Jozef Banyak, podľa znalcov jeden z najlepších bubeníkov mladej generácie, ktorých na Slovensku máme. Mal som tú česť porozprávať sa s ním o jeho hudobných začiatkoch a vývoji, o tom ako sa stal firemným hráčom firmy TAYE, ale aj o jeho plánoch do budúcnosti.
V rámci rozhovoru je natočené aj video s Jožovou skvelou hrou, tak nezabudnite a
“Check the Boogie!!!“
Aké boli tvoje prvé bicie?
Prvé bicie som mal Amati, červene, s nekvalitnými závitmi : ). Úplne klasická sada (kopák, dva tomy, kotol, malý bubon).
Aké sady preferuješ väčšie alebo menšie? Uprednostňuješ viac činelov a málo tomov alebo naopak?
Myslím si každý hráč si vyberá sadu podľa toho, aký štýl hráva. Keď hrá niekto vyslovene swing, tak mu stačí kopák, jeden tom, kotol a malý bubon. Osobne uprednostňujem veľký set, tomy 10,12,14,16, kopák 22x18 a dva malé bubny. A čo sa týka činelov, vyskúšal som už veľa druhov použitia, respektíve rozloženia a ostal som pri tom tak, že používam dve Crash činely, jednu Ride, jednu Hi-Hat, pre efekt používam dve Splash činely a jednu Trash Hit činelu, ktorá je zvukovo imitáciou China činely. Čiže dokopy je to šesť činelov.
Ako ladíš bicie, respektíve aký zvuk od nich očakávaš?
Ladím podľa sluchu, v intervaloch. Snažím sa ladiť v kvartách na vyššie tóny, ale nie veľmi vysoké, ale tak aby mal bubon dozvuk a znel pekne. Od bicích očakávam konkrétny zvuk, to znamená dobrý dozvuk aby prechod vyznel. Toto je v podstate základ môjho zvuku a ešte to aby bol kopák úderný, skratka aby tlačil zvuk dopredu: ).
Z ktorého dreva ti bicie vyhovujú najviac po všetkých stránkach?
Toto je ťažká otázka, pretože v dnešnej dobe ma prekvapilo naozaj hocičo. Dnes nie sú na trhu len dva druhy drevá ako kedysi mahagón a breza, ale výrobcovia prichádzajú na trh s rôznymi kombináciami dreva. To že výrobca predáva jeden typ bubnov ako najvyššiu sériu pre mňa ešte nič neznamená. Vie ma ovplyvniť kľudne aj stredná rada bicích s miešaným drevom ktorá hrá naozaj výborne. Ale najviac sa mi momentálne páči asi kombinácia lipa a breza, z ktorých sú vyrobené aj moje súčasné bicie, kde prvú a poslednú vrstvu tvorí lipa a všetko ostatné je breza.
Používaš dvojkopák alebo dvoj - šľapku, alebo hrávaš len jednou nohou na veľký bubon?
Áno dvoj - šlapku používam, nie však na „vrtuľníkové“ rytmy, ale hlavne v sólach na ich obohatenie. Na toto je to veľmi dobrá vec.
S kým by si si rád zajamoval s bubeníkov alebo iných hudobníkov?
Z bubeníkov by to bol môj vzor Vinnie Colaiuta, z iných hudobníkov by to bol napríklad výborný bassman Victor Wootan.
Aký máš názor na kupovanie bicích? Je podľa teba lepšie kúpiť bicie z druhej ruky alebo bicie úplne nové?
Osobne si myslím že v dnešnej dobe je rozumnejšie kúpiť bicie úplne nové, lebo za tú cenu, za akú sa pohybujú bicie v bazároch a na rôznych internetových trhoch, máte dnes už komplet novú sadu kde máte navyše aj záruku a taktiež aj istotu, že na nej nikto iný nehral. Navyše zvuk je tu už moderný. Pre začínajúceho bubeníka by som odporúčal nové bicie do 15 000, ak môže na to toľko obetovať, alebo potom nekupovať vôbec žiadne bicie, ale len trenažér, či už jeden alebo celú sadu. Osobne si myslím, že je lepšie začať na trenažéri.
Aký hudobný štýl preferuješ? V akej kapele hráš a aký štýl hráte?
Osobne sa mi páči veľa štýlov od latino až po pop - rock. Mám rád jazz a hlavne jazz - rock. V kapele hrávame fusion jazzu a rock. Je to hudba veľmi náročná najmä na počúvanie. Na Slovensku je táto muzika málo počúvaná ale v zahraničí má uspech.
