Winter Master Of Rock
Chaos in Head (CZ), Scared To Death (Ger), Kiuas (Fin), Debauchery (Ger), Eldritch (Ita), Firewind (Gre), DESTRUCTION (Ger), GAMMA RAY (Ger), LORDI (Fin)
29.11.2008, Zlín, Novesta
Ako sa stalo už pekným zvykom agentúra Pragokoncert nám, po metale hladným, okrem výdatnej porcie letného, niekoľkodňového hudobného maratónu servíruje každoročne aj jednodňovú namotávku v podobe zimného Masters Of Rock. Nie inak tomu bolo aj v tohtoročný posledný novembrový víkend, kde si už tradične v zlínskej hale Novesta, dalo zraz niekoľko zvučných mien metalového neba.
Cesta vlahou a snehom potriesnená spôsobila, že sme na miesto určenia dorazili tesne po skončení setu talentovaného fínskeho zoskupenia KIUAS.
Po nich si to na pódium šinula mladá nemecká deathová smršť DEBAUCHERY. Štvorica postriekaná krvou porcovala zlínske osadenstvo zemitým death n rollom prevážne v strednom rytme s občasnými prasopaľbovými úletmi. Na to, že v kapele bol iba jeden gitarista liezol z reprákov celkom hustý mazec, podporený rytmičákom „proklete vysoko“! Možno kvôli dosť jednotnému tempu vo väčšine skladieb sa mi už po 20 minútach ich tvorba zliala v jednu nekonečnú, trochu monotónnu rúbanicu.
Talianský ELDRICH už bola, ale hudba z iného súdka. Títo južania sa na svojich CD snažia o akúsi fúziu tradičného powermetalu s progersivnými prvkami, čo na nahrávkach neznie najhoršie. Na živo to bolo už o niečom inom. V podstate sa stále jednalo o technicky slušne zvládnutý metal. Speedujúce tempá sa striedali s epickými momentami, pomalšie veci s ráznejšími kúskami. Čo mi však na živom vystúpení Talianov chýbalo bola vzdušnosť melódii a ich prirodzená zapamätateľnosť. Playlist bol zložený zo skladieb z posledných piatich albumov (kapela ich má na svojom konte 7), pričom patričný dôraz kládli na piesne s poslednej radovky “Blackenday“. Jednotlivé motívy čoby skvele odohrané padali na nie príliš presvedčivom výkone speváka Terence Hollera so štýlovým drdolom, ktorý mnohokrát neintonoval najčistejšie. A ani jeho prupovidky medzi jednotlivými skladbami nežiarili dôvtipom. Vo vokáloch ho o to výdatnejšie podporoval bradatý gitarista Rob "PEK" Proietti a sem-tam si zareval aj blonďavý, netalianský pôsobiaci basák John Crystal. Na to, že hrali poslednú show na ich spoločnom turné s KIUAS a FIREWIND som čakal o čosi presvedčivejší výkon. Pohode nepomáhali ani bicie, ktoré bicmanovi párkrát utiekli z praktikáblu a trochu pritlmený zvuk. Dav zväčša reagoval rozpačito a ožil v momente keď spevák vytiahol na pódium kameru, aby si zvečnil zlínske obecenstvo.
Po horkokrvných Talianoch šla latka hudobnej kvality na minimálne ďalšie tri spolky rapídne nahor.
Playlist: Reverse, The deep sleep, The Dark inside, From Dusk Till Down, The world apart, The Blackened day, Bless me now, Cum to Life, Suffering Degree, Silent flame, Toil of mine
FIREWIND zoskupenie okolo charizmatického a špičkového gitaristu Gusa G (o.i. MYSTIC PROPHECY, NIGHTRAGE, ARCH ENEMY - Live session a DREAM EVIL), bolo pre mňa osobne pomyselným vrcholom sobotňajšieho večera. Ukážkovo vyrovnané výkony jednotlivých protagonistov, grandiózny zvuk, výborný výber piesni. Koniec koncov kapela má za sebou úspešné turné, ktoré bolo navyše korunované skvelým DVD. Dovolím si odvážne tvrdiť, že FIREWIND je kapela, ktorá má v momentálnom zložení šancu atakovať najvyššie priečky svetového power metalu! Mená jednotlivých členov hovoria za všetko: spev - Apollo Papathanasio (ex-MAJESTIC, TIME REQUIEM), bicie - Mark Cross (ex-HELLOWEEN, ex-METALIUM), večne pohybujúci sa basgitarista Petros Christo (ex-BREAKING SILENCE), Bob Katsionis, ktorý plynulo prechádzal z gitary na kláves a naopak!a už spomenutý Gus G. Ten sa ukázal aj ako celkom solídny doprovodný vokalista. Kapela v ničom neukrátila zlínskych fans a ponúkla 100% živú show, bez zbytočných moderných príkras a mašiniek. Až na pár songov kapela prehrala celý nový album “The Premonition“ resp. jeho aktuálnu DVD podobu. Nebola núdza o duely gitara/ kláves a spoločné dvojsóla. Napriek menšiemu desaťminútovému sklzu zo začiatku setu, prišlo aj na sólové vstupy kde svoje kvality ukázali jednak bicman Mark tak aj samotný Gus. Gusov štýl mi viac ako kohokoľvek pripomínal štýl hry Martyho Friedmana (ex-MEGADETH) na jeho sólovkách. ESP gitary (Gus má svoj vlastný signovaný model od tejto firmy) spolu s aparátmi Randal boli zárukou dobrého zvuku, a ak to navyše gitarista so svojim nástrojom vie, potom nie je naozaj čo riešiť. Tak ako nebolo čo vytknúť kapele tak ani leadrovi Apollovi, ktorého sýty bluesovo zastretý hlas nemal v ten večer konkurenciu. Rodený showman nič zbytočne neobkecával, vystupoval veľmi kultivovane, no zároveň dokázal poriadne rozhecovať obecenstvo! Na záver FIREWIND zaradili cover skladbu Maniac (soundtrack Flashdance, skladba veľmi úspešne bodovala v gréckom rádiu! ), ktorá viac ako ktorékoľvek popevky predtým rozospieval zlínske obecenstvo. Takto si predstavujem našliapnutú kapelu, ktorá završuje svoje turné!
