Workshop: Howard Curtis

Howard Curtis svetová kapacita v hre na bicie nástroje poctila svojou návštevou aj Slovensko. Známy americký bubeník je pre veľkú časť slovenských poslucháčov asi neznámy, o to väčšie bude prekvapenie pri počúvaní jeho famóznej hry.

Pán Curtis zavítal na Slovensko v sobotu 10. mája, aby uskutočnil workshop v bratislavskom hudobnom klube Hlava 22. Mal som to šťastie sa zúčastniť tejto, v skutku výbornej akcie, za čo sa chcem poďakovať, špeciálne Alexovy S., ktorý to celé usporiadal.
A teraz už k samotnému workshopu. Celé to malo začať o 12:00. Bohužiaľ sa mi nepodarilo dostaviť načas, ale až o takmer celú hodinu neskôr. Pri vstupe som však zistil, že prednáška má meškanie (chvalabohu) tak som sa teda usadil a čakal. Hneď mi do očí padli dve bicie sady. Jedny Sonor, bielej farby a druhé, tie stáli na pódiu, červené Yamahy. V klube boli aj klávesy a kontrabas. Po krátkom čase organizátor privítal pána Curtisa.

Začal rozprávať o vývoji hry na bicie nástroje od čias armády, kedy sa vlastne hra ako taká začala rozvíjať a v tomto období sa uložili aj prvé základne úderné techniky.
V podstate celá prednáška sa točila okolo rudimentov a ich dôležitosti pre správne a technické hranie, ako slávny jazzový bubeníci rozložili rudimenty do celej sady a ktorý z nich boli najväčší inovátori. Zazneli tu mená ako Warren ``Baby`` Dodds, ``Papa`` Jo Jones, Cozy Cole, ``Big Sid`` Sidney Catlett, Gene Krupa, i Buddy Rich. Títo všetci boli originálni bubeníci, ktorí priniesli do hry na bicie nástroje naozaj veľmi veľa. Pán Curtis striedal rozprávanie, s názornými ukážkami, ale aj s kladením otázok do publika a hraním s kapelou. Na pomoc si prizval o nič menej famóznych hudobníkov, klaviristu Tomáša Gajlicha a kontrabasistu Juraja Kalasza, ktorí mu robili doprovod počas jeho demonštrácii hrania s kapelou ale aj ukážok hudobných štýlov, rytmov a ich vývojom. Zaujímavá bola demonštrácia harmonickej kapelovej hry, kde mal každý nástroj svoje sólo a tie ostatné hrali v piane. Hlavným mottom Howarda Curtisa je hrať uvoľnene, byt v kľude a počas hry relaxovať. Podľa jeho slov, len tak môže byť naša hra predvádzaná z ľahkosťou. Zaznela aj otázka koľko odporúča cvičiť. Odpovedal, že je to individuálne, lebo keď žiakovi povie nech cvičí dve hodiny, tak bude cvičiť hodinu a pol a zvyšok bude pozerať na hodiny kedy už ubehnú tie dve. Povedal, že na druhej strane dve hodinky denne je fajn, ale čím viac tým lepšie, on sám ako doštudovaný hudobník, keď mal veľa času, vraj cvičil denne aj tých 10-12 hodín. Na záver zahrala celá kapela poslednú skladbu jazzového štýlu. Po nej sa pán Curtis poďakoval za pozvanie a takisto sa poďakoval pánovi Kalaszovi a pánovi Gajlichovi za skvelú hru. Tento workshop mne osobne dal dosť, lebo som sa dozvedel nové veci, ako teoretické tak aj praktické. Na záver chcem ešte povedať jedno. Dúfam, že sa v budúcnosti zvýši záujem bubeníkov o takéto akcie, ktoré sú hlavne pre nás, bubeníkov.

0 Comments:

Post a Comment