Aká formácia tvorí vašu kapelu a ako dlho hrávate v tejto zostave a aký je názov kapely?
Voláme sa Finally. Hráme spolu už päť rokov. Naším cieľom je usadiť štýl ktorý hráme, konečne už aj na Slovensku. V našej hudbe poslucháč nájde takmer všetko. Od ťažkej témy, až po sóla. Hráme štyria v zložení basa, bicie, gitara a klavír. Zoznámili sme sa ešte za študentských čias na konzervatóriu a odvtedy to spolu ťaháme. Jediné čo sa odvtedy zmenilo je to, že pred časom náš pôvodný basák opustil kapelu. Máme však nového basáka ktorý hráva aj klasiku a sme s ním práve tretí mesiac.
Na Slovensku je o Tebe, ako bubeníkovi počuť stále viac, čakal si dlho kým si sa dopracoval k tomu aby si bol známy a uznávaný aspoň tak ako teraz? Chcel by si ísť vyššie?
Tak v prvom rade ja vôbec nesledujem či som známy alebo nie. Vždy som sa hudobne chcel rozvíjať preto, lebo ma to bavilo a baví a robím to pre seba nie pre ľudí. To či sa niekomu páči to čo robím a ako to robím, je len na ňom. Ale je jasné, že na to, aby som mohol hrať aspoň tak ako hrám, som sa potreboval zatvoriť a makať na sebe. Počas štúdia na konzervatóriu som sa dokázal koľkokrát aj na celý deň zatvoriť do triedy k bicím a len som cvičil, vôbec som nerozmýšľal nad tým čo je to život, proste som len hral. Čím by som chcel ísť stále hore je kvalita hry.
Ako dlho hráš na bicie nástroje a ako si sa k nim vlastne dostal?
Od štyroch rokov. Moji rodičia si vždy želali aby som bol klavirista, ale môj otec je bubeník a istú dobu keď som bol ešte dieťa vyučoval súkromne aj doma. Ja som sa vždy pozeral, lebo sa mi to veľmi páčilo a chcel som zistiť ako to celé funguje: ). Nakoniec som doprosil otca k tomu, aby ma začal učiť. Keď prišiel čas na výber strednej školy, tak rodičia veľmi chceli aby som pokračoval na konzervatóriu v hre na klavír, ja som sa ale lepšie cítil za bicou súpravou ako za klavírom. Celkovo ma bicie veľmi fascinovali a to o veľa viac ako klavír. Nakoniec ma na konzervatórium prijali a tam som študoval 6 rokov. Čiže asi takto nejako by som opísal svoje začiatky.
Kde všade si študoval a čo ti to do hudobníckeho života v populárnej hudbe dalo?
V Budapešti som študoval dva roky na VŠMU, ale po tom som to musel nechať kvôli tomu že nebolo na to dostatok financií. Na druhej strane ma v tej dobre zobrali hrať do SND a takisto som už učil na ZUŠ - ke. Absolvoval som ale veľmi veľa workshopov a kurzov v Maďarsku, ktoré ma naučili veľa, a takisto mi to prinieslo aj nejaké nové kontakty a to že som bol stále v kruhu muzikantov.
Na akých súpravách si doteraz hral, ktorá ti najviac sedela?
Vyskúšal som si veľa značiek od Yamaha, Pearl, Tama a kopec iných svetových značiek a všimol som si, že každá značka má jedinečný sound. Dnes, keď počúvam nejaký live koncert už viem uhádnuť, respektíve vydedukovať to podľa zvuku, že na akých bicích bubeník hrá. Momentálne som zakotvil u značky TAYE, ktoré mi veľmi sedia po všetkých stránkach a sú moderné. Či už zvuk alebo hardware, proste sa mi na tom hrá výborne. Pred nimi som hral na Pearl Masters Series, čo je najvyššia séria tejto značky. Tiež hrali veľmi dobre a zvukovo boli staršie. U TAYE som si vybral celú zostavu ktorá mi najviac vyhovuje.
Ako si sa dostal k jobu - firemný hráč značky TAYE a ako sa ti pozdávajú po zvukovej, hardware - ovej stránke? Používaš predpokladám aj ich hardware, v čom sa líši od ostatných značiek?
