bubenníkom isto veľmi dobre známa. Avšak prekvapila ma 1 kontkrétnym modelom a tým je GTEP3 Twin Effect Pedal. Táto šlapka umožňuje bubenníkom udierať 1 nohou dvojkopy technikou päta-špička vďaka dvojbeatu a duálnemu systému. Kombinácio 2 týchto šlapiek môžete hrať dvojkopy resp. 4 kopy neuveriteľnou rýchlosťou prípadne hrať inovatívne rytmy. Našiel som aj pár videí, kde bubenníci demonštrujú túto novú techniku hrania.









 

Menovky: ,

Legendárni bubeníci (part 1)

0 komentárov Zverejnil Chef. o 14:48

Bicie nástroje zažili svoj najväčší rozmach v 20. storočí a spolu s nimi aj bubeníci, dnes už verejnosťou málo spomínaní a z veľkej miery aj zabudnutí. Rozhodol som sa preto, že tieto mená nám pripomeniem aspoň tak, ako viem, prostredníctvom článkov. V prvom Vám predstavím bubeníka, ktorý znamenal pre svet hudby veľmi veľa a poznali ho nielen ľudia ktorí počúvali jeho hudbu, ale aj ľudia, čo nemali s jazzom nič spoločné. Je to jedna z najústrednejších postáv moderného bubnovania. Buddy Rich bol nadčasovým, talentovaným a nesmierne muzikálnym druhom bubeníka, ktorý sa stal vzorom pre nasledujúce generácie. Nasledujúce riadky sú o jeho živote a prínose. Prajem príjemné čítanie, po ktorom dúfam zaspomínate na Buddyho aspoň prostredníctvom youtube.

Bernard “Buddy“ Rich sa narodil 30. septembra 1917 v Brooklyne, New Yorku, do rodiny hercov Vaudevilleu. Buddyho talent prvý krát spozoroval jeho otec, ktorý zaregistroval, ako malý, 18 mesačný chlapec, dokáže udržať stabilný rytmus lyžicou, ktorou si búchal po stole. Mal len tri roky keď prvý krát vystupoval. O rok na to už hral na Broadwayi, no a keď mal Buddy šesť, bol označený za zázračné dieťa a absolvoval turné po Australii. Jeho hru ovplyvňovali v detských rokoch mená ako, Gene Krupa, Papa Jo Jones či Chick Webb. Rich sa ku džezu dostal až keď mal 20 rokov a to s kapelou Joe Marsala, kam ho odporučil pedagóg Henry Adler, ktorý v tú dobu vydával bubenícku literatúru a takisto aj bicie vyučoval. Spomína na prvé stretnutie s Buddym, ako na jednu z najneuveriteľnejších udalostí svojho života. Hral s takou ľahkosťou a presnosťou všetko, čo mu Adler dal zahrať. Dovtedy kým sa ho Adler učiteľsky neujal, Buddyho nik neučil hrať. Zaujímavé však? Aký veľký šok potom musel zažiť Henry Adler, keď videl bezchybnú hru mladého bubeníka ktorého doposiaľ nikto neviedol. Buddy sa veľmi rýchlo stal známym, úspešným a vyhľadávaným hráčom, pričom jeho popularita stále rástla. Zvlášť po tom ako si v roku 1945 založil big band, ktorý fungoval do 1950. Po rozpade striedal kapely dosť často a zúčastnil sa aj na jednorazových štúdiových projektoch, kde hral s takými velikánmi ako Gene Krupa. Po takmer sedemnástich rokoch Rich oživil svoj Big Band, ktorý fungoval až do jeho smrti. Medzi hudobníkmi bol Buddy Rich kapacita a nie veľa ľudí sa mu odvážilo konkurovať. Ale tak isto bol známy ako konfliktný typ človeka, ktorý si svoje názory presadzoval aj cez mŕtvoly a keď mu niekto chcel oponovať, stal sa neovládateľným monštrom. Bol človek, ktorý si nenechal rozprávať čokoľvek na jeho adresu. U spoluhráčov nedokázal tolerovať najmenšie chyby, vyžadoval od nich maximum a keď si všimol u niekoho čo i len menší náznak zaváhania, bol mu schopný vynadať aj na pódiu. Vysvetľoval to tak, že svojich hudobníkov pozná, vie koľko môže od nich chcieť ale neznesie to aby sa ulievali a robili zlé meno kapele. Poslucháčov bral ako chlebodarcov a chcel aby prišli na vystúpenia znovu a znovu. Buddy zomrel 2. apríla 1987 vo veku 69 rokov, krátko po tom ako ho operovali. Mal nádor na mozgu a zomrel na zlyhanie srdca, ktoré bolo po nespočetných srdcových infarktoch už veľmi slabé. Magazín Down Beat ho 4 krát označil za najlepšieho bubeníka planéty, jeho bubnovanie je zachytené na viac ako 50 albumoch, za svoj život stihol spolupracovať s menami ako, Ella Fitzgerald, Gene Krupa, Artie Shaw či Louis Armstrong. Bol príkladom prirodzeného talentu, len málokedy cvičil a aj napriek tomu bol virtuózom svojho nástroja.
Po Buddyho smrti sa usporadúvalo veľa koncertov na jeho počesť. V roku 1994 bol vydaný tribute album s názvom, Burning for Buddy: A Tribute to the Music of Buddy Rich, ktorý produkoval bubeník kapely Rush, Neil Peart a účinkovali na ňom bubeníci ako: Kenny Aronoff, Dave Weckl, Steve Gadd, Max Roach ale aj Peart osobne. Sprevádzal ich Buddy Rich Big Band. Druhý vydanie vyšlo o tri roky neskôr.

