Retro recenzia Limp Bizkit - Chocholate Starfish and The Hot Dog Flavoured Wate

Zverejnil Dudri o 18:05

Dátum vydania: 17.10.2000

Zostava:
Wes Borland – gitara
Fred Durst – spev
Dj Lethal - turntables
John Otto - bicie
Sam Rivers - basa


Páni z Limp Bizkit sa riadili porekadlom „železo je treba kovať pokým je horúce“ a rok po vydaní ich prelomového albumu Significant Other vydali očakávaného nasledovníka s krkolomným názvom Chocholate Starfish and Hot Dog Flavoured Water (skúste sa zamyslieť, čo to tak v americkom stredoškolskom slangu môže znamenať). Na rozdiel od predchádzajúcich, dajme tomu hip-hopovo ladeným obalom na mňa pozerajú akési zvláštne proporcované mimozemské bytosti, ktoré nepôsobia dva krát upokojujúco.

V obligátnom Intre sa ku poslucháčovi prihovorí hlas, ktorý akoby pochádzal práve od jednej z týchto bytostí a zverí sa, že Limp Bizkit is a house. Druhá Hot Dog prekvapí viacerými vecami: o poznanie ostrejší a miestami až odporný hlas Freda Dursta, tvrdšia hudba a slovná žumpa sústredená v tomto songu. Naviac text refrénu je od Nine Inch Nails, skladba Closer. Všetko však zachráni nasledujúca My Generation. Toto je ten pravý Limp Bizkit, na aký sa bude ešte dlho spomínať. Strhujúca práca rytmiky a ľahko zapamätateľný štadiónový refrén, skladba má jednoducho groove.

Kým Full Nelson ničím neprekvapí, nasleduje silné trio songov. My Way, s old school motívom, ktorý evokuje rovnomennú pieseň od Franka Sinatru, absolútnu hymnu Rollin‘(Airraid Vehicle) a nervóznejšiu Livin’ It Up.
Výborná rapová kolaborácia s Xzbitom Getcha Groove On ukazuje, že hip-hop nie je až taká zlá hudba, ako sa väčšina true metalheadov domnieva a kľudne môže byť s ním v symbióze.
Ak ste videli film Mission Impossible 2, určite si spomeniete na ústrednú tému, ktorú majú na svedomí práve Limp Bizkit pod názvom Take a Look Around. Album ďalej graduje. It'll Be Okay je tiež z nervy drásajúceho súdka, po ktorej nasleduje podľa mňa najlepšia pieseň albumu Boiler. Vo výbornom klipe vystupujú okrem iného aj tie kreslené individuá z obalu dosky. A tu by sa album mohol kľudne skončiť.

Lenže Limp Bizkit sa rozhodli pridať takmer zbytočných 20 minút, aby až po okraj naplnili kapacitu nosiča. Balada Hold On je celkom príjemná, ale veľmi sa sem nehodí. Za úplný prešľap však považujem Rollin' (Urban Assult Vehicle), čo je zrapovaná adaptácia hitovky uvedenej vyššie, ktorá je však žalostná. Outro zas a znova pojednáva o tom, že Limp Bizkit sú tou správnou voľbou vo svete Britney Spears a Christiny Aguillery. Ono to aj celé je celkom vtipné, nebyť zaslučkovaného smiechu Adama Sandlera trvajúceho niekoľko minút.
V konečnom dôsledku nahrali Bizkiti album, ktorý bol komerčnou trefou do čierneho. Svedčí o tom aj to, že z neho bolo vydaných 5 singlov s videoklipmi, ktoré po nasledujúci rok boli na dennom poriadku na MTV a iných hudobných aj nehudobných kanáloch. Nachádzajú sa tu ozaj silné skladby, ale aj kopec vaty. Nech si vravia tí, čo sa do hudby „skutočne“ rozumejú čo chcú, mne aj 20 miliónom ľudí na svete, ktorí si album kúpili sa tento album páči. Po tomto albume a rok trvajúcom turné však prišli nezhody vo vnútri kapely, ktorým sa povenujem v ďalšej recenzii.
Moje hodnotenie: 6,5/10

Súvisiace články:
Profily: Limp Bizkit, Pt.1
Retro recenzia: Limp Bizkit - Three Dollar Bill Y´all
Retro recenzia:Limp Bizkit - Significant Other

 