Dostal som sa k tomu tak že ma oslovil Emil Frátrik, ktorému som vďačný za veľa vecí. On ma začal pretláčať dopredu spomedzi všetkých tých mladých slovenských hráčov a dotiahol ma až ku TAYE. Zvukovo nemajú chybu. Hardware mám nie z úplne najvyššej rady ale z tej istej akú mam sadu Tour Pro. Vybral som si tieto pretože som chcel spoznať aj nižšiu sériu. No a hardware tu nie je ešte taký vyspelý. Líši sa guličkovým kĺbovým systémom, ktorý žiadna iná značka dostupná na Slovensku nemá. Je tu dôležité to, že aj najnižšie rady TAYE nemajú vŕtané uchytenie na prechody.
Aké blany preferuješ, značka a typ? Máš na celej súprave tú istú značku blán? A čo paličky?
Dlhé roky som hrával na Remo Ambasador priesvitné. A teraz som vyskúšal od Evans pieskové G2 a páčia sa mi svojou konkrétnosťou. Teraz mám presne taký zvuk, aký som chcel už dlho. Rezonančné blany používam extra tenké Evans Resonant Glass. Na kopáku mam taktiež Evans EQ2, čiže momentálne mám na celej sade Evans blany. Paličky používam Vic Firth a Vater. Od Vater Sweet Ride Tipe a od Vic Firth Jojo Mayer signature.
Mnoho ľudí si Ťa spája so štýlom jazz, si vyslovene jazzový hráč, alebo si schopný zahrať všetko či na koncerte či v štúdiu, od dychovky až po death metal: )
Nepovedal by som že som jazzový bubeník, ale hrám fusion jazz - rocku, čo je môj obľúbený štýl, ale zahrám aj rôzne iné štýly. Momentálne počúvam americký gospel, kde sú fakt že namakaní bubeníci, ktorí hrajú s neskutočným cítením.
Aké používaš činely a aké si používal značky? Z týchto značiek a rád nám povedz tú zvukovo a kvalitou Tebe najviac vyhovujúcu?
Vyskúšal som veľa značiek a súčasne používam Istanbul činely no a momentálne lepšie nepoznám: ). Dlho som bol spokojný so Zildjian K a A custom sériou ale vadí mi na nich to, že sú dosť predražené.
Keby si mal vybrať jednu jedinú značku bicích, ktorá by sa riadila hesla za malo peňazí veľa muziky, ktorú značku by si vybral a prečo?
Tak vybral by som TAYE určite, pretože ich najlacnejší set nestojí až tak veľa a hrá to super. “TAYE super to HRAJE“ :)). Dovolím si povedať, že je to obrovská konkurencia aj pre Yamaha Stage Custom.
Je podľa Teba pre hudobníka, v tomto prípade bubeníka, potrebná drahá súprava k tomu aby dosiahol dobrý zvuk a výkony, alebo si myslíš že je to skôr o hráčovi?
Je to skôr o hráčovi ako hrá, aké má cítenie rytmu, ako sa dokáže hudobne rozvíjať. Keď niekto necíti rytmus tak mu nepomôže ani najlepšia sada ani najlepší učiteľ.
Aký máš názor na Slovenskú hudobnú scénu, patrí jazzová hudba u nás k undergroundovej hudbe? Čo by hudobník mal hrať, aby sa na Slovensku presadil a aký by mal byť? Stačí mu byť priemerný alebo musí byť naozaj dobrý?
Na Slovensku hrá jazz veľa ľudí, ale čo sa týka škôl, tak tu nie sú určite na jazz tak zamerané ako v zahraničí. Určite je tu veľa dobrých kapiel. Všetky jazzové štýly sú pomerne ťažké na počúvanie a u nás určite patria do undergroundovej hudby. Hudobník by tu mal hrať úplne najľahšie a najkomerčnejšie veci ako pop hity a vtedy má veľkú šancu presadiť sa. Na to aby sa bubeník presadil, mu stačí vedieť zahrať v tomto štýle pár rytmov, ale keď má šikovnú kapelu tak tá to celé potiahne hore. V takomto prípade treba mať aj kus štastia.
Počul si niekedy hudbu, ktorá je u nás mainstream a ako súdiš kapely hrajúce
túto hudbu? Tvoj názor na rádia a hudbu ktorú ponúkajú...
Osobne sa mi vôbec nepáči hudba, ktorá tu má u ľudí úspech a ani ju nepočúvam, keď niečo také v rádiu dávajú tak to prepnem, lebo ma to nudí. Ani hrať takúto hudbu ma nikdy nelákalo a ani neláka. Rádia ponúkajú väčšinou popovú a pop - rockovú hudbu, ktorú osobne nepovažujem za slabú ale jednoducho ma to ako poslucháča nezaujíma. V rádiach by mohli sem tam pustiť aj nejaké americké jazzové hity.