Zdroje fotiek:

www.oldhandbills.com
www.nndb.com
www.davidwarnerellis.co.uk

 

Menovky: ,

Bicie príslušenstvo roka 2008 (Part 3)

0 komentárov Zverejnil Chef. o 16:08

Rok 2008 priniesol veľa nového a pokrokového vo svete bicích nástrojov. Niektoré veci boli spomenuté v prvom a druhom diely tejto trilógie. Svoje poznatky som čerpal zo stránky musicradar, kde bol vytvorený aj celý tento zoznam. Tu je posledný diel.

:Kovové rytmičáky:

:Worldmax Snare Drums:

Tento rok bol úspešný, čo sa týka zbierania úrody úspechu kovových rytmičákov. Najväčší ohlas mala po svete značka Worldmax s ich Craviotto`s Diamond Series Snare. Oslnivý rytmičák, ktorý úplne otupil zmysly všetkých znalcov v každom ohľade. Bohužiaľ, jeho cena je niečo okolo 1200 eur, čo teda nie je vôbec. Teda ak nie ste Chad Smith (Red Hot Chilli Peppers), ktorý vlastní prví vôbec vyrobení kus tohto škopka. Sú naozaj nedosiahnuteľné. Ako náhradu, za tento drahý skvost vytvorili Worldmax sériu aj pre nás, nie Chad Smithov : ). Rada nesie meno Highwood`s Hammer models a oplýva inými, špecifickými vlastnosťami ako: citlivosť, mohutnosť, ale najviac zo všetkého, cenová dostupnosť. Modely Highwood`s Hammer sa pohybujú v sume do 180 eur, čo je už trocha rozdiel. Cena však postupne rastie už teraz.

:Drevené rytmičáky:

:Yamaha Wooden Snares:

Jediný problém s poslednou sériou rytmičákov od Yamahy bol vraj ten, že si nikto nevedel poriadne vybrať z toho množstva druhov. Chcete si vybrať niečo do metalovej hudby? Vyskúšajte Loud Series. Do Jazzu? Je tu séria Vintage - ak viete presne to, čo potrebujete a chcete, tak potom tu je naozaj niečo pre Vás. Rozumná cena, bezchybná konštrukcia a vkusný vzhľad.

:Software:

:Toontrack Superior Drummer 2.0:

Všetky doterajšie vtipné pokusy o seriózny bubenícky software stranou! Software ktorý prichádza, prešiel dlhú cestu za posledných pár rok zlepšovania. Nová verzia je jasným príkladom výkonu, ktorého celý balíček výhod môžete používať veľmi jednoducho. K využitiu je tu všetko od ľubovoľného nastavovania jednotlivých tomov, rôznych druhov nahrávacích štúdii, až po najdrahšie štúdiové vybavenia. Takmer všetko, vytvára pocit malého zázraku, že takéto niečo môžeme vlastniť a nemusíme nikoho rušiť s reálnou sadou. Takmer všetko!


Súvisiace články:
Bicie príslušenstvo roka 2008 (Part 1)
Bicie príslušenstvo roka 2008 (Part 2)

 

Menovky: ,

Bicie príslušenstvo roka 2008 (Part 2)

0 komentárov Zverejnil Chef. o 17:22

Elektronické bicie sady ( edrums):
:Yamaha DTXtreme 3 Special:
Vyzerá to tak, že Roland a ich elektronické bicie rady, majú silného konkurenta na tento rok. Nie je ním nikto iný než, Yamaha DTXtreme 3, ktorá sa im vyrovná, ba ich aj predbehne v každom detaile. Majú veľký a rozumný modul, ktorý ja nahraný rôznymi zvukmi. Jednotlivé gumené pady a činely znejú fantasticky a rampový systém má také ľahké používanie, že si ho vie postaviť aj dieťa. Taktiež sú dosť praktické a sú schopné s Vami chodiť na akékoľvek cesty.
Činely:
:Sabian APX:
Tieto činely sú podľa recenzentov, ktorý ich počúvali a hodnotili dlhé hodiny, najhlučnejšie na trhu. Podľa ich slov, dokážu prelomiť rôznu zvukovú bariéru. Ale tieto vlastnosti, samozrejme, nie sú postačujúce pre ocenenie. Činely sú agresívne, tvrdé a rýchlo šíriace zvuk. Oceniť ich môžu najmä bubeníci, hrajúci rockový štýl. Pri voľbe týchto činelov, nezabudnite na ochranu uší.
:Dream Bliss Cymbals:
Neviem o tom, že by činely tejto značky, boli dostať kúpiť niekde na Slovensku, alebo v iných okolitých štátoch. Sú vyrobené v Číne, ale na podivenie nie masovo. Sú to univerzálne činely, s rôznorodým charakterom zvuku a môžu hrdo konkurovať aj iným, svetovým značkám. Ak budete mať možnosť posúdiť ich zvuk sami, budete podľa odborníkov veľmi milo prekvapení. Ak budete mať tú možnosť skôr ako my, určite nám potom dajte vedieť aké to bolo.

