Report: Opeth,Cynic,The Ocean Viedeň, 7.12.2008

Zverejnil Sickmo o 11:32

Na dátum 7.12 som mal už dlhé mesiace zaznačený v kalendári očakávaný viedenský koncert Opeth+Cynic+The Ocean. Spolu s dňom konania koncertu prišli do Viedne z ďalekého Švédska okrem kapely Opeth aj treskúce mrazy. Po nekonečnej zhruba trištvrte hodinovej prechádzke po vyprázdnenej podvečernej európskej metropole sme dorazili na miesto konania koncertu – Arena Wien. Do tohto klubu sme išli po prvýkrát a mali sme mierne obavy hlavne čo sa týka kapacity, keďže bolo dopredu avizované, že koncert je do posledného lístka vypredaný. Toto nám potvrdila obrovská masa ľudí, ktorá sa zhromaždila na priestranstve pred hlavným vchodom Areny, ale najmä zúfalí oneskorenci, ktorí si nestihli kúpiť lístok v predpredaji včas a pobehovali vonku s transparentmi „Need Ticket 2 see Opeth“. Takéto niečo som ešte teda nevidel. Kapele Opeth môžu túto oddanosť fanúšikov ostatné kapely len ticho závidieť.

Polhodinku po našom príchode začali veľmi organizovane a pomaly vpúšťať ľudí dnu, tak aby nevznikala tlačenica, no bolo to trochu nedomyslené. Hneď pri vstupe totiž boli pulty s merchandiseom a šatňa, kde sa začali okamžite tvoriť rady, aj keď šatniari išli na 100%. Prvá z trojice kapiel – energickí Nemci The Ocean spustili svoj kratučký set ešte v čase, keď bola väčšina návštevníkov práve v nehybnej tlačenici pri šatni. Fanúšikovia Oceanu mali teda určite radosť, keď časť už aj tak krátkeho vystúpenia svojich obľúbencov, počúvali cez stenu a so zimnými kabátmi v rukách. Do priestoru pred pódiom sa nám podarilo dostať zhruba v polovici ich setu. Na moje počudovanie bol sektor na sedenie oproti pódiu úplne obsadený a pred pódiom sa dali nájsť ešte celkom dobré miesta na státie.
Tvorba kapely bola pre mňa veľkou neznámou. Po pár minútach mi bolo jasné, že to tak zrejme ostane aj naďalej. Ocean sa zhliadli v dlhých ( pre mňa nikam nevediacich) hypnoticky-atmo- sferických plochách striedaných s kontrastujúcimi razantnými breakmi, kde spustila vždy celá kapela zbesilú priamočiaru mierne disharmonickú nakladačku. Z ich vystúpenia jednoznačne vyčnieval jeden z gitaristov vďaka svojej energickej živelnej hre a mierne akrobatickým kúskom.
Po krátkej pauze sa menila scéna na pódiu. Boardy kapely Ocean s motívom morskej obludy vystriedala akási duchovno-mystická postava z obalu comebackového albumu amerických tech-prog-death-jazz (a neviem čo všetko) „metalistov“ Cynic. Pred ich vystúpením sa aj priestor pred pódiom začal viac zapĺňať. Ľudia si chceli zrejme výkony pánov hudobníkov pozrieť pekne zblízka. Zaujímavé bolo zistenie, že cynici si postavili bicie úplne vpredu na samom kraji pódia a natočili ich na seba, čiže bubeník Sean Reinert bol bokom k divákom a pozeral sa priamo na dianie na pódiu. Po krátkom intre z druhého (a zatiaľ posledného) albumu „Traced in Air“, kapela plynulo naviazala na prvý „regulérny“ song „The space for this“. Nad celým tým inštrumentálne náročným usporiadaným chaosom sa ťahal zefektovaný kozmický vokál ústrednej postavy kapely - Paula Masvidala. Tento chlapík si ešte k samotnému „spevu“ neustále pobehoval po hmatníku gitary v bezchybných krkolomných vyhrávkach a jazzových akordoch. Smekám klobouk. Nasledovali ďalšie skladby z posledného albumu, čo mňa osobne dosť prekvapilo. Na 15 rokov starý debut „Focus“ siahla kapela iba raz a to v polovici setu peckou „How could I“. Ihneď bolo z reakcií publika jasné, že túto skladbu poznajú už dlhšiu dobu a vedeli si ju aj náležite vychutnať. Kapela pôsobila uvoľneným, spokojným a skromným dojmom pričom zároveň sa dala pozorovať ich obrovská koncentrácia, zanietenosť a profesionalita. Musím však za seba povedať, že ich hudba je určite skôr na domáce počúvanie, lebo si vyžaduje veľkú dávku pozornosti a obsahuje množstvo detailov, ktoré sa pri živom hraní často strácajú. Po 3-4 skladbách som bol už úplne preťažený ich komplexnosťou, neuchopytelnosťou, zefektovaným vokálom a množstvom nápadov, ktoré sa z pódia hrnuli ako na bežiacom páse na divákov, ktorí nemali ani len možnosť poľaviť vo svojej koncentrácií pri počúvaní. Menej je niekedy viac. Po poslednom tóne začala kapela baliť veci, no ľuďom sa ich vystúpenie zjavne páčilo a skandovanie Cynic Cynic vydržalo niekoľko minút. Časový rozpis bol však neúprosný a kapela a diváci si mohli akurát tak nechať zájsť chuť na nejaký prídavok. Paul so svojou bandou sa divákom poďakoval za nečakanú vrúcnu podporu a prenechal pódium headlinerom večera.
Počas asi 20 minútovej pauzy sa ukázalo kvôli komu sem väčšina ľudí prišla. Dav pred pódiom značne zhustol a objavilo sa ešte pár vtipálkov, ktorí sa hlava-nehlava snažili natlačiť úplne dopredu, aby boli čo najbližšie k svojím hviezdam. Po príchode frontmana Mikaela na pódium všetko očakávanie a nervozita pred pódiom opadla. Kapela spustila bez zdržovania za obrovskej eufórie svojich fanúšikov nakladačku „Heir Apparent“ z posledného albumu Watershed (resp. Water shits ako by povedal sám frontman :D ). Odozva publika bola takmer okamžitá a atmosféra skočila skoro rovno na 100. Obrovská chyba bola, že som dôkladne poznal iba posledný album Watershed. Zaregistroval som ešte z neho song „The Lotus Eater“, ktorý bol asi pre väčšinu jedným z vrcholných momentov večera. Druhým vrcholom bol určite začiatok songu "Deliverance", ktorý je fantasticky vygradovaný a to isté spravil aj s atmosférou v publiku. Ostatné veci, ktoré Opeth hrali som počul predtým väčšinou iba párkrát a vôbec som sa v nich nevedel zorientovať. Prišli mi kompozične veľmi podobné a hlavne čo sa týka atmosféry – tá bola stále buď v jednej zvláštnej psycho-disharmonickej rovine alebo naopak v druhej rovine kľudnej a príjemnej akusticko-uspávacej melanchólie. Toto ma po čase jednoducho začalo nudiť. Myslím, že naživo by možno mohli povyberať pestrejšie a hlavne kratšie a „chytľavejšie“ (neviem či sa v prípade Opethu dá toto slovo vôbec použiť) songy. Verím tomu, že určite majú z čoho vyberať. Hrali „len“ vyše 80 minút, ľudia jednoznačne očakávali dlhší program, čo som mal možnosť po koncerte počuť.
Čo sa týka vystúpenia Opethu rád by som spomenul ešte dve veci, ktoré sa mi vryli do pamäti. Prvou je frontman kapely spevák a gitarista Mikael Akerfeldt. Fantasticky pracoval s publikom. Reagoval na podnety z publika v takej istej miere ako publikum reagovalo naňho. Pekne uvádzal a komentoval jednotlivé songy, vtipkoval a trefne si uťahoval zo seba ako aj ostatných. Celý jeho prejav či už počas hrania (spev/growling + texty) alebo medzi songami pôsobil maximálne úprimne a prirodzene. Druhou vecou, ktorá vo mne zanechala dojem, je neskutočné umenie, ktoré predviedol bubeník Martin Axenrot , ktorý sa ku kapele pridal len pred necelými dvoma rokmi. Celý koncert búchal presne ako švajčiarske hodinky bez jediného zaváhania a hlavne hral na bicie tak muzikálne ako to len ide. Výborne narábal s dynamikou a podľa mňa obrovskou mierou prispel ku konečnému vyzneniu ich tvorby.
Nakoniec musím však skonštatovať, že som bol mierne sklamaný z ich vystúpenia, ale jednoznačne si ich pôjdem pozrieť aspoň ešte raz. Moje očakávania asi boli až príliš veľké a setlist príliš monotónny :) .