Išiel si ako hudobník, alebo máš plán ísť skúsiť šťastie von do zahraničia?
Do zahraničia chodím hrávať, ale je to veľmi ťažké lebo človek tam musí mať známosti aby sa tam vôbec nejako dostal a uchytil sa tam. Osobne mi je lepšie tu doma. Keby bola nejaká dobrá príležitosť, tak by som sa jej určite chytil. Ale v zahraničí je to tak, že kapela ktorá tam funguje, určite zoberie do svojej zostavy hrať “svojho“ ako nejakého Slováka. Na to treba mať jednoducho šťastie.
Čo pre teba znamená bubenícka konkurencia na Slovensku? Ako hodnotíš hru, dá sa povedať Tvojich vrstovníkov ako Buntaj a Valihora.
Samozrejme sledujem a analyzujem už dlhšie ich hru, ale musím úprimne povedať, že najviac sa mi z domácich bubeníkov páčil a páči Emil Frátrik, ktorý má taký Time - Groove aký na Slovensku nemá nikto. Valihora hrá veľmi dobre, je úspešný, vyštudoval Berklee, hráva s vynikajúcimi hudobníkmi, ale štýl ktorý hráva mňa osobne moc nebere. Buntaj je výborný bigbeatový bubeník.
Ktorý Slovenský hudobník je podľa Tvojho názoru naozaj špička svetového formátu?
Tak určite Henry Tóth výborný gitarista a Emil Frátrik.
Robíš okrem hudby aj niečo iné alebo Ťa živí len hudba? Dá sa tu hudbou podľa teba uživiť tak, aby si mohol robiť len ju?
Okrem hudby nerobím nič iné. Učím na troch školách, hrávam klasiku v SND, momentálne už len ako výpomoc, no a hrávam s kapelou. Hudbou sa dá vyžiť, ale tiež je k tomu potrebný kus 
šťastia. Keby som nerobil hudbu asi by som podnikal.
Ponúkli ste s kapelou svoje nahrávky aj vydavateľom? Máte niečo vydané alebo vydať idete?
Práve chystáme na zimu veľký album kde budú aj americkí a maďarskí hostia. Tých teraz nechcem menovať ale je sa určite na čo tešiť.
Aké sú tvoje hudobné vzory, ktorý hudobník či už bubeník alebo gitarista ťa najviac ovplyvnil v tvojom hudobnom vývoji?
Matej Koleda, gitarista z našej kapely ktorý je super muzikant a super človek. Róbert Vizváry, náš bassman, je výborný muzikant nielen v jazzovej hudbe ale aj v klasike. Herbie Hancock vynikajúci americký klavirista. Bubeníckych vzorov mám viacero ale takými najväčšími sú pre mňa Gergo Borlai, Jojo Mayer, Vinnie Colaiuta. Najviac ma ovplyvnil Gergo Borlai.
Aký je tvoj názor na elektronické bicie? Sú podľa teba pre bubeníkov vhodné alebo nie? Hrával si na nich niekedy?
Podľa mňa je to super použiť ich s akustickými, takpovediac vyplniť celý ten zvuk s nimi. Ale nikdy to nebudú akustické bicie. Nedá sa to dosiahnuť tým, že sa na nich nedá zahrať veľká dynamika a takisto ani odraz paličky nie je úplne reálny.
Aký je tvoj hudobný sen, čo chystáš do budúcnosti, a čo by si poradil každému začínajúcemu bubeníkovi?
Hrávať čo najviac s kapelou, či už koncerty alebo v štúdiu, do budúcnosti chystám nový projekt s novou kapelou a taktiež idem vypracovať nové plány mojich workshopov. Mladým bubeníkom by som poradil aby študovali veľa teóriu, čítali knihy o bubnovaní a o jej histórii, aby počúvali veľa muziky, lebo tá pomáha najviac, aby hrali v kapele a najmä aby veľa cvičili či už s kapelou alebo bez nej.
Je niečo na záver čo by si chcel odkázať čitateľom Boogiesoundu a Tvojim fanúšikom?
Ďakujem veľmi pekne Boogiesoundu za tento rozhovor. Ďakujem za to, že ste si tento článok prečítali a verím, že moje skúsenosti budú pre Vás poučné. Chodievajte na moje koncerty, sledujte moju kapelu moju hru a ja sa Vám za to odvďačím skvelou muzikou.
autor + foto: chef.