 

Menovky: ,

Bicie príslušenstvo roka 2008 (Part 1)

0 komentárov Zverejnil Chef. o 0:16

Končiaci rok bol hviezdnym pre bicie príslušenstvo. S odstupom času si môžeme predstaviť tie najlepšie ohodnotené výrobky, z toho množstva uvedeného na trh tento rok. Príslušenstvo bolo vyberané z kategórii: bicie sady, činely, elektronické bicie sady, malé bubny, atď. Nasledovné príslušenstvo bolo vybrané stránkou, musicradar.com.
Yamahacke DTXtreme 3 sú míľnikom vo výrobe elektronických bicích. Technológia X Shell od DW je obrovským skokom pre bubnujúcu časť planéty a nové, malé a plytké Tamacke tomy rady Superstar. To sú všetko veci, ktoré budú v roku 2009, viac ako určite kopírované, každým iným výrobcom bicích nástrojov.
Blany:
Evans G-Plus coated
G-Plus, sú azda najzreteľnejšími blanami z toho množstva, ktoré trh momentálne ponúka. Zvuk je popisovaný ako teplý, bohatý a trvajúci. Tieto vlastnosti robia blanu vhodnou na živé vystúpenia, zatiaľ čo blany rady EQ sú vhodné do štúdia. Sú skutočne veľmi dobré.
Akustické bicie sady:
Tama Superstar Custom Hyperdrive Kit
Male a plytké prechody nie sú žiadnou novinkou, ale tieto bubny z dielne Tama, sú výnimočné kvôli ich plnému, širokému zvuku. Sú úplne odlišným príkladom, ako napreduje Čínska výroba. Konečná úprava (predovšetkým nosná hrana ) je excelentná.
DW zberateľská séria X Shell kit
Tak čo je dopekla X Shell technológia? Dobrá otázka, a jednoznačnú odpoveď vedia zrejme len výrobcovia. V zásade je to krížové vrstvenie jednotlivých vrstiev bubna. DW našli cestu, ktorá im umožňuje pokladať vrstvy dreva zvisle, namiesto priečneho pokladania. Takto vedia dosiahnuť nižší a zreteľnejší tón bicích. Je to viac ako len technológia, je to prevratná myšlienka.

 

Menovky: ,

Rozhovor: Jozef Banyak - "Muzika pomáha najviac!"

0 komentárov Zverejnil Chef. o 17:24

Jozef Banyak, podľa znalcov jeden z najlepších bubeníkov mladej generácie, ktorých na Slovensku máme. Mal som tú česť porozprávať sa s ním o jeho hudobných začiatkoch a vývoji, o tom ako sa stal firemným hráčom firmy TAYE, ale aj o jeho plánoch do budúcnosti.
V rámci rozhovoru je natočené aj video s Jožovou skvelou hrou, tak nezabudnite a “Check the Boogie!!!“

Aké boli tvoje prvé bicie?

Prvé bicie som mal Amati, červene, s nekvalitnými závitmi : ). Úplne klasická sada (kopák, dva tomy, kotol, malý bubon).

Aké sady preferuješ väčšie alebo menšie? Uprednostňuješ viac činelov a málo tomov alebo naopak?

Myslím si každý hráč si vyberá sadu podľa toho, aký štýl hráva. Keď hrá niekto vyslovene swing, tak mu stačí kopák, jeden tom, kotol a malý bubon. Osobne uprednostňujem veľký set, tomy 10,12,14,16, kopák 22x18 a dva malé bubny. A čo sa týka činelov, vyskúšal som už veľa druhov použitia, respektíve rozloženia a ostal som pri tom tak, že používam dve Crash činely, jednu Ride, jednu Hi-Hat, pre efekt používam dve Splash činely a jednu Trash Hit činelu, ktorá je zvukovo imitáciou China činely. Čiže dokopy je to šesť činelov.

Ako ladíš bicie, respektíve aký zvuk od nich očakávaš?

Ladím podľa sluchu, v intervaloch. Snažím sa ladiť v kvartách na vyššie tóny, ale nie veľmi vysoké, ale tak aby mal bubon dozvuk a znel pekne. Od bicích očakávam konkrétny zvuk, to znamená dobrý dozvuk aby prechod vyznel. Toto je v podstate základ môjho zvuku a ešte to aby bol kopák úderný, skratka aby tlačil zvuk dopredu: ).

