Lunatic Gods sú skutočne originálnym zjavom (nielen) v rámci slovenskej metalovej scény. Vo svojej hudbe miešajú prvky death metalu, black metalu, ale taktiež napríklad aj folku. Na to, čo je nové v tábore Lunatic Gods a mnohé iné sme sa pýtali hlavného mozgu kapely, gitaristu Pavla „Hiraxa“ Baričáka. Hirax okrem Lunatic Gods hrá aj v kapelách Editor a Nothing. Taktiež pod jeho krídlami bežia hudobné vydavateľstvá Hrom Records (metal) a Hirax Records (punk/ska/hardcore/crust). Navyše tento rok prebehol už piaty ročník jeho festivalu Underground Fest. Skrátka človek zahrabaný v hudbe až po uši...
Nie je to tak dávno, čo vás vaši fanúšikovia mohli vidieť na Topfeste...Ako sa vám tam hralo? Čo vravíte na hrací čas a množstvo ľudí, ktoré sa na vás prišlo pozrieť?
Hralo sa nám dobre. Ja som mal síce prvé dve skladby problémy s prepínačom na hlave, ale keď som si vymenil kábel, už to bolo dobré. Čas sme mali skutočne nie moc dobrý, ale my sme to neriešili. Sme vďační za každé pozvanie na hranie a hlavne keď sa jedná o taký prestížny festival, akým Topfest jednoznačne je. A ľudí tam prišlo mnoho. Určite viacej, ako sme čakali. Odozva bola neskutočná. Veľa gratulácií, odkazov na našich stránkach atď. Hodnotíme to moc kladne, hlavne aj preto, lebo sme hrali s dvomi novými bubeníkmi, ktorí sa celý set naučili dva týždne pred vystúpením. Nášmu bubeníkovi Psychovi sa stal malér s rukou, bolo nemožné, aby ten koncert zahral on.
Dávaš prednosť hraniu na festivaloch alebo v kluboch?
Je to jedno. Fesťáky sú s pompou, kluby sú o energii. Obidvoje milujeme. Všetko má svoje výhody, len sa ich treba naučiť hľadať.
Ktoré skladby naživo hrávaš najradšej Ty a ktoré ostatný členovia kapely? Na ktoré sa najviac chytá obecenstvo?
Mám svoje „obľúbenejšie“, ale v podstate zahrám všetko so srdcom a láskou. Ale ak už sa mám sťažovať, tak skladbu „Hate“ už ani moc radi na skúškach nehrávame, hehe. Vieš, keď niečo omieľaš viac ako desať rokov a „musíš“, začne sa organizmus brániť. Ja mám rád skladby, ktoré ma na živo dostanú do amoku. Takými bez sporu sú „The Wilderness“ alebo taká „Dualita“ z nášho nového albumu.
Začali ste už pracovať na novom albume? Čo od neho môžeme očakávať?
Áno, už sme začali robiť nové songy. Máme zatiaľ iba dva. Jedna je rýchla a dosť technická, druhá je ťažká, taký Gorefest. Neviem, čo môžu fanúšikovia od nás čakať, lebo ani my nevieme, čo môžeme čakať sami od seba, hehe. My nechávame na hudobné nástroje hrať naše vnútra. Oni sú pánmi situácie. Veľa kapiel kopíruje veľké vzory. My voláme do našich duší: Hej, nech sa páči, tu sú gitary, bicie, klávesy, mikrofóny, poďte si zahrať, dajte čo je vo vás, nehanbite sa, ukážte po čom túžite. A oni nesmelo prídu, chytia ich, chvíľku sa ostýchajú a potom to prichádza. Psychodélie len tak tečú, bolesť sa zarýva cez struny do uší, brutalita sa strieda s nebom... a my letíme, vznášame sa, lapáme po dychu, bojíme sa a zároveň si vychutnávame zimomriavky behajúce nám po tele. Nie je nič krajšie na svete ako tvoriť a milovať...
Zapracovanie Slovenčiny do textov vyvolalo medzi vašimi fanúšikmi dosť kladné ohlasy. Chystáte sa so Slovenčinou pokračovať aj naďalej?
Určite. Už dávno sme zistili, že New York nedobijeme. Naopak, ak chce niekto počúvať Lunatic Gods, musí sa naučiť po slovensky, hehe. Neberte to v žiadnom prípade ako nejaký rasistický útok. Ja počúvam doma kopec ruských metalových kapiel. Spievajú vo svojej rodnej reči a mne to vôbec nevadí.
Vo vašej hudbe môžeme počuť veľké množstvo nemetalových nástrojov...Je pre vás ťažké zháňať jednotlivých hudobníkov?
Ani nie. Všetko ide samé od seba. Iba sa spýtaš a ten muzikant sa objaví. Stačí si želať a všetko sa ti bude plniť. Nebolo nič jednoduchšie ako nahrať album „Ante Portas“. Nikdy som si tak neoddýchol ako pri tomto nahrávaní. S producenta s nemeckou precíznosťou sa mením na guru, ktorý iba privoláva dobrú atmosféru, ktorá zahalí chystaný album. Žiadne strachy, všetko bude ako má byť. Radosť, láska, pohoda, smiech, tešenie sa s tónov...
