Apocalypse Death Fest 3
1.9.2008
Randal Club, Bratislava
Nile (USA), Grave (SWE), Belphegor (AUT), Amon Din (SRB), Sanatorium, Craniotomy
Pondelková zostava bola pre každého človeka, ktorému death metal aspoň niečo hovorí skutočne štedrou nádielkou. Bola to predovšetkým americká legenda Nile, ktorá v ten deň dokázala zaplniť bratislavský Randal Club. Záhrobné technické riffy, ktoré sú atmosférou zasadené priamo na povodie Nílu predstavovali zaujímavé koncertné divadlo. Ďalším lákadlom bola švédska death metalová kapela Grave. Grave sú na scéne už 20 rokov a počas tohto obdobia si stihli právom vydobyť pozíciu death metalovej legendy. No a trojlístok hviezd v ten večer uzatvárala rakúska death/blacková skupina Belphegor. Zostavu kapiel dopĺňala ešte srbská kapela Amon Din, slovenská stálica Sanatorium a hlohovecká úderka Craniotomy.
(pilgrim)
Prvá skupina, ktorá sa objavila na pódiu bola domáca brutal death metalová kapela Craniotomy z Hlohovca. Ich krátky set spestrovali technické problémy s mikrofónom a basák, ktorý mal svoju päťstrunovku „zapäklite nízko". Jeho hra bola tiež artiklom samým o sebe. Celý koncert buď mlátil do všetkých strún naraz, alebo do samotného dreva nástroja. Skupina si našla svojimi nerozoznateľnými dropped-áčkovými riffmi svojich priaznivcov, mňa však priveľmi nenadchla.
(Dudri)
Pár minút po odchode Craniotomy na pódium nastúpila ostrieľaná slovenská kapela Sanatorium. Hudba tejto žilinskej formácie sa pohybuje niekde na hranici brutálneho death metalu a grind coru. Kapela hrala predovšetkým skladby z chystanéh
o albumu. Vokalista kapely Martin Belobrad sa neustále snažil burcovať bratislavské publikum a musím uznať, že sa mu to aj darilo. No mne by však vôbec neprekážalo, keby sa pokúsil pri svojom prejave trochu zredukovať množstvo vulgarizmov. Kapela mala medzi návštevníkmi relatívne početnú fanúšikovskú základňu, a tak si myslím, že z pódia musela odchádzať spokojná.
(pilgrim)
Po krátkom vyvetraní sa zase ženiem pod pódium, kde začínajú Amon Din zo Srbska. Ich death metal s melodickými vyhrávkami pôsobil ako balzam na moje sluchovody. Aj keď sa kapela ku koncu začala trošku opakovať, viac krát som sa pristihol ako si poklepkávam do rytmu väčšinou končatín a hláv. Sympatické bolo aj spevákove prihováranie sa ľuďom po slovensky. Na konci ich show sa spevák pokúsil venovať minútu ticha zosnulému kamarátovi, ale po necelých desiatich sekundách od toho upustil, keďže sa zase raz prejavilo, že slovenský fanúšik znalosťou angličtiny neoplýva a keď aj hej, vždy sa nájde nejaký intelektuál, ktorý si potrebuje dokázať silu svojich hlasiviek. Podľa mňa Amon Din odohrali dobrý koncert a dúfam, že sa u nás ešte zastavia.
(Dudri)
Randal Club sa začína neúnosne zapĺňať. Prichádza totiž prvá hviezda večera: Belphegor z Rakúska. Po pravde som mal od nich nulové očakávania, takže ma príjemne prekvapili. Čakal som absolútne misantropický, blasphemický a neviem ešte aký black metal, ale dočkal som sa vskutku kvalitného black/death metalu ála Behemoth. Charizmatický spevák a gitarista v jednom pri zvukovej skúške vyčaril úsmev na mojej tvári svojím excentrickým krochkaním, ktoré znelo absolútne 
vierohodne. Zahanbiť sa však nedal ani v ostatných blackových vokálnych polohách. Kapelu sprevádzal na pomery klubu veľmi čistý zvuk a hlavné trio kapely Helmuth, Serpenth a Morluch dopĺňal výborný slovinský bubeník Robert, ktorého pozná jedna kamarátka, tak som s ním hodil krátku reč. Sympaťák. Kapela do davu ládovala hlavne kompozície z posledného albumu „Bondage Goat Zombie“, ako napríklad „Sexdictator Lucifer", alebo „Shred For Sathan". Obsahu textov sa asi netreba venovať. Spevák Helmuth si na posledný song nezabudol nasadiť svoju obligátnu koženú masku s ostňami, ktorou nasadil korunku celému vystúpeniu, pri ktorom som sa síce hodne tlačil, ale zato aj tešil.