Z ktorého dreva ti bicie vyhovujú najviac po všetkých stránkach?

Toto je ťažká otázka, pretože v dnešnej dobe ma prekvapilo naozaj hocičo. Dnes nie sú na trhu len dva druhy drevá ako kedysi mahagón a breza, ale výrobcovia prichádzajú na trh s rôznymi kombináciami dreva. To že výrobca predáva jeden typ bubnov ako najvyššiu sériu pre mňa ešte nič neznamená. Vie ma ovplyvniť kľudne aj stredná rada bicích s miešaným drevom ktorá hrá naozaj výborne. Ale najviac sa mi momentálne páči asi kombinácia lipa a breza, z ktorých sú vyrobené aj moje súčasné bicie, kde prvú a poslednú vrstvu tvorí lipa a všetko ostatné je breza.







Používaš dvojkopák alebo dvoj - šľapku, alebo hrávaš len jednou nohou na veľký bubon?

Áno dvoj - šlapku používam, nie však na „vrtuľníkové“ rytmy, ale hlavne v sólach na ich obohatenie. Na toto je to veľmi dobrá vec.

S kým by si si rád zajamoval s bubeníkov alebo iných hudobníkov?

Z bubeníkov by to bol môj vzor Vinnie Colaiuta, z iných hudobníkov by to bol napríklad výborný bassman Victor Wootan.

Aký máš názor na kupovanie bicích? Je podľa teba lepšie kúpiť bicie z druhej ruky alebo bicie úplne nové?

Osobne si myslím že v dnešnej dobe je rozumnejšie kúpiť bicie úplne nové, lebo za tú cenu, za akú sa pohybujú bicie v bazároch a na rôznych internetových trhoch, máte dnes už komplet novú sadu kde máte navyše aj záruku a taktiež aj istotu, že na nej nikto iný nehral. Navyše zvuk je tu už moderný. Pre začínajúceho bubeníka by som odporúčal nové bicie do 15 000, ak môže na to toľko obetovať, alebo potom nekupovať vôbec žiadne bicie, ale len trenažér, či už jeden alebo celú sadu. Osobne si myslím, že je lepšie začať na trenažéri.


Aký hudobný štýl preferuješ? V akej kapele hráš a aký štýl hráte?

Osobne sa mi páči veľa štýlov od latino až po pop - rock. Mám rád jazz a hlavne jazz - rock. V kapele hrávame fusion jazzu a rock. Je to hudba veľmi náročná najmä na počúvanie. Na Slovensku je táto muzika málo počúvaná ale v zahraničí má uspech.

Aká formácia tvorí vašu kapelu a ako dlho hrávate v tejto zostave a aký je názov kapely?

Voláme sa Finally. Hráme spolu už päť rokov. Naším cieľom je usadiť štýl ktorý hráme, konečne už aj na Slovensku. V našej hudbe poslucháč nájde takmer všetko. Od ťažkej témy, až po sóla. Hráme štyria v zložení basa, bicie, gitara a klavír. Zoznámili sme sa ešte za študentských čias na konzervatóriu a odvtedy to spolu ťaháme. Jediné čo sa odvtedy zmenilo je to, že pred časom náš pôvodný basák opustil kapelu. Máme však nového basáka ktorý hráva aj klasiku a sme s ním práve tretí mesiac.

Na Slovensku je o Tebe, ako bubeníkovi počuť stále viac, čakal si dlho kým si sa dopracoval k tomu aby si bol známy a uznávaný aspoň tak ako teraz? Chcel by si ísť vyššie?

Tak v prvom rade ja vôbec nesledujem či som známy alebo nie. Vždy som sa hudobne chcel rozvíjať preto, lebo ma to bavilo a baví a robím to pre seba nie pre ľudí. To či sa niekomu páči to čo robím a ako to robím, je len na ňom. Ale je jasné, že na to, aby som mohol hrať aspoň tak ako hrám, som sa potreboval zatvoriť a makať na sebe. Počas štúdia na konzervatóriu som sa dokázal koľkokrát aj na celý deň zatvoriť do triedy k bicím a len som cvičil, vôbec som nerozmýšľal nad tým čo je to život, proste som len hral. Čím by som chcel ísť stále hore je kvalita hry.

Ako dlho hráš na bicie nástroje a ako si sa k nim vlastne dostal?

Od štyroch rokov. Moji rodičia si vždy želali aby som bol klavirista, ale môj otec je bubeník a istú dobu keď som bol ešte dieťa vyučoval súkromne aj doma. Ja som sa vždy pozeral, lebo sa mi to veľmi páčilo a chcel som zistiť ako to celé funguje: ). Nakoniec som doprosil otca k tomu, aby ma začal učiť. Keď prišiel čas na výber strednej školy, tak rodičia veľmi chceli aby som pokračoval na konzervatóriu v hre na klavír, ja som sa ale lepšie cítil za bicou súpravou ako za klavírom. Celkovo ma bicie veľmi fascinovali a to o veľa viac ako klavír. Nakoniec ma na konzervatórium prijali a tam som študoval 6 rokov. Čiže asi takto nejako by som opísal svoje začiatky.

