Report : Metaloví bohovia v Bratislave Pt. II

Zverejnil butcher o 16:35

Krátko pred desiatou sa spustili klávesy z úvodnej skladby najnovšieho dvojalbumu Judas Priest – Nostradamus. Po nej nasledoval 2. song s názvom Prophecy, z toho istého albumu a Halford v striebornom habite bol vynesený plošinou z ľavej strany(z pohľadu diváka). Táto pesnička žiaľ naznačila aký zvuk bude mať kapela celý večer. Tak hlasno nazvučenú kapelu som ešte nepočul. Najväčším kameňom úrazu bolo však nazvučenie bicích nástrojov a najmä kopákov.

Bola to jedna obrovská duniaca techno-subwooferova guľa, ktorá vážne kazila celý dojem a značne znepríjemňovala posluch celej kapely(napr. basu som nemal šancu nejakým spôsobom počuť). Skladba Prophecy sa mi páčila, najmä úsek, kde Halford spieva do nosného riffu ...I´m Nostradamus.... Znela temno, ťažko, moderne, ale stále heavymetalovo. Nasledovali hity ako Metal Gods, Eat Me Alive. Tie si už publikum aj zaspievalo spolu s kapelou. Kapela zahrala ešte 1 song z nového albumu s názvom Death. Z ostatných známych peciek spomeniem Breaking the Law, Pain killer a Hell Bent For Leather. Pri prídavkoch vyšiel Halford na pódium sedlajúc veľkú motorku. Na nej aj odspieval skladbu Hell Bent Forever.
Celkovo mi scéna pripomínala skôr javisko nejakého muzikálu a urobila na mňa celkovo pozitívny dojem. Bolo riešené jednoducho, ale zato efektívne. Po stranách boli umiestnené strieborné kvázi Trojzubce , ktorých motív môžete nájsť na logu albumu Angel of Retribution. Na vrchu scény boli v strede umiestnené bicie. Boky vrchnej plošiny lemovali schody, ktorými Halford schádzal na dolné javisko ku gitaristom a basákovi. Čierna a červená farba bola dominantnou. Za všetkým viseli plachty, teda presnejšie vždy 1 z plachiet. Motívov bolo hneď niekoľko, podľa songu z daného albumu. Halford vystriedal celkovo 12 roznych typov oblečení. Nepočítal som ich, ale na papieri, ktorý mala jeho „prezliekárka“ ich je cca tolko. Čosa týka Halfordovho spevu skôr som mal dojem, že mu idú lepšie nižšie spievané pasáže. Painkiller bol doslova odškriekaný.
Celkovo na mňa pôsobil trochu unavene, ale na druhej strane sa aj celkom dosť nachodil po javisku. Dvojica K.K. Downing a Glenn Tipton rezali ako sa patrí a uveril som aj Tiptonovemu sólu v Painkillerovi(a nielen tam samozrejme). Gitary a spev boli nazvučené dobre. Keby bola celková hlasitosť Judas Priest nižšia a nebyť tých nešťastných kopákov, aj by som cely koncert úplne vychutnal.

 

Menovky: ,

0 Comments:

Post a Comment



Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)