(Dudri)
Kým ostatné kapely sa tlačili v buď v malinkej šatni pod pódiom (Nile), alebo sa napchali do jednej vyhradenej miestnosti v bare (ostatní), Grave už od šiestej sedeli v bare, pili pivo, tlačili do hlavy Randalovskú večeru a komunikovali s fanúšikmi. Pohoda spred vystúpenia sa preniesla aj na pódium. Na radu teda prišla švédska legenda Grave, ktorí budú sprevádzať Nile počas celého turné a na úvodnej zastávke sa nepochybne chceli ukázať v dobrom svetle. Ich koncert musel potešiť predovšetkým milovníkov starej školy švédskeho 
death metalu. Značnú časť ich vystúpenia tvorili skladby z ich veľmi podareného nového albumu „Dominion VIII". Kapela samozrejme nezabudla ani na fanúšikov svojej staršej tvorby a tak ich potešila hneď niekoľkými kompozíciami z ich prvých albumov. Zazneli teda všetky zásadné skladby ako „You'll Never See", "Into The Grave", či "Soulless". O tom, že spevák a gitarista Ola Lindgren je fakt dobrý kapelník svedčí aj to, že po prvej skladbe naznačil druhému gitaristovi, ktorý ich sprevádza iba na tour, že je trošku rozladený. Kapela však bola dobre naladená, rozhodne jej nechýbalo nasadenie a pôsobili veľmi sympatickým dojmom. Počas celého koncertu sme sa nachádzali v popredných radách a na tvárach sa nám opakovane zračil nekontrolovateľný úsmev. Rovnako členovia kapely sa na seba čas od času vyškierali.
(pilgrim, Dudri)
Prišiel čas na hlavnú hviezdu pondelkového večera. Nile prišli na pódium zhruba štvrťhodinu po jedenástej, aby odštartovali svoj výborný koncert. Začali skladbou „Sacrifice Unto Sebek" a pokračovali najmä kompozíciami z ich novinky „Ithyphallic". Rovnako ako u ostatných kapiel, ktoré v ten večer hrali, bol aj u Nile zvuk na veľmi dobrej úrovni. Najmä vďaka tomu, ale samozrejme aj kvôli bezchybnému výkonu zúčastnených muzikantov, sme si 
mohli vychutnať všetky technické finesy, ktoré sa v ich hudbe nachádzajú. Vo vokáloch sa striedali obaja gitaristi a občas im vypomáhal aj basgitarista Chris Lollis, ktorý je mimochodom aj výborný hráč na svoju „hrubodrôtku". Nile pôsobili vskutku veľmi uvoľnene a bolo na nich vidieť, že si koncert naozaj užívali. Veľmi sympatický bol najmä mohutný gitarista Karl Sanders, ktorý popri hraní stíhal aj burcovať publikum. Frontman kapely Dallas Toler-Wade na publikum nešetril chválou a medzi piesňami sa ho pokúšal burcovať napríklad hromadným growlingom (ktorý na moje prekvapenie aj mal odozvu). Vcelku vtipný moment sa udial, keď na Dallasove vyhlásenie, nech ľudia pomôžu iným fanúšikom, ktorí sú už vyčerpaní odísť sa nadýchať von, publikum odpovedalo nadšeným revom, ktorý vyčaril sarkastický úškrnok na tvárach hudobníkov. V sále teplota stúpala do neznesiteľných výšin a jeden chalan vedľa mňa aj odpadol. Všetko však dobre dopadlo. Kapela svoj set ukončila skladbou „Black Seeds Of Vengeance" a opustila pódium. Napriek mohutnému skandovaniu sa tento odchod ukázal byť definitívny.
(pilgrim, Dudri)
Celú túto death metalovú akciu môžem hodnotiť jednoznačne pozitívne. Výkony kapiel a zvukárov môžem zhodnotiť ako veľmi dobré. Problémom však bolo samotné miesto, kde sa koncert odohral. Randal Club je na akciu tohto typu jednoznačne nedostačujúcim miestom. Niečo okolo 450 návštevníkov spôsobilo, že pod pódiom počas hlavných hviezd bol absolútne nedýchateľný vzduch. Organizačne však všetko prebiehalo veľmi dobre a my sa teda môžeme tešiť na ďalšiu akciu, ktorú nám organizačný tým Apocalypse Entertainment nachystá.
(pilgrim)