Kde všade si študoval a čo ti to do hudobníckeho života v populárnej hudbe dalo?

V Budapešti som študoval dva roky na VŠMU, ale po tom som to musel nechať kvôli tomu že nebolo na to dostatok financií. Na druhej strane ma v tej dobre zobrali hrať do SND a takisto som už učil na ZUŠ - ke. Absolvoval som ale veľmi veľa workshopov a kurzov v Maďarsku, ktoré ma naučili veľa, a takisto mi to prinieslo aj nejaké nové kontakty a to že som bol stále v kruhu muzikantov.

Na akých súpravách si doteraz hral, ktorá ti najviac sedela?

Vyskúšal som si veľa značiek od Yamaha, Pearl, Tama a kopec iných svetových značiek a všimol som si, že každá značka má jedinečný sound. Dnes, keď počúvam nejaký live koncert už viem uhádnuť, respektíve vydedukovať to podľa zvuku, že na akých bicích bubeník hrá. Momentálne som zakotvil u značky TAYE, ktoré mi veľmi sedia po všetkých stránkach a sú moderné. Či už zvuk alebo hardware, proste sa mi na tom hrá výborne. Pred nimi som hral na Pearl Masters Series, čo je najvyššia séria tejto značky. Tiež hrali veľmi dobre a zvukovo boli staršie. U TAYE som si vybral celú zostavu ktorá mi najviac vyhovuje.






Ako si sa dostal k jobu - firemný hráč značky TAYE a ako sa ti pozdávajú po zvukovej, hardware - ovej stránke? Používaš predpokladám aj ich hardware, v čom sa líši od ostatných značiek?

Dostal som sa k tomu tak že ma oslovil Emil Frátrik, ktorému som vďačný za veľa vecí. On ma začal pretláčať dopredu spomedzi všetkých tých mladých slovenských hráčov a dotiahol ma až ku TAYE. Zvukovo nemajú chybu. Hardware mám nie z úplne najvyššej rady ale z tej istej akú mam sadu Tour Pro. Vybral som si tieto pretože som chcel spoznať aj nižšiu sériu. No a hardware tu nie je ešte taký vyspelý. Líši sa guličkovým kĺbovým systémom, ktorý žiadna iná značka dostupná na Slovensku nemá. Je tu dôležité to, že aj najnižšie rady TAYE nemajú vŕtané uchytenie na prechody.

Aké blany preferuješ, značka a typ? Máš na celej súprave tú istú značku blán? A čo paličky?

Dlhé roky som hrával na Remo Ambasador priesvitné. A teraz som vyskúšal od Evans pieskové G2 a páčia sa mi svojou konkrétnosťou. Teraz mám presne taký zvuk, aký som chcel už dlho. Rezonančné blany používam extra tenké Evans Resonant Glass. Na kopáku mam taktiež Evans EQ2, čiže momentálne mám na celej sade Evans blany. Paličky používam Vic Firth a Vater. Od Vater Sweet Ride Tipe a od Vic Firth Jojo Mayer signature.

Mnoho ľudí si Ťa spája so štýlom jazz, si vyslovene jazzový hráč, alebo si schopný zahrať všetko či na koncerte či v štúdiu, od dychovky až po death metal: )

Nepovedal by som že som jazzový bubeník, ale hrám fusion jazz - rocku, čo je môj obľúbený štýl, ale zahrám aj rôzne iné štýly. Momentálne počúvam americký gospel, kde sú fakt že namakaní bubeníci, ktorí hrajú s neskutočným cítením.

Aké používaš činely a aké si používal značky? Z týchto značiek a rád nám povedz tú zvukovo a kvalitou Tebe najviac vyhovujúcu?

Vyskúšal som veľa značiek a súčasne používam Istanbul činely no a momentálne lepšie nepoznám: ). Dlho som bol spokojný so Zildjian K a A custom sériou ale vadí mi na nich to, že sú dosť predražené.

Keby si mal vybrať jednu jedinú značku bicích, ktorá by sa riadila hesla za malo peňazí veľa muziky, ktorú značku by si vybral a prečo?

Tak vybral by som TAYE určite, pretože ich najlacnejší set nestojí až tak veľa a hrá to super. “TAYE super to HRAJE“ :)). Dovolím si povedať, že je to obrovská konkurencia aj pre Yamaha Stage Custom.

Je podľa Teba pre hudobníka, v tomto prípade bubeníka, potrebná drahá súprava k tomu aby dosiahol dobrý zvuk a výkony, alebo si myslíš že je to skôr o hráčovi?

Je to skôr o hráčovi ako hrá, aké má cítenie rytmu, ako sa dokáže hudobne rozvíjať. Keď niekto necíti rytmus tak mu nepomôže ani najlepšia sada ani najlepší učiteľ.