Menovky: , ,

2 Comments:

  1. Anonymný said...
    16. januára 2009 o 19:05  
    V prvom rade díky že si splnil sľub a napísal recku na tento kontroverzný album LB. Veľmi mi urobila radosť recka na tento album (jediná čo je na nete v slovenčine!), ale poďme sa pustiť do nejakej argumentálnej konfrontácii.
    V prvom rade ma zaujíma prečo album dostal 6,5 bodov, keď si vychválil väčšinu dosky, ale napísal si že je tam aj "kopec vaty". Tiež neviem prečo sa nespomína celkom dobrý kus THE ONE. FULL NELSON je tiež moja obľúbená položka na albume. Vlastne sa mi páčia všetky regulérne tracky, ale súhlasím s tebou a tým druhým ROLLIN'om, že je to dosť veľký prešľap a OUTRO ešte väčší. Skutočne neviem prečo kaziť takú hitovku jednou nezmyselnou prerábkou a ešte v takej katastrofickej dĺžky. OUTRO je mne hovno platné - po anglicky nerozumiem, takže album sa pre mňa končí HOLD ON-on, ale tu si sa tiež trafil do toho, že sa to na koniec akosi nehodí. Riffová bomba TAKE A LOOK ARROUND je najväčší hit LB určite a hneď za ním jede skvelá BOILER. Tieto dva pesničky, ale hlavne prvá menovaná patria do zlatého fondu modernej rockovo-metalovej hudby. HOT DOG je parádna vec na úvod. Možno to trochu prehnali s tým prefuckovaným textom, ale hudobne je to skvelá vec. IMHO tento album až na posledné dve opravdu zbytočné položky nemá slabšieho miesta - pesničky sú chytľavé a hitové a Wes svojími neotrelými a zaujimavými riffmi tomu dodal obrovský kus svojho umenia. Preto moji milí všetci ľutovali jeho náhly odchod v roku 2001. Aj kôli tomu, že sa mu nepáčilo ďalšie smerovanie kapely - všimli ste si určite, ako sú LB priam šikanovaní true metalistami, ktorí nenávidia metalcore, nu-metal a podobne. Neviem ako ty, ale ja počúvam aj death a thrash metal, ale nie som taký true že všetok nu-metal a metalcore je odpad a to ma sere na ľuďoch. Práve tu recenzovaným albumom si LB poškodili povesť relatívne normálnej a zaujimavej kapely a stali sa obrovskými komerčákmi (prečo by inač vyšiel tento album ani nie po roku a pol?) a aj to je dôvod Wesa, ktorý by sa mohol len opýtať strohé "WTF? Kde sme sa to doboha až dostali?" A ten odpad čo vydali dva mesiace po jeho odchode (myslím NEW OLD SONGS), to ani nemá cenu komentovať...
    Teším sa na recku RESULTS MAY VARY, albumu dosť kritizovaného ale v rámci mojej ranej puberty dosť podstatného a zároveň ďakujem za super recku tohto a aj predošlých zásekov. Som rád že sa nájdu ľudia, ktorí uznajú prínos LB do modernej rockovej muziky... Kde by boli bez nich mnohé nu-metalové spolky... Moje hodnotenie albumu 9/10
    Dudri said...
    22. januára 2009 o 20:29  
    Aby som začal ako ty, tak v prvom rade ma nesmierne teší, že niekto ako ty prejavil nejaký feedback na tieto články:) Pokúsim sa v dohľadnej dobe zavesiť aj Results May Vary, hneď ako to bude možné.
    Čo sa týka hodnotenia: trošku som to asi prestrelil, ale stojím si za tým, 20 minút z 71 je dosť veľa a album aj mimo to miestami stráca ťah na bránku. Tým, že ho už nejaký ten piatok pravidelne točím v prehrávači, sa mi trochu opočúval, napríklad tebou spomenutá The One. Ohľadom Full Nelson a Hot Dog by som povedal to, že riffy sú tu parádne a hlavne bridge je v oboch skvelý. Len skús si vypočuť Closer od NIN a zistíš, čo všetko je prácou LB a čo Trenta Razora. To mi len minimálne vadí.
    Aj ja počúvam death a thrash, hlavne ten old school americký a švédsku školu tiež nesmiem oželieť (ďaľšie recenzie sa budú týkať niečoho z toho, určite:) ). Teraz v poslednom čase som uletel na veciach typu Porcupine Tree, Suicidal Tendencies, alebo som sa vrátil ku svojim začiatkom, ako inkriminovaní Limp Bizkit.
    A vlastne celkovo som rád, že nie som sám, kto ocení kvalitný nu-metal aj iné metalové pokolenie. Doskakavenia, kamaráde:)

Post a Comment



Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)