Nedávno ste zverejnili videoklip k "Balade o makovom mlynčeku". Ste s ním spokojný? Aké sú naň ohlasy? Kto v kapele rozhodol o tom, že sa bude jednať o animovaný klip?
Sme s ním maximálne spokojní. Martin Ferko už pre náš okruh spriaznených kapiel (Digitus in Recto, Editor, Nothing) robil tri klipy. Jeho kvality sú nedocenené a my ich musíme využiť, kým na ne máme. Ten človek bude raz veľmi slávny. Ja som iba načrtol začiatok scenára, toho snehuliaka, dom, muža, krv z oka atď. Ostatok dorobil Martin. Keď nám to poslal, nebolo čo dodať, len veľké ĎAKUJEME znelo cez mail. A ohlasy? Sú veľmi kladné. Dobrá vec nepotrebuje reklamu. Na bandzone máme 700 prehratí, čo sme s našimi dvomi predošlými klipmi nikdy nedosiahli. Na youtube je to chvíľku a číslo letí rýchlo hore. Ale čo budem kecať, tu sú linky:
http://www.youtube.com/watch?v=SJDx5jE3A9U
http://bandzone.cz/lunaticgods/video/baladaomakovommlynceku
Sú to myslím zo dva mesiace, čo ste dostali za váš aktuálny album „Ante Portas“ Aurela v kategórii Hard & Heavy a Punk. Znamená pre vás niečo toto ocenenie? Odzrkadľuje nejako vašu snahu?
Našu snahu odzrkadľuje podanie ruky hocijakého fanúšika na koncerte, mail, či sms s obsahom, že album sa páči. Ten smiešny tučniačik na polici nie je viac ako topiaca sa vločka v povetrí. Samozrejme, že za tú cenu ďakujeme, prijali sme ju a poďakovali za ňu. Ale zimomriavky pri skladaní skladieb, či koncertovaní to nevynahradí.
Na Slovensku ste v metalovej obci dosť známou kapelou. Máš pocit, že môžete byť pri súčasnej popularite metalovej hudby ešte známejší?
Neviem, takéto otázky si už dlho nekladieme. Čo je „známejší“, čo znamená „popularita“? Nič. Sme obyčajní ľudia hrajúci sa na muzikantov, nič viacej, nič menej. Chceme hrať, skladať, koncertovať. Cítime to tak, robíme to z lásky, vyviera to z nás. To je dôvod našej existencie.
Nedávno ste absolvovali menšie turné po Slovensku. Ako ho hodnotíš?
Kladne. Pár koncertov bola nízka účasť, ale drvivá väčšina dopadla skvele. Ďakujeme všetkým, ktorí nás prišli podporiť! Sme vďačný za každý pár uší a očí, ktorý si nás príde vypočuť a pozrieť.
Mám taký pocit, že vaša webová adresa www.lunaticgods.sk stagnuje. Posledné koncertné dátumy sú staré už niekoľko rokov...V čom spočíva problém?
V nás, hehe. Málo tlačíme na nášho admina. Vieš, je to náš kamarát, ktorý to nerobí za peniaze. Má svoje priority a tie ho živia. A my to musíme rešpektovať. Ale dal som si do plánu, že všetko do štvrťroka upraceme... Fonzo, čítaš tieto riadky?
V auguste hráte na Hardfeste...Hneď po vystúpení s Lunatic Gods hráš s Editorom. Predpokladám, že to nie je prvý krát čo hráš dve vystúpenia po sebe. Ako to zvládaš?
Dvojkoncerty sú v pohode. Ľudia ti väčšinou dajú energiu. Po prvej odohranej kapele si myslíš, že už nebude sily a zrazu stojíš opäť na pódiu a tečie to cez teba prúdom. Máš chuť rozbiť gitaru. Sú to neviditeľné toky, hehe. Náš druhý gitarista Luboslav má s týmto takisto veľa skúseností, hehe, lebo on hrá ešte aj v Digitus in recto a pomáha cez leto hrať druhú gitaru Horskej chate. No a ja som jedného času vypomáhal v Proteste na basu a mal ešte taký úlet Šialený Emil, takže hrať ani trojičku nie je pre mňa, či Luboslava problém, hehe.
Ako si spokojný s Tvojim knižným debutom "Raz aj v pekle vyjde slnko"? Keby si ho mal napísať druhýkrát zmenil by si niečo?
Ja som maximálne spokojný. Nie je ani rok od vydania a robili sa dve dotlače. Odišlo tritisíc kusov, čo je na debutujúceho autora nečakané číslo. Vieš, ja sa ani nepovažujem za spisovateľa. A ani ten debut nie je žiadna literárna perla. Skôr tu išlo o obsah, o výpoveď mojej duše, o pocitoch tejto doby, o radosť zo života, o kopance osudu, o láske, ľudskej hlúposti, o nás všetkých, o našej čarokrásnej planétke Zem... Zmeniť? NIČ! Je to zrkadlo mojich pocitov, ktoré som v tom období, keď som ju písal, cítil. Nemenil by som ani jednu čiarku v nej, ani jednu notu na nejakom mojom albume, ani jeden „hriech“, ktorý som v živote vykonal. Tak to malo byť, aby som rástol a poučil sa z neho. Ľudia tejto doby nevedia prijímať. Ani pády, ani pochvaly. Mnoho z nás blúdi, ale veď tak to je správne. Na to sme sem prišli.