Aký máš názor na Slovenskú hudobnú scénu, patrí jazzová hudba u nás k undergroundovej hudbe? Čo by hudobník mal hrať, aby sa na Slovensku presadil a aký by mal byť? Stačí mu byť priemerný alebo musí byť naozaj dobrý?

Na Slovensku hrá jazz veľa ľudí, ale čo sa týka škôl, tak tu nie sú určite na jazz tak zamerané ako v zahraničí. Určite je tu veľa dobrých kapiel. Všetky jazzové štýly sú pomerne ťažké na počúvanie a u nás určite patria do undergroundovej hudby. Hudobník by tu mal hrať úplne najľahšie a najkomerčnejšie veci ako pop hity a vtedy má veľkú šancu presadiť sa. Na to aby sa bubeník presadil, mu stačí vedieť zahrať v tomto štýle pár rytmov, ale keď má šikovnú kapelu tak tá to celé potiahne hore. V takomto prípade treba mať aj kus štastia.

Počul si niekedy hudbu, ktorá je u nás mainstream a ako súdiš kapely hrajúce
túto hudbu? Tvoj názor na rádia a hudbu ktorú ponúkajú...

Osobne sa mi vôbec nepáči hudba, ktorá tu má u ľudí úspech a ani ju nepočúvam, keď niečo také v rádiu dávajú tak to prepnem, lebo ma to nudí. Ani hrať takúto hudbu ma nikdy nelákalo a ani neláka. Rádia ponúkajú väčšinou popovú a pop - rockovú hudbu, ktorú osobne nepovažujem za slabú ale jednoducho ma to ako poslucháča nezaujíma. V rádiach by mohli sem tam pustiť aj nejaké americké jazzové hity.

Išiel si ako hudobník, alebo máš plán ísť skúsiť šťastie von do zahraničia?

Do zahraničia chodím hrávať, ale je to veľmi ťažké lebo človek tam musí mať známosti aby sa tam vôbec nejako dostal a uchytil sa tam. Osobne mi je lepšie tu doma. Keby bola nejaká dobrá príležitosť, tak by som sa jej určite chytil. Ale v zahraničí je to tak, že kapela ktorá tam funguje, určite zoberie do svojej zostavy hrať “svojho“ ako nejakého Slováka. Na to treba mať jednoducho šťastie.

Čo pre teba znamená bubenícka konkurencia na Slovensku? Ako hodnotíš hru, dá sa povedať Tvojich vrstovníkov ako Buntaj a Valihora.

Samozrejme sledujem a analyzujem už dlhšie ich hru, ale musím úprimne povedať, že najviac sa mi z domácich bubeníkov páčil a páči Emil Frátrik, ktorý má taký Time - Groove aký na Slovensku nemá nikto. Valihora hrá veľmi dobre, je úspešný, vyštudoval Berklee, hráva s vynikajúcimi hudobníkmi, ale štýl ktorý hráva mňa osobne moc nebere. Buntaj je výborný bigbeatový bubeník.

Ktorý Slovenský hudobník je podľa Tvojho názoru naozaj špička svetového formátu?

Tak určite Henry Tóth výborný gitarista a Emil Frátrik.

Robíš okrem hudby aj niečo iné alebo Ťa živí len hudba? Dá sa tu hudbou podľa teba uživiť tak, aby si mohol robiť len ju?

Okrem hudby nerobím nič iné. Učím na troch školách, hrávam klasiku v SND, momentálne už len ako výpomoc, no a hrávam s kapelou. Hudbou sa dá vyžiť, ale tiež je k tomu potrebný kus šťastia. Keby som nerobil hudbu asi by som podnikal.

Ponúkli ste s kapelou svoje nahrávky aj vydavateľom? Máte niečo vydané alebo vydať idete?

Práve chystáme na zimu veľký album kde budú aj americkí a maďarskí hostia. Tých teraz nechcem menovať ale je sa určite na čo tešiť.

Aké sú tvoje hudobné vzory, ktorý hudobník či už bubeník alebo gitarista ťa najviac ovplyvnil v tvojom hudobnom vývoji?

Matej Koleda, gitarista z našej kapely ktorý je super muzikant a super človek. Róbert Vizváry, náš bassman, je výborný muzikant nielen v jazzovej hudbe ale aj v klasike. Herbie Hancock vynikajúci americký klavirista. Bubeníckych vzorov mám viacero ale takými najväčšími sú pre mňa Gergo Borlai, Jojo Mayer, Vinnie Colaiuta. Najviac ma ovplyvnil Gergo Borlai.

Aký je tvoj názor na elektronické bicie? Sú podľa teba pre bubeníkov vhodné alebo nie? Hrával si na nich niekedy?

Podľa mňa je to super použiť ich s akustickými, takpovediac vyplniť celý ten zvuk s nimi. Ale nikdy to nebudú akustické bicie. Nedá sa to dosiahnuť tým, že sa na nich nedá zahrať veľká dynamika a takisto ani odraz paličky nie je úplne reálny.

Aký je tvoj hudobný sen, čo chystáš do budúcnosti, a čo by si poradil každému začínajúcemu bubeníkovi?

