Blížil sa koniec týždňa a ja som bol pozvaný na „slovenské finále“ medzinárodnej súťaže kapiel EMERGENZA. Vystúpilo dokopy 9 kapiel, ktoré hrali o postup do ďalšieho užšieho kola, konajúceho sa vo Viedni. Diváci zároveň s porotou rozhodovali hlasovaním pre najlepšie 3 kapely. Tie by sa mali 16.mája prezentovať na medzinárodnom poli vo Viedni.
Na úvod som zmeškal 1. kapelu s názvom LEGATO, keďže som prišiel až okolo 19:00. Pre korektnosť aspoň spomeniem, že podľa vypočutí pár poslucháčov hrali rockovú hudbu na štýl starého Teamu a spievali teda po slovensky. Kvalita vystúpenia bola vraj v poriadku.
Druhou v poradí (pre mňa prvou) bola progmetalový band KALIJUGE!. Chalanov hrajúcich hudbu veľmi pripomínajúcu Dream Theather, som videl aj na predošlom kole a aj tento krát sa mi veľmi páčili. Hrali naozaj na profesionálne úrovni, čo sa týka všetkého, či už to bol zvuk, presnosť prevedenie. Akurát ma mrzí, že toho Dreamu tam bolo cítiť naozaj dosť. Na konci ich vystúpenia bolo už vcelku dosť ľudí a Randal bol do polovice plný.
Po Kalijuge vystúpila bratislavská progresom šmrcnutá hardrocková (momentálne) štvorica MOBYDICK. Sála sa začala viac a viac plniť a mal som dojem, že práve na túto kapelu bolo najviac hlasujúcich ľudí. Hrali prevažne skladby z nového albumu, ktorý má onedlho vyjsť a ešte 2 staršie veci. Kapela hrala s nasadením, čo bolo aj samozrejme počuť a hlavne vidieť na reakciách obecenstva. Začal som mať pocit, že Mobydick určite postúpi resp. že asi vyhrá. Ale ako sa neskôr ukázalo, mýlil som sa.
Ďalšia zostava s názvom ERRATUM nadelila divákom poriadnu dávku melodického deathmetalu. Spevácke duo mužsko-ženské duo spolu s ostatnými členmi kapely ma naozaj prekvapilo, najmä speváčka spievala dosť čisto na to ako som ju počul nedávno. Ja tieto melodické metalové hybridy moc nemusím, ale toto sa naozaj dalo viac než počúvať. Na konci svojho setu, kapela zaradila duet cover od Sepultury – Roots Bloody Roots. Celkovo na mňa kapela zapôsobila a myslím, že nás takých bolo v publiku viac.
V ďaľších 3 kapelách mám trochu poradový zmätok, ale myslím, že tým nikoho neurazím. Priznám sa , že tieto kapely na mňa neurobili veľký dojem resp. sa mi subjetívne moc nepáčili.
Kapelka MILLHOUSE na mňa ešte pôsobila štýlom, že môže byť. Štvorica stonerockových dávačov drvila tú pomyselnú skalu celkom, fajn. Trochu mi vadil nosový spev, ale zas mal svoj charakter. Mimochodom táto kapela postúpila ako 2 !
Na zoskupenie MANDRAGORA som bol v celku dosť zvedavý lebo som o nej počul celkom pozitívne ohlasy. Ale ich vystúpenie ma trochu nudilo. Ich metal cross over ma moc nepresvedčil aj keď sa tak tváril. Možno nebyť tých hluchých pasáží a takého toho stereotypu v skladbách by ma to oslovilo trochu viac. Avšak fanúšikov mali hodne a tak vôbec nezáleží na mojom hudobnom vkuse. Kapela ako 3 v poradí postúpila ďalej !
Priznám sa, že popisovať toľko kapiel je trochu unavujúce. Tak sa ospravedlňujem sa prípadné opakovania.
Na rad prišla kapela SIGNATURE. Mladý talentovaný spolok produkujúci hardrock trochu reznutý postgrungom oslovil teenagerských fanúšikov, ale mňa žiaľ nie. Vystúpenie ako také sa mi, ale zdalo v poriadku.
Ako predposledná sa v bratislavskom clube Randal predstavila alternatívna rocková formácia SOUNDRISE. Keď som ich videl naposledy, tak sa mi dosť páčili a bol zvedavý, či zopakujú úspešné vystúpenie z predošlého kola. Všimol som si, že na poste basáka sa udiala svieža zmena...ako vo veku tak aj v prejave a hudobnom cítení. Basman sa vyznačoval osobitou hrou a mal som pocit akoby to bolo miestami spolu s kapelou melodicky rozhádzané, ale možno to bol len pocit. Inak som nemal žiadne výhrady voči kapele. Hrdzovlasá frontwoman s nižšie posadených zaujímavým hlasom, je zrejme hlavným ťahačom celého zoskupenia vzdialene pripomínajúce legendárne Guano Apes. Kapela podľa mňa zahrala dobre, ale napriek tomu sa som nemal dojem, že postúpia pretože v sále bolo pomenej ľudí. Nakoniec však obsadili 1. miesto a teda vyhrali slovenské finále !!!
Záverečnú hudobnú bodku mala na svedomí kapela DRIFTED SHADOWS. Keďže som ich videl už v minulom kole a ich prevedenie post hardcore-u nie je zrovna moja šálka rannej kávy, ktorú nepijem , tak som pomaly začal opúšťať budovu bývalej Ymcy s boľavými nohami a s konštatovaním, že pre tento deň mi bohate stačilo.
Prve miesto pre Soundrise, na ktorych si uplne zabudol :)