Pokiaľ viem chystáš sa vydať ďalšiu knihu. Na Tvojom blogu máš už uverejnených zopár kapitol. Kedy by mala kniha vyjsť a čomu sa venuje?
Nový román s pracovných názvom „Kým nás láska nerozdelí“ vyjde niekedy pred Vianocami. Tento môj druhý pisateľský počin sa rozbieha veľmo pomaličky, nie je to taký maras ako „Raz aj v pekle vyjde slnko“. Nie je ani z ulice, je tam menej alkoholu a drog. Naopak, zameriava sa na vzťahy a ponímanie lásky tretieho tisícročia. Bude rozdelený na dve knihy. Ten druhý diel vyjde pred letom 2009. Ale obidva zväzky budú mať svoj koniec, nebude to otvorené, takže jedna časť bez druhej bez problémov prežije a čitateľ nebude nútený dokupovať si chýbajúcu sestričku. Nie je to ani vychcanosť z mojej strany. Proste to tak vyšlo a ja som nechcel vydať 400 stranový román. Asi by to bolo dosť ťažké na strávenie, pretože tam mám zasa veľa vnútorných dialógov, hľadaní a všelijakých filozofovaní na rôzne témy žijúce okolo nás.
A čo gitara? Stíhaš popri troch kapelách, dvoch labeloch a písaní aj hrávať na gitare? Kedy si s hraním na gitare začínal?
Začal som rok pred maturitou, to som mal asi sedemnásť, lebo ja som chodil ešte do osemročnej základky. Keď som skončil vysokú, povedal som mame (otec mi zomrel, keď som bol malý harant), že nebudem robiť nič, čo ma nebaví. A tak som bol dva roky na podpore. Odmietal som všetky ponuky ohľadne strojárstva, lebo ja som vyučený inžinier. Hral som dva roky na gitare. Osem hodín. Mama šla do práce a ja som držal gitaru v ruke. Vracala sa a ja som stále hral na gitare. Niekedy sa smiala, inokedy po mne kričala. Právom, uznávam, hehe. Až potom sa naskytla práca zvukového technika v rockovom rádiu Rebeca. Vieš, mňa vždy ťahalo všetko okolo muziky. Práca so zvukom, nahrávanie, mixovanie, mastering, hranie, vydávanie, manažovanie, promovanie, organizovanie koncertov či festivalov atď. A to mi zostalo dodnes. V Rebece som to dotiahol na technického riaditeľa. Keď rádio padlo, mal som už rozbehnuté labelíky a začal som sa živiť nimi, masteringom, promom pre zahraničné labely atď. Nebral som si toho na parohy dosť, tomu ver, xixi. Nespomenuli sme totiž ešte organizovanie môjho festivalu UNDERGROUND FEST, ktorý má piaty úspešný ročník zdárne za sebou, či robenie množstva miestnych koncertov v oblasti Martina a Žiliny. A to nepočítam turné s Editorom, či Lunatic Gods. Napríklad teraz v septembri ideme do štúdia nahrať nový album od Editor a od januára do decembra 2009 máme v pláne uskutočniť megalomanské turné po celom Slovensku a Čechách. Celú túto klubovú šnúru prerušíme jedine v lete fesťákmi a na jeseň pokračujeme. Bude to zaberák. To zasa niektorí hráči odídu z kapiel, prípadne sa nejaké frajerky rozlúčia s milovanými. Všetko je skúška a nič nie je na tomto svete zadarmo...
Na záver by som sa spýtal ešte na Tvoju prezývku - Hirax. Ako vznikla?
Ako mladí chalani sme si všetci v partii vymysleli prezývky. Ja som si ju dal podľa jednej americkej corovej kapely. Tá skupiny dodnes existuje. Spieva v nej černoch a občas si s ním napíšem mail. Trošku ho mrzí, že moja prezývka predbehla v Československu meno ich kapely, hehe.
Ďakujem za podporu! Kto by mal záujem o niečo ohľadne mojich kapiel, nech sa bez ostychu ozve. Buďte všetci šťastní, prajem vám to z celého srdca! Hirax
www.baricak.blog.sme.sk – Hiraxové úvahy, glosy, kapitoly z románov, cestopisy, básne...
www.hiraxrecords.sk – Hiraxov punk / HC label a web distribúcia.
www.hromrecords.sk – Hiraxov metalový label a web distribúcia.
www.bandzone.cz/lunaticgods - Lunatic Gods
www.lunaticgods.sk – Lunatic Gods
www.editor.sk - Editor
www.bandzone.cz/nothing - Nothing