Hrávať čo najviac s kapelou, či už koncerty alebo v štúdiu, do budúcnosti chystám nový projekt s novou kapelou a taktiež idem vypracovať nové plány mojich workshopov. Mladým bubeníkom by som poradil aby študovali veľa teóriu, čítali knihy o bubnovaní a o jej histórii, aby počúvali veľa muziky, lebo tá pomáha najviac, aby hrali v kapele a najmä aby veľa cvičili či už s kapelou alebo bez nej.

Je niečo na záver čo by si chcel odkázať čitateľom Boogiesoundu a Tvojim fanúšikom?

Ďakujem veľmi pekne Boogiesoundu za tento rozhovor. Ďakujem za to, že ste si tento článok prečítali a verím, že moje skúsenosti budú pre Vás poučné. Chodievajte na moje koncerty, sledujte moju kapelu moju hru a ja sa Vám za to odvďačím skvelou muzikou.

autor + foto: chef.

 

Menovky: , ,

Workshop: Howard Curtis

0 komentárov Zverejnil Chef. o 22:27

Howard Curtis svetová kapacita v hre na bicie nástroje poctila svojou návštevou aj Slovensko. Známy americký bubeník je pre veľkú časť slovenských poslucháčov asi neznámy, o to väčšie bude prekvapenie pri počúvaní jeho famóznej hry.

Pán Curtis zavítal na Slovensko v sobotu 10. mája, aby uskutočnil workshop v bratislavskom hudobnom klube Hlava 22. Mal som to šťastie sa zúčastniť tejto, v skutku výbornej akcie, za čo sa chcem poďakovať, špeciálne Alexovy S., ktorý to celé usporiadal.
A teraz už k samotnému workshopu. Celé to malo začať o 12:00. Bohužiaľ sa mi nepodarilo dostaviť načas, ale až o takmer celú hodinu neskôr. Pri vstupe som však zistil, že prednáška má meškanie (chvalabohu) tak som sa teda usadil a čakal. Hneď mi do očí padli dve bicie sady. Jedny Sonor, bielej farby a druhé, tie stáli na pódiu, červené Yamahy. V klube boli aj klávesy a kontrabas. Po krátkom čase organizátor privítal pána Curtisa.

Začal rozprávať o vývoji hry na bicie nástroje od čias armády, kedy sa vlastne hra ako taká začala rozvíjať a v tomto období sa uložili aj prvé základne úderné techniky.
V podstate celá prednáška sa točila okolo rudimentov a ich dôležitosti pre správne a technické hranie, ako slávny jazzový bubeníci rozložili rudimenty do celej sady a ktorý z nich boli najväčší inovátori. Zazneli tu mená ako Warren ``Baby`` Dodds, ``Papa`` Jo Jones, Cozy Cole, ``Big Sid`` Sidney Catlett, Gene Krupa, i Buddy Rich. Títo všetci boli originálni bubeníci, ktorí priniesli do hry na bicie nástroje naozaj veľmi veľa. Pán Curtis striedal rozprávanie, s názornými ukážkami, ale aj s kladením otázok do publika a hraním s kapelou. Na pomoc si prizval o nič menej famóznych hudobníkov, klaviristu Tomáša Gajlicha a kontrabasistu Juraja Kalasza, ktorí mu robili doprovod počas jeho demonštrácii hrania s kapelou ale aj ukážok hudobných štýlov, rytmov a ich vývojom. Zaujímavá bola demonštrácia harmonickej kapelovej hry, kde mal každý nástroj svoje sólo a tie ostatné hrali v piane. Hlavným mottom Howarda Curtisa je hrať uvoľnene, byt v kľude a počas hry relaxovať. Podľa jeho slov, len tak môže byť naša hra predvádzaná z ľahkosťou. Zaznela aj otázka koľko odporúča cvičiť. Odpovedal, že je to individuálne, lebo keď žiakovi povie nech cvičí dve hodiny, tak bude cvičiť hodinu a pol a zvyšok bude pozerať na hodiny kedy už ubehnú tie dve. Povedal, že na druhej strane dve hodinky denne je fajn, ale čím viac tým lepšie, on sám ako doštudovaný hudobník, keď mal veľa času, vraj cvičil denne aj tých 10-12 hodín. Na záver zahrala celá kapela poslednú skladbu jazzového štýlu. Po nej sa pán Curtis poďakoval za pozvanie a takisto sa poďakoval pánovi Kalaszovi a pánovi Gajlichovi za skvelú hru. Tento workshop mne osobne dal dosť, lebo som sa dozvedel nové veci, ako teoretické tak aj praktické. Na záver chcem ešte povedať jedno. Dúfam, že sa v budúcnosti zvýši záujem bubeníkov o takéto akcie, ktoré sú hlavne pre nás, bubeníkov.