Playlist (nebol odohraný kompletne): Intro – Steeler, Into the Fire, Head up High, Kill to Live, Angels forgive me, Silent code, Circle of life, Fire & fury, My loneliness, Mercanery man, Till the end of time, Steal them blind, Between heaven & hell, ENCORE, Manacs, Falling to pieces
Kapela meno, ktorej prevolávali mnohé hrdla sa za zvukov akustického intra vynorila na pódiu v opare červeného svetla. Postavu šialeného mäsiara vystriedali na plachtách v pozadí decentnejšie obrazy explodujúcich lebiek. Svätá trojica nemeckého thrash metalu to hneď zostra odpálila výbušnou peckou Soulcollector. Až na malý výpadok gitarového aparátu v titulnej skladbe nového albumu Devolution, malo vystúpenie správne grády. Tajomné intrá, sa striedali s novinkami popretkávané rokmi osvedčenými koncertnými trhákmi (Eternal Ban, Life without sense, Realise from agony). Schmier, majster vysokého „Á“ upustil, na moje nevýslovné potešenie, od svojho typického jačáku a vsadil na ráznejší nasratý drajf. Vďaka umne vymyslenému rozmiestneniu až troch štýlových mikrofónových stojanov na pódiu neboli prvé rady ukrátené o priamu prítomnosť veľkého Schmiera. Obecenstvu sa za jeho príkladnú podporu párkrát poďakoval v solídnej češtine! Excelentný gitarista Mike svojou plnou a vyváženou gitarovou hrou potvrdil, že sa celý ansámbl dá utiahnuť aj s jednou gitarou. Miestami bola, ale gitara spolu s kopákmi až neznesiteľne nahlas. Či to bolo “vinou zvukára“, alebo len faktom, že Marc je bicman-hromotĺk, ktorému jeho kadenciu môžu len tíško závidieť aj mladšie spolky (napr. krajania DEBAUCHERY), je otázne. Ak prirátame, že pri všetkých tých klepaniciach sa dokázal popasovať aj s doprovodnými vokálmi, získava ďalších 50 bodov navyše! Okrem priehrštia vlastných songov sa páni nebáli zaradiť aj cover, tentokrát z tvorby BLACK SABBATH. Vidieť a hlavne počuť, že DESTRUCTION to aj po tých 25! rokoch čo sú na scéne stále baví.
Playlist: Intro1, Soulcollector, Bestial Invasion, Devolution, Eternal Ban, Life without sense, U.rge (the greed of gain), Metal discharge, Death Trap, Intro2, Thrash till death, Sabbath/Antichrist/ Realise from agony, Last Desperate scream, Tormentor, Invincilble force, Damned(/Cracked Brain/Reject, Butcher strikes back, Intro3, Curse the Gods, Nailed to the cross, Mad Butcher, Intro4, Total desaster, Outro.