Setlisty
The Ocean: Calymmian,Orosirian,Ectasian,Queen Of The Food Chain

Cynic: Nunc Fluens,The Space For This,Evolutionary Sleeper,How Could I,Adam's Murmur,King of Those Who Know,Integral Birth

Opeth: Heir Apparent,The Grand Conjuration,Godhead's Lament,The Lotus Eater,Hope Leaves,Deliverance,Demon Of The Fall, prídavok:The Drapery Falls


Cynic



Opeth - Lotus Eater I



Opeth - Lotus Eater II



Opeth - Acoustic song









 

Menovky: ,

3 Comments:

  1. Unknown said...
    29. decembra 2008 o 23:22  
    Poznam zo 3 - 4 albumy Opeth a myslim, ze nemaju nic, co by sa dalo oznacit ako rychlejsie a kratsie songy s inou atmosferou (oni to inak nevedia), ak sa ti dramaturgia koncertu v tomto zmysle zdala nedotiahnuta...

    "obrovskou mierou prispel ku konecnemu vyzneniu ich tvorby" samozrejme aj predosli bubenik, dnes som pozeral DVD Lamentations a hralo mu to fakt paradne.
    pilgrim said...
    30. decembra 2008 o 10:59  
    No Lopeza zbožňujem aj ja, ale "Axe" je myslím viac ako dôstojná náhrada:)
    Sickmo said...
    31. decembra 2008 o 19:46  
    No DVD som parkrat videl aj ja a tam mi ich vystupenie prislo zaujimave aj napriek tej jednotvarnej nalade. Nieco tomu proste pre mna chybalo v ten vecer.
    A k tomu bubenikovi len tolko, ze klobuk dole pred jeho umenim.

Post a Comment



Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)