 

Menovky: ,

DW vyrobilo 1000 zlatých pedálov

0 komentárov Zverejnil blaze o 15:18

Pri príležitosti 35. výročia sa firma DW rozhodla vyrobiť limitovaný počet pedálov pod označením Gold 5000 Accelerator™ Single Pedal. Plne funkčný pedál je vyhotovený z plátov 24 karátového zlata a je určený predovšetkým zberateľom, ako výrobok predstavujúci pozíciu lídra na trhu v rámci inovácií a kvality v pedálov. Pedál je dodávaný spolu so zlatým prepravným kufríkom a certifikátom. DW z pedálu Gold 5000 Accelerator™ vyrobilo len 1000 kusov.

 

Menovky: ,

Nicko McBrain z Iron Maiden s novou radou Paiste

0 komentárov Zverejnil jeremy o 13:23

           

Firma Paiste priniesla po dlhom čase príprav novú Signature Reflector 22" Bell Ride "Powerslave".
Nicko sa stal endorserom (reklamný/zmluvný hráč)Paiste pred 28 rokmi, ešte keď pôsobil vo francúzkej kapele TRUST.
Nicko sa vždy veľmi zaujímal o svoje bicie nástroje a činely. Dal týmto Paiste dostatok priestoru aby sa stali „zvukom Iron Maiden“. Rady, ktoré používal boli: Formula 602, Sound Creation, 2002, RUDE, Signature , Dimensions resp. súčasná Signature Reflector. Snahou Paiste bolo čo najviac sa priblížiť k Nickovým predstavám, a chcel, na základe vyššie uvedených modelov, zrealizovať činel ktorý by bol jeho značkou a reálne vystihoval jeho výrazné hráčske schopnosti. Každá skladba má iný feeling a vy môžete počuť Nickov jedinečný punc. Je to spôsob ako cíti a Iron Maiden skladá. Vlastne ktokoľvek príde a uvidí show Iron Maiden, zapamätá si zvony, gongy, a ďalšie sférické vrstvy zvuku. A to nie je niečo by veľa skupín dovolilo bubeníkovi robiť. Ale u Iron Maiden to dáva dokonalý zmysel, a my sme radi že môžeme byť toho súčasťou!


Špecifikácia:
Signature: Reflector Bell Ride

Veľkosť: 20" 22"
Váha: heavy
Volume: stredná až veľmi hlasná
Stick Sound: plný, sklovitý
Intenzita: živelná
Sustain: dlhý
Bell (klobúčik) charakter: silný, hlboký, melodický

Charakter zvuku: značne temný, plný, kontrolovaný, tupý, trblietavý, širokoškály . Veľmi pohodlný, plný štrngot. Je vhodný pre komplikovanú, technickú paličkovú hru, ktorá potrebuje silný zvuk klobúčika vo všetkých typoch rockovej hudby.

viac na: www.paiste.com

 

Menovky: ,

Bubenícky workshop s Howardom Curtisom

0 komentárov Zverejnil blaze o 10:52

Priatelia bubeníci, dňa 10. mája 2008 v Bratislave v dobe 12.00 až 17.00 sa koná bubenícky workshop. Lektorom bude americký bubeník Howard Curtis, profesor-pedagóg na Kunstuniverzität v Grazi. T. Howard Curtis sa narodil v USA vo Williamsburg a má zasebou 25 ročnú karrieru jazzového, popového bubeníka, multi-perkusionistu a bubeníckeho pedagóga.

prihlásiť sa môžete u:

Alex S.
tel. 0915 754 418
e-mail: steps50@post.sk

Z jazzovej oblasti spolupracoval aj s takými významnými hudobníkmi ako John Abercrombie, Lionel Hampton, David Liebman, Bob Mitzer, Marc Johnson atď. Bol členom aj Jimmi Dorsey Orchestra. Z popovej scény hral napríklad v skupinách Temptations a Platters.

 

Menovky: ,

Mark Cross zakotvil u TAMA

0 komentárov Zverejnil jeremy o 8:57


TAMA s hrdosťou víta bubeníka gréckych FIREWIND (myspace) Marka Crossa vo svojej rodine. Mark Cross známy svojou spoluprácou s nemeckými metalovými spolkami (Helloween: Rabbit don't come easy, Metalium, Nightfall) sa pridal ku kapele v roku 2006 pred nahrávaním albumu „Allegiance“. Jeho hru môžete obdivovať aj na novinke FIREWIND: “The Premonition”, ktorá vyšla pod krídlami Century Media Records v marci tohto roku.
Mark používa sériu Artstar II čiernej farby a limitovanú verziu *bielej farby
Zostava:
24" x 18" Bass Drums x 2
14" x 5 1/2" TAMA Starclassic Birch-Bubinga & Brass Snare Drum
08" x 08" Tom
10" x 10" Tom
12" x 12" Tom
14" x 14" Tom
16" x 16" Floor Tom
18" x 16" Floor Tom

* Tento model už nie k dispozícii

Hardware :
1 Iron Cobra Bass Drum Pedals
2 Power Tower Rack System

Z činelov dáva prednosť zásadne značke Paiste, z blán značke EVANS.

Viac na :
http://www.firewind.gr
http://www.tama.com
http://www.mcross.com

 

Menovky: ,

Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)