GAMMA RAY som videl už nespočetne veľakrát, a tak som sa pohrával s myšlienkou či sa počas ich setu nevytratil niekam na občerstvenie, no nestálo sa tak. Nielen parádny (ten večer asi najlepší) zvuk, výborné svetlá (dokonca parkrát bliklo aj zelené svetlo), ale aj dokonalá dramaturgia a výber songov (hralo sa dosť z mojej najobľúbenejšej dosky Land of the Free, pt.1) ma prinútili zostať a vypočuť si celý set týchto sympatických germánov. Po už klasickom intre (upravený úvod Welcome z prvotiny Heading for tomorrow), odpálila za najväčších ovácií úvodnú skladbu z poslednej radovky Into the Storm. Kaí podľa najnovšej nemeckej módy došiel v slušivom cowboyskom klobúčiku, Henjo s decentnými okuliarmi a Dirk už klasicky vo vestičke s odhalenou hruďou. Tentokrát kapela nevzala živého klávesáka a všetky linky boli nahradené samplom, ktorý sem-tam vypomohol aj so zbormi. To by nebol Kai & Co. keby okrem vlastných skladieb nezaradil aj nejakú spomienku na jeho bývalých chlebodarcov HELLOWEEN. Už klasicky siahol po overených hitoch I want Out a Ride the Sky. Pred obrovskou plachtou s vyobrazením obalu Land of the Free part 2 sedel za svojou artilériou bicích dlháň Dan, ktorý rovnako ako jeho krajan Marc (DESTRUCTION) nie len valil spanilé speedové jazdy, vystrúhal účelné sóličko, ale s ľahkosťou zvládal aj vokálne party. Počas setu vládla ako na pódiu aj pod ním uvolnená, usmievavá atmosféra. Cítiť, že Gama lúč má v týchto končinách svoje pevné miesto. Kapela hrala s chuťou a celé vystúpenie si ohromne užívala. MANOWAR paródiu Heavy Metal Universe kapela už tradične využila na spevové hrátky s obecenstvom; klasicky podľa šablóny pravá/ ľavá strana/stred a poďme! Ale aj tento (už niekoľkokrát opakovaný) fórik im zlínski zožrali aj s navijakom. Skladbou Send me a sign Gamma ukončila svoju veľkolepú show. Čakal som či v prídavku ešte neodznie aj Future world...no nestalo sa tak.
Playlist (neúplny a nie podľa poradia): Intro-Welcome, Into the Storm, Heaven can wait,No World Order, I want Out, Fight, Empress, Valley Of The Kings, Rebellion In Dreamland, Heavy Metal Universe, Man On A Mission, Ride the sky, Somewhere Out In Space, Real World, Land of the Free, Send Me A Sign
Pre všetkých túžiacich ani nie tak po nadštandardných hudobných výkonoch ako skôr po zábavnej divadelnej show tu bola fínska monster horda LORDI, ktorej patril záver tohtoročného Winter Masters of Rock.
Prísne bezpečnostné opatrenia pred samotným príchodom bandy sa mohli zrovnávať s návštevou politickej osobnosti najvyššieho svetového formátu. Zákaz vstupu do zákulisia, zákaz približovania sa k pódiu, zákaz fotenia monštier mimo pódia … no viac zákazov ako povolení!
Úvodnú presne načasovanú pyroshow synchrónnu s údermi na bicie zatienil veľmi zlý, nevýrazný zvuk! Žiaľ vystúpenie LORDI nemalo tú potrebnú šťavu a spád ako predchádzajúce skupiny. Medzi jednotlivými skladbami boli predlhé pauzy, ktoré kapela nedokázala ničím zmysluplným vyplniť. Niet sa čomu diviť, len si skúste cez takú masu latexu prepchať pipetu s nápojom. Dá to riadne zabrať! A aj samotný pohyb v niekoľkokilových kostýmoch dá zabrať! Zaberák nemali len samotný “muzikanti“, ale aj maskérka, ktorá ich v provizórnej maskérni vedľa bicích medzi skladbami dolíčovala a prezliekala.
A o čom bola samotná hudobná zložka? Skúste si rádiový hit Hard Rock Hallelujah vynásobiť x 20 a dostanete a mate to! Nenáročný spevný hard rock/metal made in Finland s lacnými popovými popevkami a jednoduchými päťakordovými skladbami. LORDI ponúkli prierez celou ich doterajšou päť albumovou kariérou. Samozrejme najviac sa hralo z posledného albumu "Deadache". Po Who's Your Daddy? sa zvuk zlepšil, a konečne bolo počuť gitaru aj keyboard. Väčšinu nástrojov ako aj vokálov nakoniec aj tak zastúpili samply. Vokalista Mr.Lordi počas setu vystriedal niekoľko skvostných masiek, použil pár hororových rekvizít, a hoc už mierne unavené zlínske obecenstvo predsa primäl k spolupráci. V porovnaní s predchádzajúcimi borcami gitaristami pôsobili trilky gitaristu Amena vystupujúceho v kostýme múmie dosť komicky. Konieckoncov LORDI nikdy neboli o nejakej hudobnej ekvilibristike. A nebyť súťaže Eurovízia, ktorej vďačia za svoj úspech a skomercionalizovanie, je otázne kde by teraz boli. Rovnako ako v prípade GWAR, či KISS sa aj tu potvrdilo, že na prvom mieste je (pseudo) hororová show a až potom to ostatné. Kto sa chcel baviť dostal zábavy plnú náruč, aj viac a drobné hudobné nedostatky snáď fanúšikovia LORDI odpustia.
Čo povedať na záver?
Ďakujeme za príjemný zážitok a tešíme sa na letný Masters of Rock 2009, pretože ponuka zaujímavých mien je už teraz viac než lákavá!!!
fotos by: Lilith
