1.novembra zavítala do Viničného legenda. Očakávaný koncert českých ARAKAIN doprevádzali kapely Dorian Gray, Axis a Galadriel. S príchodom do miesta akcie to vyzeralo tak, že väčšina ľudí je na hroboch ako na ceste na koncert. Nová hala už z diaľky pôsobila, že pojme poriadnu masu fans, bohužial tento zámer sa nepodarilo naplniť. Pri vstupe do sály okrem jej rozmerov upútalo pódium, na ktorom to vyzeralo ako pred bubeníckym workshopom. Štyri sady bicich, ktoré čakali na svojich hráčov.
Asi pred 250 divákmi sa predsatvila 
stálica bratislavskej rockovej a hardrockovej scény Dorian Gray. Aj keď kapela prešla počas svojej kariery viacerým personálnymi zmenami, jej duša, v podobe Vadima Bušovského ostala. Dorian odpálil koncert vo veľkom štýle. Veď ako môže znieť podladený Gibson strčený do riadne osolenej EVH hlavy a k tomu ešte ťažké boty na wah pedále? Žiadne zbytočné kecy pomimo skladieb, ale riadna porcia rockovej hudby. Vadimov luxusný zvuk z jeho Fendra, alebo Gibsna bolo radosť počúvať. Z Dorianu je cítiť množstvo energie a potešenie z hry. Pozícia Jara Žiga za bicimi vniesla do kapely novú krv a okrem toho obohatila už beztak dobrý Vadimov spev. V setliste pre tento koncert si našli miesto predovšetkým nové veci, z 2 CD „Aj Teba Sa To Týka“, a to: Tisíce dní prázdnin, Bezváhový stav, Strieľaj, Zlý hosť, alebo Konečná je peklo. Doriani vsadili na čisto slovenské texty. Treba povedať, že nie nadarmo. Zrozumitelný spev so silnými, zapamätateľnými refrénmi je jeden z najlepších spôsobov, ako sa vryť do pamäte diváka. Vadimovi s kapelou sa to očividne darí, kedže niektoré z textov „spievali“ aj fans pod pódiom.
Po Dorian Gray prišla na rad tiež už pomaly stálica bratislavskej a možno aj slovenskej scény: Galadriel. Na ich poslednom koncerte chýbala speváčka Soňa, no pre teno večer bola vo vyníkajúcej forme a bola najvýraznješou postavou celého bandu. 
Galadriel bohužial doplatili na zvukovú neveľkorysosť sály a slabú aparatúru asi najviac. Šialený zvuk išiel predovšetkým z hry gitaristu, ktorý používal distortion pedály do svojho marshallu. Ostrá píla pri sólovej hre a v doprovodných pasážach zas stratená v spleti ostatných nástrojov. Celkovo zvuku v Galadriel dominovali (hlasitosťou) klávesy, kvôli ktorým viackrát vyzneli obe gitary stratene. Galadriel však aj napriek zvuku, ktorý sa čim ďalej od pódia zhoršoval, predstavil s úžasnou energiou. Obaja gitaristi spolu s Dodom (spev + basa) nešetrili krkmi a v inštrumentálnych pasážach previedli slušný headbanging. Dlžné neostalo nič ani publikum, ktoré odpovedalo viacerými variáciami paroháčov :) Ústrednou postavou celých Galdriel však bola počas ich vystúpenia jednoznačne speváčka Soňa, ktorej miestami melancholické, ale predovšetkým čisté tóny asi ako jediné zo všetkých kapiel zapadli do „jaskynnej“ akustiky športovej haly. Každopádne Galadriel odviedli skvelu prácu.
Niečo po osmej vystúpili na pódium služobne najmladší hráči: Axis. Bratislavská kapela, ktorá mala presvedčivejší zvuk ako Galadriel, vsadila na údernosť a v rámci možností neobohranosť riffov, publikum bavila. 
Z kapely najviac zaujal sólový gitarista, ktorého pasáže boli zahraté s prehladom a sólo v úvode z jednej balád malo skutočne výborný zvuk aj stavbu. Bubeník, sediaci za druhou najväčšou sadou toho večera odviedol spolu s basákom rytmicky skvelú prácu, z bicích vydoloval dobrý sound, avšak miestami sa mi jeho rytmy a breaky zdali príliš podobné. Spevák a gitarista Viktor ako správny frontman stmelil celkový prejav kapely dokopy, komunikoval s publikom, čím Axis zanechali prijemny dojem. Hrať pre Arakainom nie je každodenná záležitosť, no chalani sa poctivo pripravili a tak nemuseli chytať druhý dych, ako sa spieva v jednej z ich medzi fans najznamejších skladieb „Second Breath“.
O 21.00 prišli na pódium Arakain. 
Počet divákov by sa dal odhadnuť okolo 300, no súčasného speváka Arakainu, Honzu Toužimského to nezaskočlo, respektíve nedal to na sebe vidieť a publikom sa bavil bez rozdielu na jeho počet. Arakain, rovnako ako predošlé kapely, hrali na vlastných bicich, no s vlastným zvukárom. Lukáš Doxa Doksanský predstavil svoje bicie Gretsh v plnej kráse a dostal z nich jednoznačne najlepší zvuk toho večera. O zohratosti bandu nema význam písať, veď minulý rok oslávili 25 rokov existencie. Arakain odohral postupne všetky hity, ako Apage Satanas, Kolonie Termitu, Prázdnej Kout, Amadeus, Marilyn, Strom Života, z posledného albumu Labyrint zahrali Ďábelská hra a Vir. Ako sa na kapelu ich rozmerov patrí show dopĺňala vynikajúca práca osvetlovačov, ktorým patrí uzannie za celý večer. Pohľad na pódium umocnovali aj dve plachty s motivom a la mesa boogie rectifier, ktoré boli natiahnuté pred aparatúrou oboch gitaristov. Z boku však bolo vidieť, že Jirka Urban mal svoj Gibson Explorer zapojený do Mesa Boogie Triaxis preampu a Mesa Boogie Simul-Class 2:Ninety koncového zoislňovača. To všetko tlačil von cez 4x12 boxy Mesa Boogie Rectifier. Mirek Mach odohral koncert na Ibanez Prestige spolu s preampom V-Twin od Mesa Boogie, koncovým zosilňovačom Fifty-fifty rovnako od Mesa Boogie a 4x12 boxom 1960A Classic od firmy Marshall.
Arakain zanechal po sebe dobrý dojem, rovnako ako aj celá akcia. Oragnizačne bola zvládnutá na vskutku vysokej úrovni, osudnou sa však pre ňu stal výber miesta koncertu. Situovanie ďalších akcii s takto dobrými kapelami do iných priestorov a do väčšieho mesta prinesie určite vyšší záujem aj z radov divákov. Držíme palce !
autor + foto: blaze
